Prepad príjmov štátneho rozpočtu sa zmierňuje. Podľa aktuálnych údajov rezortu financií boli totiž celkové príjmy štátu ku koncu júla medziročne nižšie o 6,4 %, keď dosiahli 5,799 mld. eur, kým ešte koncom júna vykázali medziročný prepad o vyše 11 %. Medziročný rast celkových výdavkov sa naopak mierne zrýchlil. V júli boli vyššie o 7,9 % na úrovni 6,714 mld. eur, kým v júni vykazovali medziročný nárast o 7,4 %. V siedmom mesiaci tohto roka sa však napokon zmiernil deficit z júnových 1,108 mld. eur na 914,4 mil. eur a opäť sa tak dostal pod celoročne rozpočtovanú úroveň 1,009 mld. eur. Schválený rozpočet pritom počíta s dosiahnutím tohto deficitu pri príjmoch na úrovni 13,116 mld. eur a výdavkov v sume 14,125 mld. eur.

Celkové príjmy tak ku koncu júla plnili celoročný plán na 44,2 %. Ich najpodstatnejšia časť, teda daňové príjmy, boli medziročne nižšie o 12,5 %, keď dosiahli 4,5 mld. eur, čo predstavovalo 45,5 % celoročného rozpočtu. Naďalej najvýraznejšie zaostával predovšetkým výber dane z pridanej hodnoty, ktorý medziročne klesol o 24,2 % na 1,956 mld. eur, čo bolo iba necelých 40 % z celoročne rozpočtovanej úrovne. Výrazne poklesol aj výber dane z príjmu vyberanej zrážkou o 17,8 % na 101,6 mil. eur, čo bolo 46,1 % z celoročného rozpočtu. Nad minuloročnou úrovňou sa drží výber spotrebnej dane, ktorý bol vyšší o 2,9 % na úrovni 1,118 mld. eur. Rozpočet na celý rok tak už naplnili na 54 %. Rovnako o 2,9 % medziročne stúpol aj výber dane z príjmov právnických osôb na 1,368 mld. eur, čo bolo 55,7 % rozpočtu na celý rok. Pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorej takmer celý výber v rámci fiškálnej decentralizácie smeruje do rozpočtov územných samospráv, rezort financií ku koncu júla evidoval záporných 61,55 mil. eur.

Lepšie ako daňové príjmy sa však vyvíja zatiaľ výber nedaňových príjmov a príjmy z grantov a transferov. Nedaňové príjmy boli medziročne mierne vyššie o 3,3 % na úrovni 483,2 mil. eur, čo bolo 54 % z celoročného rozpočtu. Príjmy z grantov a transferov vzrástli výraznejšie, o 38,2 % na 816,3 mil. eur, čo však predstavovalo iba necelých 35 % z celoročne rozpočtovanej úrovne. Z nich príjmy z rozpočtu Európskej únie však zatiaľ za minuloročným plnením aj rozpočtovanou úrovňou zaostávajú. Medziročne boli nižšie o 14,6 % vo výške 493,8 mil. eur, čo bolo iba 26,2 % z celoročného rozpočtu.

Celkové výdavky sa pritom ku koncu júla čerpali na 47,5 %. Tradične v nich dominovali bežné výdavky určené na zabezpečenie základných činností chodu štátu. Ich suma ku koncu júla dosiahla 6,034 mld. eur, čo znamenalo medziročný nárast o 6,5 % a predstavovalo to už 50,7 % z celoročne rozpočtovanej úrovne. Kapitálové výdavky sú síce rádovo nižšie, ich medziročný nárast je však výraznejší. Ku koncu siedmeho mesiaca boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vyššie až o 23,3 % na úrovni 680,2 mil. eur, čo však stále zodpovedalo len 30,5 % z ich rozpočtu na celý rok.

Na celý rok 2009 sú pritom podľa parlamentom schváleného zákona o štátnom rozpočte rozpočtované celkové príjmy na úrovni 13,116 mld. eur. Daňové príjmy by z tejto sumy mali tvoriť 9,886 mld. eur, zvyšok by mali byť granty a transfery predovšetkým z rozpočtu Európskej únie a nedaňové príjmy. Celkové výdavky sú na rok 2009 rozpočtované vo výške 14,125 mld. eur, z čoho bežné výdavky majú tvoriť 11,898 mld. eur. Štát by mal teda v tomto roku hospodáriť so schodkom na úrovni 1,009 mld. eur.