Približovanie slovenského hospodárstva k priemeru Európskej únie (EÚ) sa po uplynulých úspešných rokoch výrazne spomalí. Konštatuje to Národná banka Slovenska vo svojej aktuálnej analýze konvergencie slovenskej ekonomiky. „Ekonomika SR sa v prvom štvrťroku medziročne prepadla o viac ako 5 %. Výhľad na nasledujúce roky naznačuje, že reálna konvergencia SR k priemeru EÚ sa výrazne spomalí,“ konštatuje sa v analýze. Nepriaznivý vývoj reálnej ekonomiky totiž podľa centrálnej banky povedie k citeľným výpadkom v príjmoch a zvyšovaniu výdavkov verejných financií.

Slovensko pritom v minulom roku pri 6,4-percentnom ekonomickom raste zvýšilo podiel hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily voči priemeru EÚ na 71,8 %. Spomedzi nových členských krajín mimo eurozóny to znamenalo druhý najvyšší podiel po Českej republike s 80,4 %. „Napriek značnému medziročnému zvýšeniu relatívnej cenovej hladiny si Slovensko zachovalo druhú najnižšiu cenovú úroveň v rámci Visegrádskej štvorky,“ konštatuje centrálna banka. Cenová hladina na Slovensku totiž vlani zodpovedala 69,5 % priemeru EÚ. Pozitívne výsledky však Slovensko vykázalo aj v produktivite práce, ktorá bola v minulom roku dokonca najvyššia spomedzi všetkých nových členských štátov únie mimo eurozóny, keď dosiahla 77,6 % priemeru únie pred Českou republikou s 73,1 %.

Napriek negatívnym vyhliadkam ohľadom vývoja slovenskej reálnej ekonomiky v nasledujúcich rokoch by sa však približovanie podielu HDP na obyvateľa k priemeru únie nemalo zastaviť. Centrálna banka totiž predpokladá, že aj pri prognózovanom tohtoročnom prepade slovenského hospodárstva o 4,2 % by sa podiel HDP na obyvateľa voči priemeru únie mal v tomto roku zvýšiť na 72,1 %. Pre rok 2010 už pri hospodárskom raste o 2,4 % predpovedá NBS zvýšenie tohto podielu na 74 % a v roku 2011 pri raste 4,1 % na 76,3 %. Zastaviť by sa nemalo ani približovanie cenových hladín. V tomto roku by mali ceny na Slovensku dosiahnuť 70,5 % priemeru únie, v budúcom roku 71,7 % a v roku 2011 by to malo byť 73,5 % priemeru EÚ. Zároveň by sa mal znižovať podiel vývozu a dovozu na HDP z tohtoročných 137,6 % na 135,3 % v roku 2011. „V dôsledku poklesu objemu zahraničného obchodu sa bude v nasledujúcich rokoch znižovať otvorenosť ekonomiky SR,“ dodáva NBS.

V tomto roku bude podľa centrálnej banky za významným poklesom slovenského hospodárstva stáť predovšetkým slabý zahraničný dopyt, čo vedie k útlmu tvorby hrubých fixných aktív a investičná aktivita bude podporená iba investíciami do infraštruktúry. Najdynamickejšou zložkou HDP by tak mala byť spotreba verejnej správy. Krajina pritom po viacerých rokoch silného rastu produktivity práce zaznamená v roku 2009 jej pokles. „Pri zachovaní pozitívneho rastu kompenzácií na zamestnanca to bude znamenať zreteľné zvýšenie mzdových nákladov a zhoršenie nákladovej konkurencieschopnosti Slovenska,“ dodáva NBS. V nasledujúcich rokoch by mohlo oživenie svetovej ekonomiky mať pozitívny vplyv aj na vývoz zo Slovenska. Zvýšená produkcia by sa mala postupne premietnuť do pozitívneho vývoja na trhu práce. „V roku 2011 by mohlo Slovensko zaznamenať síce veľmi mierny, ale kladný rast zamestnanosti. S rastúcou produktivitou práce sa spomalí aj rast jednotkových nákladov práce,“ uvádza sa v analýze.