Ďalšie protikrízové opatrenia, ktoré by mohli mať dopad na deficit verejných financií, už zrejme v tomto roku zo strany vlády neprídu. Podľa Koncepcie obnovy hospodárskeho rastu Slovenskej republiky z dielne ministerstiev hospodárstva a financií, ktorou by sa mal zaoberať kabinet, na to totiž už nie je priestor a fiškálny impulz vyvolaný doterajšími opatreniami je dostatočný. V materiáli sa totiž konštatuje, že pri ďalšom neodôvodnenom navyšovaní deficitu nad úroveň maastrichtských 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) by komisia mohla navrhnúť Slovensko zaradiť do procedúry nadmerného deficitu a zaviazať krajinu konsolidovať verejné financie.

Okrem toho, dopady krízy je podľa predkladateľov v krátkodobom horizonte prostredníctvom stabilizačnej fiškálnej politiky len zmierniť. „Slovensko ako krajina s priaznivou východiskovou pozíciou, teda s nízkym deficitom a dlhom verejnej správy, realizuje v roku 2009 dostatočne expanzívnu fiškálnu politiku na úrovni 2,4 % HDP kvôli pôsobeniu automatických stabilizátorov, využívaniu prostriedkov z fondov Európskej únie a investičným projektom v oblasti diaľnic. Zároveň však zabraňuje vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu neúmernému nárastu deficitu prostredníctvom znižovania výdavkov centrálnej vlády,“ konštatuje sa v materiáli. V strednodobom horizonte je však expanzívna fiškálna politika neúčinná, pričom na jednej strane zvyšuje náklady na obsluhu verejného dlhu a tým automaticky zužuje priestor pre produktívne výdavky v iných oblastiach a zároveň prostredníctvom zhoršenej pozície verejných financií ohrozuje nastolenie makroekonomickej rovnováhy. „V strednodobom horizonte môžu byť účinné len štrukturálne politiky zamerané na zvyšovanie potenciálneho rastu ekonomiky, ktoré urýchľujú oživenie ekonomiky v čase, keď kríza pominie a zároveň zmierňujú dopady budúcich cyklických poklesov,“ dodávajú rezorty financií a hospodárstva.

Po zvážení týchto skutočnosti tak ministerstvá financií a hospodárstva neodporúčajú realizovať žiadne dodatočné krátkodobé opatrenia s negatívnym dopadom na deficit verejnej správy a navrhujú sa sústrediť na dôslednú implementáciu už prijatých opatrení s najvyšším príspevkom k agregátnemu dopytu, teda najmä na cestnú infraštruktúru a eurofondy. „Zároveň sa odporúča sústrediť sa na strednodobé a dlhodobé štrukturálne opatrenia, pričom ich východiskom bude Národný program reforiem na roky 2008 až 2010 a v rámci neho vypracovaný Modernizačný program Slovensko 21,“ uvádza sa v koncepcii. Medzi navrhovanými opatreniami na obnovu hospodárskeho rastu je tak len odporúčanie dôsledného implementovania už prijatých opatrení, efektívneho využívania štrukturálnych politík či zohľadňovania regionálnych rozdielov. A aby sa eliminovali dopady spojené s prípadnou ďalšou hospodárskou krízou, nechýba medzi návrhmi ani „posilnenie regulačnej úlohy štátu v ekonomike v tých oblastiach, kde voľný trh nedokáže zabezpečiť rovnovážne fungovanie ekonomických systémov.“ Rezorty financií a hospodárstva však zároveň dodávajú, že vo väčšine prípadov postačuje len dôsledné využívanie už existujúcich nástrojov regulácie.

V uznesení k tejto koncepcii preto predkladatelia ani nenavrhujú prijímanie žiadnych konkrétnych opatrení. Jedinou úlohou, ktorá by podľa návrhu uznesenia pre členov vlády vyplynula, by tak bolo spracovanie ďalšieho koncepčného materiálu s názvom Akčný plán obnovy hospodárskeho rastu Slovenskej republiky. Ministri financií, hospodárstva, spravodlivosti, školstva, práce a výstavby majú mať na vytvorenie tohto akčného plánu čas do konca septembra tohto roku.