Výraznejšie spomalenie slovenskej ekonomiky v závere minulého roka je podľa analytikov len začiatkom spomaľovania tempa rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v dôsledku hospodárskej krízy. „Vážne oslabenie hospodárskeho rastu v eurozóne sa Slovenska dotklo s nevyhnutným časovým posunom až na prelome rokov. Po ôsmich hojných rokoch sa musíme pripraviť na výrazné ochladenie rastu,“ myslí si hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Ako ďalej dodáva, Slovensko stojí na prahu najvážnejšieho zaťažkávacieho obdobia od miernej recesie v roku 1999. Reálne tempo rastu HDP Slovenska dosiahlo podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR v poslednom štvrťroku minulého roka 2,7 %, postupne tak spomalilo z úrovne 9,3 % v prvom štvrťroku 2008. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej však výsledky v tomto roku môžu byť ešte horšie. „Očakávame, že rast ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roku spomalí ešte o niečo viac, okrem iného aj preto, že v januári vypadla veľká časť produkcie pre zastavenie dodávok zemného plynu,“ konštatuje Valachyová. Obdobie „extra silného“ rastu slovenskej ekonomiky sa skončilo aj podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru.

Za výraznejším spomalením ekonomického rastu Slovenska v závere minulého roka stojí predovšetkým hospodárska kríza, ktorá zasiahla podniky prostredníctvom zníženého exportu. „K rastu HDP v štvrtom štvrťroku negatívne prispel najmä čistý export, zatiaľ čo spotreba domácností a tvorba zásob boli hlavnými komponentmi, ktoré udržali rast HDP pozitívny,“ uvádza analytik VÚB banky Martin Lenko. Práve s cieľom čiastočne nahradiť výpadok zahraničného dopytu prijala slovenská vláda tri balíčky opatrení. „Keďže Slovensko je malá otvorená ekonomika, zahraničný dopyt zohráva pre jej rast kľúčovú úlohu a opatrenia vlády môžu len zmierniť dopady globálnej krízy,“ myslí si analytik ING Bank Eduard Hagara. Zamestnanosť v poslednom minuloročnom štvrťroku podľa rýchleho odhadu štatistikov medziročne vzrástla o 2,2 %. Podľa Hagaru však zamestnávatelia s prepúšťaním zatiaľ vo výraznejšej miere vyčkávali. „Očakávali sme, že spomalenie ekonomického rastu sa prejaví vo výraznejšej miere aj v poklese zamestnanosti,“ doplnil. Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sárazovej však koncoročné výsledky ovplyvnil aj výraznejší rast HDP v závere roka 2007. „Posledný kvartál v roku 2007 totiž slovenská ekonomika zaznamenala veľmi vysoký rast o 14,3 % a to vplyvom výrazného predzásobenia sa cigaretami. Na konci minulého roku 2008 však zrejme až k takému výraznému predzásobeniu neprišlo, nakoľko nová spotrebná daň by mala začať platiť až od februára a tak na predzásobenie zostal obchodníkom ešte aj prvý mesiac v novom roku,“ uvádza Sárazová.

Výkon slovenskej ekonomiky v tomto roku podľa Vladimíra Vaňa ovplyvní predovšetkým hĺbka recesie v najväčších hospodárstvach eurozóny. „Stále vidíme šance, že slovenská ekonomika by mohla zaznamenať mierny rast (2 %) aj v tomto roku, aj keď riziká smerom nadol stále prevládajú,“ konštatuje Hagara. Podľa jeho slov bude veľmi dôležité, či a v akej miere sa podarí rozbehnúť PPP projekty. Poštová banka podľa Sárazovej drží odhad pre tempo rastu HDP v tomto roku na úrovni 2,6 %. „Avšak už v súčasnosti uvažujeme o jeho ďalšej revízii smerom nadol. Nechceme byť pesimistickí, ale je možné, že nakoniec sa budeme tešiť rastu tohtoročnej ekonomiky na úrovni len niekoľkých desatín percenta. Stagnáciu či recesiu zatiaľ v prípade slovenskej ekonomiky nepredpokladáme,“ dopĺňa.

Prvá v tomto roku s revíziou výkonu slovenskej ekonomiky prišla Európska komisia, ktorá aktuálne predpovedá Slovensku hospodársky rast na úrovni 2,7 %. Nasledovala Národná banka Slovenska s revíziou z pôvodných 4,7 % na 2,1 %. Po nej prišlo s pesimistickejšími vyhliadkami aj ministerstvo financií. To svoje novembrové prognózy rastu na úrovni 4,6 % zrevidovalo na 2,4 %. S ešte pesimistickejším scenárom pritom prichádza dánska investičná banka Saxo Bank. Podľa nej sa totiž ani Slovensko nevyhne recesii a svoje doterajšie pesimistické prognózy hovoriace o 0,5 až 1-percentnom poklese slovenskej ekonomiky ešte zrevidovala smerom nadol. „Medzičasom sme boli nútení predpokladaný rast HDP upraviť na mínus 2,5 %. Dôvodom ešte negatívnejších prognóz je očakávanie prepadu eurozóny, ktorý zasiahne aj krajiny stredoeurópskeho regiónu, a teda aj Slovensko,“ tvrdí hlavný stratég Saxo Bank Christian Blaabjerg.