ČLÁNOK




Vyšší deficit pripustil aj šéf centrálnej banky Ivan Šramko
18. novembra 2008

Prehlbovanie rozpočtového deficitu na Slovensku už pripúšťa aj šéf centrálnej banky Ivan Šramko. Podľa agentúry Reuters totiž na konferencii v Prahe vyhlásil, že celosvetová finančná kríza môže viesť k prehlbovaniu deficitu slovenského rozpočtu verejných financií v nadchádzajúcich rokoch. Podľa Šramka pritom hospodársky rast v krajine v budúcom roku spomalí, avšak naďalej sa bude držať na slušných úrovniach. Návrh rozpočtu, ktorým by sa mal na najbližšej schôdzi zaoberať parlament, predpokladá v budúcom roku schodok hospodárenia verejnej správy na úrovni 1,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Toto číslo však vychádza z prognózy ekonomického rastu na úrovni 6,5 %, ktorú medzičasom už aj samotné ministerstvo financií zrevidovalo na 4,6 %.

Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) sa tak pridal k ministrovi financií a predsedovi vlády, ktorí myšlienku vyššieho deficitu vplyvom globálneho hospodárskeho spomalenia pripustili už v predchádzajúcich dňoch. Prvý s týmto názorom verejne vystúpil minister financií Ján Počiatek, ktorý ešte v októbri povedal, že v prípade nižšieho ekonomického rastu by zmeny v rozpočte okrem škrtania výdavkov mohli teoreticky vyústiť aj do zmeny plánovaného deficitu. Predseda vlády Robert Fico vtedy tvrdil, že vláda cestou zvyšovania deficitu ísť nechce, minulý týždeň však už rovnako pripustil aj túto možnosť ako jeden z prípadných variantov. Podľa neho ide o celoeurópsky trend vzhľadom na dopady svetovej finančnej krízy, pričom mierny nárast deficitu verejných financií by podľa neho sprevádzalo aj krátenie výdavkov štátneho rozpočtu. Škrty by sa však v žiadnom prípade nemali dotknúť výdavkov naplánovaných v rámci sociálneho programu.

Aj keď je zostavovanie rozpočtu do významnej miery politickým rozhodovaním, navýšenie rozpočtového schodku sa javí čoraz pravdepodobnejšie aj bankovým analytikom. V prípade nižšieho ako očakávaného rastu totiž svoju úlohu nezohrajú iba nižšie príjmy, ale aj matematika. Základ, z ktorého sa schodok bude počítať, bude totiž nižší. „Pri nižšom raste sa zníži aj odhadovaný objem HDP, voči ktorému sa ráta deficit verejných financií. Zachovanie plánovaného deficitu na úrovni 1,7 % by si zrejme vyžiadalo väčšie krátenie plánovaných výdavkov rozpočtu, a to pravdepodobne aj v sociálnych oblastiach, ktoré vláda presadzuje ako svoje priority,“ uviedla pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Zuzana Holeščáková. Podľa Michala Mušáka zo Slovenskej sporiteľne by však impulzy vo forme vyšších výdavkov rozpočtu slovenská ekonomika nevyhnutne potrebovať nemala. „Slovenská ekonomika by aj napriek finančnej kríze mala patriť medzi najrýchlejšie v Európskej únii. Rast o 4,6 % v roku 2009, ako odhaduje ministerstvo financií, je stále dostatočne vysoký, aby ekonomiku nebolo potrebné stimulovať dodatočnými impulzmi,“ uviedol.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 11. 2024

USD 1,055 0,003
CZK 25,282 0,004
GBP 0,836 0,001
HUF 408,700 1,470
CAD 1,487 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS