Dopady finančnej krízy na reálnu ekonomiku budú viesť k spomaleniu ekonomického rastu a zrejme aj k ďalšiemu znižovaniu zamestnanosti v niektorých sektoroch. Zhodli sa na tom účastníci špeciálnej utorňajšej relácie televízie Joj De facto so zameraním na dopady finančnej krízy. Skutočnosť, že možno očakávať znižovanie stavov v niektorých podnikoch pripustil aj viceguvernér Národnej banky Slovenska Martin Barto. „Je isté, že odhady ekonomického rastu budeme revidovať, tie čísla budú nižšie. Ako sa to prejaví na zamestnanosti ťažko povedať, ale skúsenosti hovoria, že sa to prejaví aj na raste počtu nezamestnaných,“ povedal Barto.
Konkrétne čísla, čo sa týka dopadu na hospodársky rast či zamestnanosť však odborníci zatiaľ nevedia odhadnúť, závisieť bude od ďalšieho vývoja. Často sa pritom za najohrozenejší sektor na Slovensku z tohto hľadiska označuje automobilový priemysel, čo však podľa prezidenta Združenia automobilového priemyslu Jozefa Uhríka nie je celkom na mieste. Podľa neho totiž doterajší vývoj ukazuje, že aj napriek kríze aj v tomto roku zamestnanosť v automobilovom priemysle medziročne vzrastie, aj keď priznáva že nie takým tempom, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska však dopady krízy nemusia vyústiť len do prepúšťania, ale aj do úpravy mzdovej politiky niektorých podnikov. „Dá sa očakávať, že ten mzdový nárast bude určite nižší,“ konštatoval. Dôležité pritom podľa neho z tohto pohľadu bude predovšetkým to, aby sa pri mzdových otázkach rešpektoval rast produktivity práce.
V čase očakávaného spomalenia hospodárskeho rastu by mal však podľa ministra financií Jána Počiatka dodávať do ekonomiky impulzy aj samotný štát. Za dôležité preto označil najmä projekty výstavby cestnej infraštruktúry. Podľa jeho predchodcu Ivana Mikloša si však situácia vyžaduje predovšetkým spružnenie trhu práce a zlepšovanie podnikateľského prostredia. Z pohľadu podnikateľov a zamestnávateľov je pritom podľa Juska dôležité racionálne informovať, aby sa podnikateľský sektor vedel na prípadné dopady pripraviť a nezaťažovať podniky ďalšími nákladmi. Firmy sa však podľa neho musia tiež samy pripraviť na možné zhoršenie prístupu ku kapitálu a tiež na skutočnosť, že vplyvom poklesu dopytu sa zvýši tlak na ceny ich produkcie.