Euro nebude predstavovať nijaký dramatický problém
Podľa prezidenta Slovenskej asociácie malých podnikov, účtovného a ekonomického poradcu Ing. Vladimíra Sirotku, CSc. nebude predstavovať samotné zavedenia eura pre malých a stredných podnikateľov nejaký výraznejší, či dramatický problém – obavy však skôr vyvolávajú ďalšie súvislosti. Podrobnosti uvádzame v exkluzívnom rozhovore pre Profini
Pán prezident, na seminári s tematikou „prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov“ /MSP/ skôr dominovali technické aspekty tohto procesu. Ako však vnímate, z pozície Vašej funkcie, tie – nazvime ich – psychologické aspekty? Obavy, riziká, neznáme teritórium, do ktorého vstúpia podnikatelia, ktorých zastupujete?
S veľkým počtom malých firiem, osôb samostatne zárobkovo činných, živnostníkov sa na našich seminároch stretám. Samozrejme, nie len na nich. Z dlhoročných osobných kontaktov ( som predsedom nášho cechu účtovníkov od jeho založenia v r. 1992) toto prostredie dôverne poznám.
V súčasnosti v prostredí MSP nepanuje priam „pohoda“. Malý podnikateľ dosť citlivo vníma legislatívne, ekonomické i organizačné pozadie svojho podnikateľského prostredia. Malá firma nemá dostatok pracovníkov v oblasti ekonomiky, personalistiky, účtovníctva a pod., ktorí by navyše boli zastupiteľní pri výpadku z pracovného procesu. Malé a stredné firmy využívajú často služby externej účtovníčky (ktorá robí „tie papiere“) a často je na všetko sám.
Časté zmeny zákonov, vyhlášok a iných právnych noriem, zmien pravidiel vo výkazníctve, štatistických hláseniach, tlačív a pod. spôsobujú nechuť ich prijímať. Napríklad novela Zákonníka práce kladie zvýšené povinnosti na MSP, ustanovovanie zástupcu zamestnancov i v mikrofirmách, prerokovávanie ekonomických zámerov so zamestnancami, Zákon 355/2007 o Pracovnej zdravotnej službe v oblasti posudzovania spôsobilosti pre prácu, zákon č. 124/2006 o OBZPP ohľadom preventívnych prehliadok, vyúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie, štatistiky predaja liehovín v malej gastro prevádzke ( veľké obchody to robiť nemusia), hlásenia o zrazených preddavkoch na daň z príjmu zo závislej činnosti zamestnancov a pod. Prejavuje sa určitá frustrácia z takéhoto informačného i finančného tlaku na malé podnikanie.
Do tohto prostredia vstupujú povinnosti, súvisiace so zavedením eura na Slovensku. Duálne zobrazovanie, úprava, alebo i výmena elektronickej registračnej pokladne, konverzia účtovníctva, zabezpečenie duálneho obehu dostatočnou hotovosťou v novej mene a pod. Ak si zavedenie Eura si vyžiada obstaranie novej ERP, ktorá bude spĺňať požiadavky duálneho zobrazovania účtenky, výdavky na ňu plne hradí živnostník. Rovnako „upgrady“ účtovníctva a pod. Navrhovali sme, aby vynútené zmeny pokladní boli výdavkami, znižujúcimi daňovú povinnosť dani z príjmu, ale neuspeli sme. Do tohto obdobia dosť nešťastne vstupuje návrh zákona o nových ERP, ktorý môže spôsobiť výmeny pokladníc v priebehu nasledujúcich dvoch – troch rokov opäť.
Výdavky, súvisiace so zavedením eura u MSP môžu z tohto titulu dosiahnuť vyššiu hodnotu ako očakávaných cca 0,3 % obratu. Ak napr. v oblasti cestovného ruchu a pohostinstva malá gastro prevádzka s obratom 150 – 200 tis mesačne prestaví cca 2000 pinov ERP v ponúkanej cene 20 Sk, zaplatí 40 tis. Sk, čo môže predstavovať cca 2% z obratu.
Od vlády sa im žiadnej pomoci nedostalo. Ani naše semináre neboli finančne podporené, napriek tomu, že na informačnú kampaň vláda vyčlenila 200 mil. Sk. Na seminároch cítiť určité roztrpčenie nad týmto prístupom.
Zo samotného zavedenia Eura podnikatelia obavy nemajú. Ich obavy smerujú skôr do oblasti udržania kúpyschopnosti obyvateľstva. Náš zákazník, konečný spotrebiteľ, občan je totiž tu, doma. Na exporte sa MSP podieľajú cca len 12 – 15 %. Preto je kúpyschopnosť obyvateľstva, domáceho spotrebiteľa, pre hospodársky rast MSP rozhodujúca. Tu registrujem obavy podnikateľov z vývoja po zavedení eura, najmä v oblasti vývoja cien. Ceny totiž rastú i v súčasnosti, ale to akoby nikomu neprekážalo. Viac počúvame zdôrazňovanie obáv o zvyšovaní cien pri zavedení eura, obáv, aby sa malí podnikatelia „nenabalili“ pri prechode na euro a pod. Hrozí sa im kontrolami, pokutami, vláda podporila miliónmi organizácie a občianske združenia, ktoré majú na podnikateľov dozerať, oznamovať „neoprávnené“ zvyšovanie cien a pod. Toto sú naozaj scestné argumenty. Mne sa dostávajú názory, či to skôr nie je zakrývanie terajšieho zvyšovania cien s tendenciou, využiť prechod na euro „ospravedlnením“ cenového vývoja s poukázaním na MSP. Účastníci seminárov túto kampaň takto vnímajú. Na ostanom seminári to napríklad prezentoval i pán Rúžička, predstaviteľ kancelárie SAMP v Skalici, inak malý podnikateľ v obchode s domácimi potrebami.
Tu by som rád podotkol, že i keď prognostici neočakávajú výrazný pohyb cien po zavedení eura, skúsenosti z krajín, ktoré na jednotnú menu prešli v r. 2002, naznačujú, že je možné očakávať určitý posun cien smerom hore, vznikajúci zaokrúhľovaním cien pri ich prepočte na euro pri tovaroch z nízkou hodnotou (1-3 Sk), (ale i využitím psychologického pozadia zmeny, keď sa zvýšenie, tak povediac „stratí“). Tieto prvky sa v krajinách po zavedení eura prejavili. Ak stojí pečivo 1,50 Sk a po zavedení eura by to bolo 0,0468 €, tak po matematickom zaokrúhlení to bude 5 centov (0,05 €), čo je 1,60 Sk a tak zvýšenie ceny môže predstavovať cca 6 %.
Odporúčame obchodníkom, živnostníkom, MSP, toto v ostatných cenách svojich tovarov kompenzovať s cieľom minimalizácie dopadu na spotrebiteľa. Zvýšenie z tohto titulu však nebude významné, ale je potrebné o týchto otázkach otvorene hovoriť.
Spomínali ste 33 seminárov podobného typu, aký bol minulý týždeň v Bratislave. Koľko z nich sa už uskutočnilo, koľko vás ešte čaká?
Semináre k zavedeniu Eura uskutočňujeme jednak na základe zmluvy o spolupráci s NBS zo dňa 1.11.2007, jednak samostatne pre našich členov, t.j. jednotlivé živnostenské spoločenstvá a i v spolupráci s inými organizáciami. Nemám vedomosť, že by v tak veľkom rozsahu vykonávala takúto informačnú kampaň niektorá iná živnostenská organizácia. Semináre tohto typu sú bezplatné a finančne sú kryté z prostriedkov SAMP.
Bavme sa o efektoch – aká je aktivita na seminároch : kto dáva viac efektívnych podnetov : organizátori, alebo účastníci – priami aktéri?
Semináre prebiehajú zvyčajne v dvoch častiach. V prvej informujú pozvaní hostia zo spoločenského, politického ale i odborného spektra o aspektoch zavedenia eura v širších súvislostiach. Sú tu reprezentanti NBS, ako guvernér, alebo jeho zástupca, zástupca vládneho splnomocnenca pre zavedenie eura, poslanci Európskeho parlamentu, ako napríklad pán Ing. Sergej Kozlík, Ing. Vladimír Maňka, poslanci NR SR a samozrejme zástupca informačnej kancelárie EP na Slovensku.
V druhej časti sa potom ja, často i s ďalším lektorom, vyškoleným v spolupráci s NBS väčšinou venujeme odborným, ekonomickým, účtovným, technickým a organizačným problémom u MSP. V priebehu výkladu sú permanentne kladené konkrétne otázky a seminár prebieha vlastne ako sústavná, ale riadená diskusia. Na seminároch, ktoré organizuje SAMP samostatne, okrem svojej profesie účtovného a ekonomického poradcu pôsobím i ako lektor NBS. V spolupráci s NBS sme vyškolili 18 lektorov, ktorí sa zapájajú do tohto projektu.
Od účastníkov často počuť určité návrhy a už i skúsenosti, ktoré sú zdrojom informácií pre ostatných účastníkov.
Pán prezident, deň „D“, či presnejšie deň „E“, teda zavedenie eura, sa nezadržateľne blíži. V rámci tohto procesu sa veľa urobilo, no možno Váš pohľad je iný….Teda spýtam sa priamo – čo sa zanedbalo, čo sa malo, respektíve má – ešte je čas – urobiť inak z pohľadu malých a stredných podnikateľov?
Mám za to, že trochu sme zanedbali komunikáciu s bankami. Nie všetci malí podnikatelia využili ponuku predzásobenia sa euro na obdobie duálneho obehu.
Často dostávam otázky, koľko budeme potrebovať? Tak napríklad : Ak tržba malého pohostinstva predstavuje napíklad 15.000 Sk denne a vydávať by ste mali trojnásobok tržby, tak by ste potrebovali 3×15.000 Sk x 16 dní, čo je 720.000 Sk, ale samozrejme už v euro. Nie však každý bude platiť trojnásobnou hodnotou a tiež nie každý bude platiť len korunami. Výplaty (zvyčajne medzi 10 – 15 dňom) už budú v januári 2009 vyplatené v euro. Budú fungovať i bankomaty, ale len na 10, 20 euro bankovky. Pri normálnej štatistike môžeme túto potrebu predpokladať (a doporučiť) asi v polovičnej výške, cca 360.000 Sk v euro ( cca 11 250 euro pri konverznom kurze 1: 32). Teda: 3 x tržba x 16 dní : 2 = predzásoba hotovosťou v euro v „drobných“.
Pozor na „zmenárenské prázdniny“. 1. januára 2009 je sviatok, 3. januára sobota, a 4. januára je nedeľa. 10. a 11. opäť. Banky sú zavreté (i keď niektoré avizujú, že v sobotu budú kvôli euru poskytovať výber euro). Okolo 10-15. januára sú výplaty a tie už budú v Euro. Zabezpečenie euro hotovosti je však na mieste. Podnikatelia, ktorí nestihli nahlásiť banke hotovosť, majú aj iné možnosti, ako sa predzásobiť. Väčšinou cez krátkodobé kontokorentné úvery v eurách. Niektoré banky ich pripravujú za zvýhodnených podmienok na koniec tohto roka. Dohodnutá hotovosť podnikom dorazí v novembri až decembri tohto roka, ale do začiatku roka sa nebude môcť dostať do obehu. Bude majetkom Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky. Podniky tak budú musieť splniť aj bezpečnostné pravidlá uloženia hotovosti. Budú podliehať kontrole centrálnej banky.
Hotovosť nebudú môcť v tomto roku ani evidovať v účtovníctve. V prípade porušenia pravidiel im hrozí sankcia. Jej výška môže byť až desať percent z predzásobenej sumy. Ak však má podnikateľ účet už teraz v Euro, môže si hotovosť vybrať. Nakoniec, všetky doterajšie Eurá totiž platia, len tie Slovenské budú platiť až od 1.1.20096.
V poslednom rade, tí podnikatelia, ktorí sa nestihnú predzásobiť alebo budú mať začiatkom nového roka nedostatok euro hotovosti, môžu peniaze vybrať z bankomatu. No bankomaty ich budú vydávať až v roku 2009 – hneď po polnoci.
Ste v súvislosti so zavedením eura optimista, ste rezervovaný, alebo skôr ste kvalifikovaný pesimista?
Samotné zavedenie eura pre MSP nebude až taký problém. Problémom bude udržanie (a zvyšovanie) kúpyschopnosti obyvateľstva. Toto tiež súvisí s výškou konverzného kurzu, ale i z úrovňou príjmov obyvateľstva. Z tohto pohľadu prostredie MSP by privítalo čo najlepší kurz, možno okolo 30 Sk na Euro. V týchto reláciách by som bol miernym optimistom.
Zhováral sa Jozef Knížat
0,003
0,001
