SR pravdepodobne v roku 2009 prekročí limit inflačného kritéria
Prekročenie maastrichtského inflačného limitu v roku 2009 podľa analytikov možno očakávať, Európska komisia zverejní svoj pohľad na očakávaný vývoj v pondelok
Slovensko pravdepodobne v budúcom roku prekročí hranice maastrichtského inflačného kritéria. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej by ešte v tomto roku mala priemerná harmonizovaná inflácia dosiahnuť 3,7 %, kým hranica kritéria by sa mala posunúť s terajších 3,2 % pod úroveň 4 %. „V roku 2009 predpokladáme, že slovenská inflácia dosiahne úroveň okolo 3,6 %. Maastrichtský limit však už pravdepodobne mierne poklesne. Nemožno teda vylúčiť, že maastrichtský limit v roku 2009 plniť prestaneme,“ uviedla pre agentúru SITA. Podobné sú odhady analytičky Poštovej banky Evy Sárazovej, podľa ktorej je možné, že počas niekoľkých mesiacov budúceho roka sa slovenskému inflačnému priemeru podarí vyšplhať nad požadovanú úroveň maastrichtského kritéria.
Dôležitou správou ohľadom očakávaného vývoja inflácie na Slovensku bude v pondelok očakávaná markoekonomická prognóza Európskej komisie (EK). Údaje z nej budú totiž veľa napovedať o pohľade európskych inštitúcií na udržateľnosť inflácie na Slovensku v nasledujúcich rokoch a tým aj o jeho pripravenosti na zavedenie eura. „Momentálne sa dá len ťažko povedať, aké úrovne inflácie sa budú považovať za udržateľné. V prípade, že sa však odhady EK budú pohybovať na úrovniach blízkych tým našim, tak zo strany európskych orgánov očakávame skôr pozitívny výsledný verdikt,“ konštatovala Sárazová.
Podľa Eduarda Hagaru z ING Bank sa však EK pri hodnotení udržateľnosti zameria hlavne na infláciu v roku 2008. „Ak by slovenská inflácia v roku 2008 podľa predikcie EK bola pod jej odhadom referenčnej hodnoty, mohlo by to byť vnímané ako pozitívny signál smerom k jej finálnemu odporúčaniu,“ uviedol. Ani v prípade, že by komisia očakávala slovenskú infláciu v rokoch 2008 a 2009 nad kritériom, nemusí to však podľa Hagaru znamenať, že neodporučí Slovensko na prijatie eura v roku 2009. „Ale čakanie na jej konvergenčnú správu, ktorú zverejní 7. mája, by mohlo byť nervóznejšie,“ dodal.
EK však bude podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa citlivo posudzovať aj ďalšie faktory, ktoré práve na infláciu vplývajú. „V prvom rade možno očakávať, že prognóza EK opäť upozorní na to, že podľa jej analýz rast slovenského hospodárstva už prevyšuje potenciál. Inými slovami, medzera výstupu už nie je na rozdiel od minulosti negatívna, čo bolo dlho argumentom, ktorý dovoľoval očakávať, že ani rekordné tempá rastu nebudú viesť k zrýchleniu inflácie,“ uviedol Vaňo. Ak pritom podľa neho EK bude Slovensko prognózovať pokračovanie mimoriadne solídneho rastu v priemere nad 6 %, malo by to viesť k záveru, že hospodársky rast je už proinflačný a silnejší rast dopytu prispieva k rýchlejšej dynamike rastu cenovej hladiny.
Aj pri tej najoptimistickejšej prognóze je preto podľa Vaňa spomalenie harmonizovanej inflácie pod 3-percentnú úroveň len málo pravdepodobné. „O to viac, že okrem silnej expanzie nad hranicou potenciálneho rastu tlačí zo strany ponuky na ceny neutíchajúci rast energetických a potravinárskych komodít,“ konštatoval. Dôležitým faktom je podľa Vaňa však aj to, že samotné prijatie eura je ďalším impulzom k zrýchleniu hospodárskeho rastu, čím by sa opäť zvýšil tlak na rast cien. „Keďže okrem samostatnej menovej politiky v tom čase Slovensko nebude mať k dispozícii ani druhý brzdiaci ventil inflácie, a to výmenný kurz, nemožno vylúčiť, že podobne ako Medzinárodný menový fond aj EK bude volať po reštriktívnejšej rozpočtovej politike,“ dodal Vaňo s tým, že sa skutočne reštriktívnu rozpočtovú politiku možno v časoch rekordnej expanzie považovať hospodárenie s prebytkom štátneho rozpočtu.
0,003
1,250
