Vlády si na pozadí ekonomickej krízy a značnej volatility trhov začínajú uvedomovať špecifickosť potravín ako trhového artiklu. U nás bol tento pojem dlhodobo zaznávaný, hoci Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa tento stav snažila zmeniť. A zdá sa, že jej úsilie predsa len nezostalo celkom bez odozvy, lebo tento termín začína čoraz viac používať aj rezortné ministerstvo a ním riadené organizácie.
Koncept potravinovej bezpečnosti naozaj nie je žiadnym anachronizmom a jeho korene možno hľadať už v diskusiách z druhej polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia. Keďže to bolo obdobie potravinovej krízy, dôraz sa logicky kládol na objem a stabilitu ponuky potravín.
Všeobecne prijímaná definícia z roku 1996 poukazuje na štyri dimenzie potravinovej bezpečnosti – dostupnosť výživy, prístup k výžive, použitie jedla a stabilitu. Pod dostupnosťou sa chápe dostatočné množstvo jedla primeranej kvality, obstaraného štátom prostredníctvom domácej produkcie alebo importu. Prístup k výžive znamená prístup jednotlivcov k primeraným zdrojom všetkých komoditných radov na získanie vhodnej výživy pre nutričné stravovanie. Použitie jedla sa vníma prostredníctvom primeranej stravy, čistej vody, hygieny a zdravotnej starostlivosti na dosiahnutie stavu výživového blahobytu, v rámci ktorého sú uspokojené všetky fyziologické potreby. Táto dimenzia zvýrazňuje v potravinovej bezpečnosti aj význam vstupov, ktoré priamo nepredstavujú výživu. No a poslednou dimenziou je stabilita, znamenajúca jednoducho to, aby bola dosiahnutá potravinová bezpečnosť vo vzťahu k populácii, domácnosti alebo jednotlivcovi. A to tak, že budú mať permanentný prístup k primeranej výžive bez rizika jeho straty v dôsledku náhlych zmien (napríklad ekonomickej alebo klimatickej krízy), prípadne cyklických udalostí, súvisiacich s prípadnou sezónnou potravinovou neistotou. Preto aj dimenzia stability potravinovej bezpečnosti súvisí s dimenziou dostupnosti a prístupu k výžive.
Jozef Artim, ústredný riaditeľ úradu SPPK