Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Jürgen Stark odmietol návrh, podľa ktorého by sa grécka dlhová kríza vyriešila tak, žeby banky vymenili terajšie grécke dlhopisy za dlhopisy zaručené Európskou úniou. Stark upozornil, že by sa tým porušilo pravidlo menovej únie, podľa ktorého eurozóna nemôže ručiť za záväzky jej jednotlivých členov. Inšpiráciou pre tento návrh je snaha amerického ministra financií Nicholasa Bradyho v 80. rokoch o zníženie zadlženia latinskoamerických krajín prostredníctvom toho, že za ich dlhopisy sa ručilo americkými dlhopismi s nulovým kupónom.
„Tento nástroj (riešenie pomocou tzv. Bradyho dlhopisov) nemožno použiť. Porušil by sa tým zákaz podpory, čiže klauzula v článku 125 Zmluvy o Európskej únii,“ povedal Stark v rozhovore pre nemecký denník Die Ziet. „V menovej únie máme pravidlá a musíme ich dodržiavať,“ konštatoval Stark. Dodal však, že reštrukturalizácia záväzkov Atén by poškodila grécke banky a nasledoval by kolaps gréckej ekonomiky.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v pondelok povedal, že jeho vláda sa dohodla s bankami krajiny na tom, že budú súhlasiť s predĺžením splatnosti gréckych dlhopisov. Na otázku, či došlo k dohode o tom, že grécke dlhopisy sa vymenia za nové s 30-ročnou splatnosťou, Sarkozy odpovedal: „Áno.“ Okrem toho povedal, že Francúzsko je otvorené diskusii o podmienkach svojho plánu s ďalšími štátmi EÚ a mohli by sa urobiť zmeny. Denník Les Echos v pondelok uviedol, že francúzske banky by mohli 20 % financií, ktoré dostanú v čase splatnosti gréckych dlhopisov, opätovne investovať do dlhopisov s nízkym kupónom, ktoré by boli kryté dlhopismi Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) s nulovým kupónom.