Slovo „anonymne “ narušilo chod zložitej procedúry nazývanej Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. „Veď čo je to za anonymitu, keď na jednom tlačive „Identifikátor pre formulár  A. ÚDAJE O OBYVATEĽOVI“ obyvateľ  spolu so svojim menom, priezviskom a plnou adresou dostane aj číslo identifikátora s heslom plus štítok s čiarovým kódom a číslom identifikátora?“, povie si obyvateľ, a jeho negatívna odpoveď plus neochota odpovedať na niektoré otázky ho vedú k záveru nesčítať sa elektronicky a pri sčítaní v papierovej podobe, v lepšom prípade, odovzdať sčítací formulár bez štítku s čiarovým kódom.

A máme problém. Veľký, horúci! Sčítanie je úplné zisťovanie.  Možno ho považovať za úspešné, ak všetci obyvatelia vyplnia sčítací formulár s údajmi o obyvateľovi a odovzdajú ho spolu s nalepeným štítkom s príslušným čiarovým kódom. Čím bude viac neodovzdaných formulárov, t.j. menej sčítaných obyvateľov, tým nižšia bude úspešnosť sčítania, tým zložitejšie bude použitie   výsledkov sčítania pre riadiacu prácu v národnom hospodárstve a tým ostrejšie bude stáť aj otázka či použiť demografické údaje z priebežnej evidencie bez sčítania (nerobiť sčítania) alebo túto priebežnú demografickú evidenciu upresňovať korekciou výsledkami sčítania obyvateľov (robiť sčítanie). Priveľký počet nesčítaných obyvateľov vyvoláva pochybnosti o účelnosti realizácie sčítanie nielen u odbornej verejnosti,  ale aj u laickej verejnosti a príslušné „oznámkovanie“ Slovenskej republiky svetom ako neschopnej dostatočne kvalitne zrealizovať sčítanie svojich obyvateľov. A slabšia známka od EU na základe súčasného stavu nálad sčítavaného obyvateľstva nám reálne hrozí. A hanba môže byť o to väčšia, lebo Sčítanie obyvateľov, domov a bytov V roku 2011 sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 uskutoční po prvý raz vo všetkých členských štátoch Európskej únie naraz pri využití rovnakých, respektíve podobných definícií zisťovaných údajov.
Každý rozumný hospodár konštatuje, že Sčítanie je potrebné . Medzi prvými písomnými dokladmi o používaní štatistiky v počiatočných formách sa stretávame v spoločenstve Sumérov v období  okolo roku 3000 pred naším letopočtom, kedy vznikali prvé údaje o spočítaní obyvateľstva na tabuliach. A súpisy obyvateľov (potenciálnych vojakov, platcov daní a pod.) sa uskutočňujú až po dnešok. Riadiť krajinu bez čo najpresnejšej znalosti počtu, vekovej a pohlavnej štruktúry obyvateľov a ďalších skutočností je síce možné, ale je lepšie riadiť krajinu so znalosťou výsledkov kvalitného sčítania – je to môj základný občiansky postoj a podľa všetkého by mal byť základný aj pre všetkých obyvateľov! A to ma núti „povzniesť sa“ nad niektoré prípadné „drobnosti“ súvisiace s jeho priebehom.

Údaje je potrebné zistiť za všetkých obyvateľov. K tomu je potrebné v procese zisťovania poznať meno a priezvisko a ďalšie identifikačné znaky všetkých obyvateľov. A je jedno, či sú explicitne deklarované menom a priezviskom alebo implicitne deklarované identifikátorom a čiarovým kódom. Štatistický úrad v procese zisťovania musí mať možnosť spárovať obyvateľa a jeho sčítací formulár. Technológia úplného zisťovania to vyžaduje. Individuálna ochrana údajov je zabezpečená zákonom (údaje zisťujú a spracujú len predstavitelia štátu – hlavne pracovníci Štatistického úradu a sčítací komisári) ale slovo „anonymne“ bolo pre túto situáciu použité nešťastne. Po ukončení procesu zisťovania a transformácie zistených údajov do jednotného, jednoznačného a úplného súboru údajov o obyvateľoch nastupuje proces anonymizácie, t.j. zo súboru sa vymažú implicitné alebo explicitné identifikátory obyvateľa. V následnej analýze súboru údajov sú meno a priezvisko resp. identifikátory s čiarovým kódom absolútne zbytočné (môže byť síce zaujímavé, že máme tridsaťtisíc mužov s menom „Fero“, ale nie ako výsledok sčítania obyvateľov). A až v tomto momente nastupuje plná neformálna anonymita a neformálny inštitút ochrany individuálnych údajov.

Týka sa to aj otázky číslo 23 – Náboženské vyznanie. Keďže naše cirkevné spoločenstvá sú financované štátom – údaje o počte obyvateľov k ním sa hlásiacich majú bezprostredne praktickú cenu pri ich financovaní a uvažovať o vierovyznaní ako individuálne ochraňovanom (a nezisťovanom) údaji sa dá, len keď sa zruší ich financovanie štátom.

Novinkou sčítania je možnosť elektronického vyplnenia a odovzdanie     sčítacieho formuláru. Tí, ktorí sú nespokojní s faktom, že sčítací komisár si môže „neformálne“ pozrieť ich vyplnený sčítací hárok, použitím elektronického zisťovania prakticky likvidujú možnosť „neanonymného“ prezerania sčítacích hárkov. A použitie elektronického zisťovania výrazne urýchľuje a zjednodušuje etapu spracovanie vykázaných údajov. Technickú vyspelosť SR v rámci krajín EU budeme môcť určiť na základe porovnania podielov sčítacích hárkov vyplnených a podaných elektronicky na celkovom počte hárkov.

Sčítanie je pomerne drahá a náročná akcia realizovaná v celom európskom priestore. Jedným zo znakov jeho úspešnosti je úplné zistenie všetkých zisťovaných údajov za všetkých obyvateľov. Zistime ich a nekazme jeho priebeh a výsledky nezmyselnými vyhláseniami a prístupmi.

Doc. Ing. Jozef Chajdiak, CSc.
Predseda Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti
www.ssds.sk