• Všetky členské štáty v strednej a východnej Európe reagujú na krízu zmäkčením podmienok pre žiadosti o financovanie

Do decembra 2009 bola príjemcom na Slovensku vyplatených len niečo okolo 5,5 %  kontrahovaných dotácií z eurofondov vo výške 0,7 miliárd EUR. Pomer vyplatených finančných prostriedkov k celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na 7-ročné obdobie, je 4,76%, čo zaraďuje Slovensko v rámci desiatich krajín strednej a východnej Európy až na 8. miesto (za nami je Bulharsko a Rumunsko) – podľa štúdie „Eurofondy v strednej a východnej Európe – priebežná správa za roky 2007-2009“, ktorú uskutočnila spoločnosť KPMG.

Vývoj platieb 
Do konca minulého roka krajiny v strednej a východnej Európe uzatvorili zmluvy s príjemcami vo výške 69,3 miliárd EUR z eurofondov vyčlenených na roky 2007 až 2013 (264,4 miliárd EUR), z čoho 19,6 miliárd EUR už bolo vyplatených úspešným žiadateľom. Táto suma predstavuje 7,4% z celkových disponibilných finančných prostriedkov a niečo vyše jednej štvrtiny z celkovej kontrahovanej sumy. Údaje k 31. decembru 2009 ukazujú, že čerpanie bolo najvyššie v Slovinsku a Litve, ktoré vyčerpali 18 resp. 17 percent. Pokiaľ ide o platby, najnižšie výsledky boli zaznamenané v Rumunsku a Bulharsku, a to menej ako 5 percent. 
V pomernom vyjadrení čerpanie v krajinách strednej a východnej Európy dosiahlo 17%. Na čele je opäť Slovinsko, kde takmer 40% prostriedkov v pomernom vyjadrení bolo vyplatených úspešným žiadateľom. 
„Existujú v podstate dva faktory, ktoré ovplyvňujú tempo platieb: ochota príjemcu uzatvoriť zmluvu a zahájiť projekt, ako aj efektívnosť súvisiacich inštitúcií a príslušných procesov“ – vysvetľuje Éva Várnai, partner a vedúca pre verejný sektor v KPMG v strednej a východnej Európe.  „Kríza mala rozhodujúci vplyv, pokiaľ ide o prvý faktor: mnohí príjemcovia nedokázali získať vlastné prostriedky požadované pre svoj projekt, a tak nebola podpísaná zmluva. Efektívnosť administratívnych postupov tiež spomaľuje platobný proces, aj keď v rôznej miere pri jednotlivých programoch“ – dodáva Várnai.
Stav kontraktačného procesu
Podľa údajov k 31. decembru 2009 boli s príjemcami podpísané zmluvy o dotáciách vo výške 3,9 miliárd EUR. To znamená, že kontrahovaná suma na jedného obyvateľa predstavuje 724 EUR, čo je štvrté najnižšie číslo v regióne (za nami Poľsko, Bulharsko a Rumunsko). Kontrahovaná suma predstavuje celkom 27% všetkých finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii (14,7 miliárd EUR). To zaraďuje Slovensko na šieste miesto v regióne. Dve krajiny prekročili 40% hranicu a to Estónsko a Litva. Okrem toho sú ďalšie štyri krajiny – Lotyšsko, Maďarsko, Slovinsko a Slovensko (26,53 %) – kde podiel pridelených finančných prostriedkov pre uzavreté zmluvy o dotáciách prekročil priemer EÚ (26%). Najnižšiu mieru kontrahovania má Rumunsko.

Opatrenia na zmiernenie dopadov krízy
Krajiny v tomto regióne v reakcii na krízu v rôznej miere prijímali zmierňujúce opatrenia. Tieto opatrenia zahŕňali: zníženie administratívneho zaťaženia, zvýšenie financovania (národného príspevku) na kompenzáciu ťažkostí pri získavaní úverov, zmeny právnych predpisov zamerané na zmäkčenie požiadaviek, zjednodušenie podmienok hospodárskej súťaže a zvýšenie sumy preddavkov. 

Kontrahovanie podľa odvetví
V období rokov 2007-13 sa 45% všetkých disponibilných finančných prostriedkov (spolu približne 120 miliárd EUR) môže použiť na rozvoj dopravy, rozvoj vidieka a rybolov. Okrem toho bola mimoriadne vysoká úroveň financovania pridelená na sedemročné programy rozvoja ľudských zdrojov, ochrany životného prostredia a aktivity zamerané na hospodársky rozvoj. Najmenej financií EÚ na sedem rokov bolo pridelených na skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti. 
V rokoch 2007 až 2009 príjemcovia projektov spolufinancovaných EÚ použili 76% finančných prostriedkov v piatich oblastiach (52,5 miliárd EUR). Ide o tieto oblasti: rozvoj dopravy, rozvoj vidieka a rybolov, rozvoj ľudských zdrojov, ekonomický rozvoj a investície do životného prostredia. V súlade s regionálnymi trendmi, väčšina financií v Maďarsku bola do 31. decembra 2009 použitá na rozvoj dopravy, ekonomický rozvoj a rozvoj vidieka. 

Poznámka pre vydavateľov:
Krajiny strednej a východnej Európy: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.
Počet obyvateľov: 102,1 miliónov (údaj EUROSTATu)
Disponibilný rozpočet na roky 2007-2013: 264,4 miliárd EUR. Táto suma zahŕňa spolufinancovanie EÚ (zdroj: Štrukturálne fondy – t.j. Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond; Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybolov, vrátane súvisiacich národných príspevkov). Poľsko, Maďarsko a Česká republika majú k dispozícii najväčšie finančné zdroje, pričom najviac finančných prostriedkov na obyvateľa je v Estónsku.