Podnikateľská aliancia Slovenska od roku 2001 v štvrťročných intervaloch monitoruje a hodnotí úroveň kvality podnikateľského prostredia v Slovenskej republike prostredníctvom vlastného Indexu podnikateľského prostredia (IPP).

Prostredníctvom IPP možno sledovať celkový vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku a tiež čiastkové pohyby v kvalite jednotlivých zložiek podnikateľského prostredia, napríklad zmeny v hospodárskej politike vlády, v legislatíve či v úrovni infraštruktúry. Je tvorený na základe výsledkov pravidelných pocitových prieskumov medzi manažérmi, ktorí na základe vlastných skúseností hodnotia aktuálny vývoj v sledovaných oblastiach podnikateľského prostredia.

Ambíciou PAS je, aby sa IPP stal spoľahlivým barometrom sledujúcim podnikateľské prostredie na Slovensku. Jeho tvorcovia dúfajú, že pre regulátorov podnikateľského prostredia bude inšpiráciou na prijímanie správnych rozhodnutí. V roku 2007 sa stala prvá kategória indexu, hodnotiaca kvalitu regulačného a legislatívneho prostredia, jedným z merateľných ukazovateľov v Správe o pokroku v implementácii Národného programu reforiem Slovenskej republiky.

Kvalita podnikateľského prostredia ďalej klesá

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2010 opäť výrazne zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 94,0 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 3,52%. Ide o pätnásty pokles hodnoty IPP v rade. Vnímané zhoršenie podnikateľského prostredia je odrazom podnikateľmi vnímaného zlého hospodárenia vlády a tiež pretrvávajúcich negatívnych dopadov krízy na podnikanie.

V prvom štvrťroku 2010 zaznamenala najväčší pokles položka efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci s poklesom o 11,38% a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 32,9 bodu. Podnikatelia prostredníctvom tejto položky hodnotia efektivitu, s akou štát vynakladá prostriedky daňových poplatníkov a tiež efektívnosť a spravodlivosť finančnej pomoci štátu súkromným podnikom. Napriek pretrvávajúcim negatívnym dopadom krízy na príjmy štátneho rozpočtu vláda stále nerealizuje potrebné radikálne znižovanie výdavkov vo všetkých rezortoch. Výsledkom tejto nečinnosti je výrazný rast štátneho dlhu, čo v konečnom dôsledku vedie nielen k zhoršovaniu kredibility štátu, ale aj ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Podnikatelia naďalej kritizujú nedostatočné aktivity vlády nasmerované proti bariéram podnikania. Prekáža im aj prevládanie populistických riešení nad koncepčným a systémovým prístupom, čo tiež nepriamo prispieva k zadlžovaniu štátu.

Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku pripísali podnikatelia položke vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Táto oblasť, ktorá dlhodobo patrí medzi najviac kritizované, klesla o 11,16% na aktuálnu hodnotu 25,6 bodu. Podnikateľom prekáža absencia koncepcie smerujúcej k zlepšeniu situácie v súdnictve. Nespokojní sú najmä s dĺžkou trvania súdnych sporov, výkonom súdnych rozhodnutí a nedostatočnou kompetentnosťou a nestrannosťou sudcov. Problémom je aj neefektívna ochrana veriteľov, ktorá sa prejavuje nízkou úspešnosťou pri vymáhaní pohľadávok. Stále viac podnikateľov ostro kritizuje súčasnú súdnu prax, vývoj v oblasti súdnictva a nedostatočne uplatňovanú rovnosť pred zákonom.

Tretí najväčší pokles, o 8,51%, zaznamenala položka úroveň korupcie na úradoch s aktuálnym počtom bodov 34,5. Podnikatelia upozorňujú na výrazný nárast korupcie na všetkých úrovniach štátnej správy za posledné roky. Podnikateľom zásadne prekáža netransparentnosť a klientelizmus vo výberových konaniach. Podľa ich názoru je takmer nemožné dostať sa k štátnym zákazkám, resp. k fondom EÚ bez korupcie. Kritizovaný je aj nedostatočný záujem zo strany najvyšších predstaviteľov štátu o riešenie závažných káuz a vyvodzovanie dôsledkov voči ministrom a úradníkom, ktorí pochybili. Nedôveryhodne pôsobí financovanie politických strán.

Veľmi negatívne hodnotenia zaznamenali aj ďalšie chronické a neriešené bariéry podnikania. Okrem spomenutej nízkej vymáhateľnosti práva podnikatelia kritizujú najmä vysoký výskyt byrokracie a prieťahov v konaniach na úradoch, hospodársku politiku štátu, dostupnosť informácií, či výskyt hospodárskej kriminality, ktorá je výrazne na vzostupe. V súvislosti s krízou spôsobuje podnikateľom veľké problémy pokračujúce zhoršovanie sa spoľahlivosti a platobnej disciplíny obchodných partnerov. Negatívny trend pretrváva aj v oblasti prístupu k finančným zdrojom. Položky sledujúce spomínané oblasti výrazne klesajú už šesť kvartálov. Je však potrebné dodať, že poklesy u týchto položiek sa za posledný rok neustále zmierňujú. Negatívny vývoj opäť zaznamenala aj ziskovosť, likvidita a cash flow podnikov.

Naopak, najpozitívnejšie podnikatelia hodnotili kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily. Táto položka vzrástla o 1,88% najmä v dôsledku relatívne vyššej nezamestnanosti, čím sa na trhu zvýšila ponuka voľnej kvalifikovanej pracovnej sily. Mierne stúpli ešte položky regulácia cezhraničného obchodu a úroveň infraštruktúry. Tieto položky zaznamenali nárast o 0,37%, resp. 0,32%.

Vývoj IPP

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už tridsiatu piatu hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2010. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Index má tri hodnotiace kategórie. Prvá kategória má 12 položiek a sleduje vývoj legislatívneho a regulačného prostredia na Slovensku. Medzi jednotlivými položkami sú napríklad obchodná legislatíva, legislatíva upravujúca dane, odvody a investície, vymáhateľnosť práva, trhová regulácia. Druhá kategória má 11 položiek a sumarizuje vplyvy ostatných vonkajších makroekonomických faktorov na podniky. Sleduje napríklad cenovú stabilitu, pohyby menového kurzu, fiškálnu politiku, úroveň infraštruktúry. Tretia kategória indexu má 10 položiek a zohľadňuje príspevok samých podnikov k vývoju podnikateľského prostredia. Každá z 33 položiek má v rámci IPP vlastnú váhu, čiže index reprezentuje vážený aritmetický priemer zmien jednotlivých položiek.

Kompletné výsledky IPP k 1Q 2010 (vo formáte .xls)