V súčasnom dynamicky sa meniacom prostredí je nepretržitá snaha o zvyšovanie efektívnosti a  výkonnosti firiem. Bez aplikovania vhodných nástrojov nie je možné udržať, resp. zlepšiť postavenie firmy na trhu nielen regionálnom, slovenskom ale v mnohých prípadoch aj európskom. Neustále je potrebné analyzovať nielen samotný podnik, jeho výsledky hospodárenia ale aj postavenie na trhu. Podnik musí sledovať a posudzovať svoju výkonnosť. Táto je do značnej miery ovplyvnená možnosťou získania finančných prostriedkov a ich následného efektívneho využitia. Predkladaný článok uvádza možnosti získania finančných prostriedkoch v podnikoch, hospodáriacich v rámci EÚ, príležitosti, hrozby a riziká, súvisiace so získavaním finančných prostriedkov, ako aj návrh doporučení pri predkladaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

Hospodársky a sociálny pokrok a neustále zlepšovanie životných a pracovných podmienok sú základnými cieľmi Európskej únie. Zo skúsenosti vieme, že integrácia poskytuje Európe omnoho lepšie podmienky pre vytváranie nových pracovných miest a trvalo udržateľný rast. Podporovanie podnikateľského ducha, inovácií, rozvoja miest a regiónov posilní celkové hospodárstvo Európy. Celkový rast a rozvoj zároveň musí byť udržateľný v záujme celkovej prosperity nielen podnikateľov ale hlavne obyvateľov a životného prostredia.

Finančná podpora

Finančná podpora EÚ určená pre malé podniky je dvojaká: priama a nepriama. Za pojmom nepriama podpora sa skrýva lepší prístup k pravidelným obchodným investíciám a kapitálu, zatiaľ čo priama podpora obvykle znamená spolufinancovanie činností v rámci projektov.

   – Nepriama podpora
Nepriama podpora sa poskytuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ktorí kombinujú finančné prostriedky EÚ s vlastnými produktmi a službami. Napriek tomu, že malé podniky nezískavajú finančné prostriedky priamo, táto podpora im pomáha financovať investície. Medzi príklady nepriamej podpory patria záručné systémy, vlastný kapitál a mezanínové financovanie.
Nepriama podpora sa poskytuje prostredníctvom rámcového programu EÚ pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a predovšetkým prostredníctvom programu pre podnikanie a inováciu (EIP).
Program pre podnikanie a inováciu spravuje v mene Európskej komisie Európsky investičný fond, ktorý priamo spolupracuje s finančnými sprostredkovateľmi, ako sú záručné spoločnosti, fondy rizikového kapitálu a finančné inštitúcie špecializujúce sa na mezanínové financovanie. Tieto subjekty musia preukázať, že na seba berú v porovnaní s bežnou praxou ďalšie riziko.
V rozpätí rokov 2007 – 2013 sa na európsky trh prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vleje viac ako 1 miliarda eur. Vďaka programu CIP by sa k finančným prostriedkom malo dostať približne 500 000 podnikov.

   – Priama podpora
Prostredníctvom finančných sprostredkovateľov sa poskytujú aj prostriedky z iniciatívy JEREMIE (iniciatíva spoločných európskych zdrojov pre mikropodniky, malé a stredné podniky), ktorá je súčasťou štrukturálnych fondov EÚ. Iniciatíva umožňuje lepší prístup k financiám pre malé a stredné podniky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni jednotlivých členských štátov. Podniky získavajú financie prostredníctvom bánk a fondov rizikového kapitálu, ktoré sú prítomné v danom regióne. Vnútroštátne orgány tak môžu vytvárať finančné nástroje s podporou Európskeho investičného fondu. Vnútroštátne a miestne riadiace orgány poskytujú informácie o sprostredkovateľoch v každom regióne.
Podniky môžu požiadať o priamu podporu – obvykle vo forme dotácií, ktoré pokrývajú časť projektových nákladov – na jednom kontaktnom mieste.
Podnik môže o podporu požiadať reagovaním na výzvu na predloženie návrhov. Následne prebehne vyhodnotenie projektov a úspešní uchádzači získajú finančné prostriedky.

Programy EÚ

   – Výskum a vývoj: Siedmy rámcový program (7RP)
Tento rozsiahly program v správe Európskej komisie zahŕňa všetky finančné prostriedky určené na projekty spojené s výskumom.
Rozpočet programu na roky 2007 – 2013 predstavuje približne 50 miliárd eur, z ktorých 15 % by sa malo investovať do malých a stredných podnikov.
   – Vzdelávanie a odborná príprava: Program celoživotného vzdelávania
Z rozpočtu programu celoživotného vzdelávania, ktorý na roky 2007 – 2013 predstavuje takmer 7 miliárd eur, sa financujú vzdelávacie aktivity pre všetky vekové kategórie na pracovisku (napr. program Leonardo da Vinci), ale aj mimo neho. Za správu centralizovanej činnosti programu (decentralizovaná je tá, ktorú spravujú vnútroštátne agentúry) je zodpovedná Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru.
   – Životné prostredie: LIFE+
Pre program LIFE+, ktorý poskytuje osobitnú podporu environmentálnym projektom a projektom na ochranu prírody, je na roky 2007 – 2013 určený rozpočet 2,1 miliardy eur. Spravuje ho Európska komisia.
   – Energia: Inteligentná energia – Európa
Prostriedky z tohto programu sú určené na vylepšenie európskeho trhu s energiou, na zefektívnenie využívania energie a podporu používania obnoviteľných zdrojov energie. Tento program je súčasťou programu CIP a na roky 2007 – 2013 je naň vyčlenených 730 miliónov eur. Projekty a podujatia financované v rámci programu spravuje Výkonná agentúra pre konkurencieschopnosť a inovácie.
– Program Inteligentná energia – Európa
Doprava: Marco Polo – cieľom programu Marco Polo je podpora udržateľnej a hospodárnej dopravy, podpora nových riešení, ako sú napr. „námorné diaľnice“ a opatrenia proti preťaženiu.
Rozpočet 400 miliónov eur na roky 2007 – 2013 je určený aj pre krajiny susediace s Európskou úniou. Za jeho správu zodpovedá Výkonná agentúra pre konkurencieschopnosť a inovácie.
   – Programy cezhraničnej spolupráce
Programy cezhraničnej spolupráce poskytujú priestor a možnosť pre získanie nenávratných finančných prostriedkov z EÚ na financovanie aktivít smerujúcich k rozvoju a prehĺbeniu sociálnej a ekonomickej spolupráce medzi regiónmi a zároveň zabezpečiť ich rozvoj.
Vzhľadom k charakteristickým historickým, kultúrnym a náboženským väzbám v programovom území a spoločnými geografickými, ekologickými črtami je tu príležitosť pre regióny a konečných žiadateľov  realizovať svoje kľúčové zámery a aktivity v spolupráci s cezhraničným partnerom a tým nielen získať tak nevyhnutné finančné prostriedky hlavne v období hospodárskej krízy na pokrytie nevyhnutných nákladov pre svoje zámery, ale zároveň zúčastniť sa na napredovaní v celkovom rozvoji regiónu.
 
Slovenskí žiadatelia sú oprávnení požiadať o nenávratný finančný príspevok prostredníctvom nasledovných programov:
   – Programu cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina 2007 – 2013,
   – Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013,
   – Programu cezhraničnej spolupráce Česká republika – Slovenská republika 2007 – 2013,
   – Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013,
   – Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007 – 2013,
   – Program Central Europe 2007-2013 (Stredná Európa),
   – Program Southeast Europe 2007-2013 (Juhovýchodná Európa),
   – INTERREG IVC a INTERACT II
Hlavné ciele cezhraničnej spolupráce v programovom období 2007 – 2013 podľa nariadenia EP a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. Júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja je podpora zameraná najmä na:
   – rozvoj cezhraničných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych činností prostredníctvom spoločných stratégií trvalo udržateľného územného   
   – rozvoja, a najmä prostredníctvom podpory podnikania, najmä rozvoja MSP, cestovného ruchu, kultúry a cezhraničného obchodu;
   – podporu a zlepšenia spoločnej ochrany a správy prírodných a kultúrnych zdrojov, ako aj prevencie prírodných a technických rizík;
   – podporu prepojenia medzi mestskými a vidieckymi oblasťami; 
  – zníženie izolovanosti zlepšením prístupu k dopravným, informačným a komunikačným sieťam a službám, ako aj cezhraničných vodných, odpadových a energetických systémov a zariadení; 
   – rozvoj spolupráce, kapacity a spoločného využívania infraštruktúr, najmä v zdravotníctve, kultúre, cestovnom ruchu a školstve.

Štrukturálne fondy

Čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa realizuje prostredníctvom 11 operačných programov v rámci jednotlivých cieľov kohéznej politiky EÚ.
Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ. Programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013). Slovenská republika mohla zo štrukturálnych fondov na skrátené programové obdobie (2004 – 2006) čerpať 1,05 mld. eur (v stálych cenách roku 1999), v rokoch 2007-2013 je to pre ESF a ERDF 7,68 mld. eur (v bežných cenách).

Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky sú dva  štrukturálne fondy:
   – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD/ERDF)
   – Európsky sociálny fond (ESF)

   – Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR) je súčasťou 11 operačných programov Národného strategického referenčného rámca 2007-2013 a vláda ho schválila v decembri 2006. Následne ho SR predložila v marci 2007 Európskej komisii.
Prioritne  je zameraný na  podporu konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä  prostredníctvom inovácií a priestor dostane vedomostná ekonomika.
Je spolufinancovaný z ERDF približne 772 mil. eur. Zameraním program nadväzuje na Sektorový operačný program Priemysel a služby (SOP PaS), ktorý sa týka skráteného programového obdobia 2004-2006. Rovnako ako OP KaHR sa týkal priemyslu a vybraných služieb (cestovný ruch a obchod).  Z tohto obdobia tiež vyplynulo, že pre rast ekonomiky SR a nárast zamestnanosti, ako aj pre zavádzanie inovácií, udržateľný rast a zvýšenie konkurenčnej schopnosti priemyslu a služieb  je potrebné podporovať aktivity zamerané predovšetkým na:
– transfer inovatívnych technológií,
– zvýšenie inovačnej aktivity v podnikoch a vyššie uplatňovanie výsledkov výskumu a vývoja do inovačného procesu,
– posilnenie spolupráce podnikov s výskumnými a vývojovými inštitúciami a univerzitami,
– zlepšenie infraštruktúry pre podnikanie,
– aktivity spojené s budovaním manažérstva kvality, ochranou priemyselného vlastníctva a certifikáciou výrobkov.
Hlavným cieľom programu je „zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti“. Aktivity budú zamerané na priemysel a služby podnikateľom, energetické projekty a cestovný ruch.
Riadiacim orgánom OP KaHR je Ministerstvo hospodárstva SR, sprostredkovateľmi v rámci opatrení a podopatrení bude štvorica štátnych agentúr – SARIO, NADSME, SIEA a SACR.
Štruktúra programu sa opiera o dve prioritné osi s ich opatreniami a podopatreniami. Prioritnými osami sú:
– I. Inovácie a rast konkurencieschopnosti
– II. Energetika
– III. Cestovný ruch
– IV. Technická pomoc

Kohézny fond

Kohézny fond (KF, Cohasion Fund) je jedným z mladších eurofondov a vznikol až v 90. rokoch 20. storočia ako mimoriadny fond solidarity pre štyri najmenej prosperujúce členské štáty: Grécko, Portugalsko, Írsko a Španielsko.
Týmto najmenej prosperujúcim štátom (ich HDP na obyvateľa bol nižší ako 90% vtedajšieho priemeru  EÚ) mal pomôcť zapojiť sa do hospodárskej aj menovej únie. Portugalsko, Grécko, Írsko i Španielsko dokázali vďaka jeho pomoci splniť prísne konvergenčné kritériá a vstúpili do eurozóny. S výrazným prispením týchto prostriedkov výrazne vybudovali a modernizovali infraštruktúru. Írsko sa stalo dokonca tak úspešné, že je na 2. mieste v rámci porovnania HDP terajšej EÚ-27. 

Oblasti podpory 
Pomoc z fondu sa poskytuje na základe potrieb investícií a infraštruktúry osobitných pre každý členský štát na akcie v týchto oblastiach:
a) transeurópske dopravné siete, najmä prioritné projekty spoločného záujmu vymedzené v rozhodnutí č. 1692/96/ ES;
b) životné prostredie v rámci priorít politiky Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia podľa politiky a akčného programu v oblasti životného prostredia.
Fond môže pôsobiť aj v oblastiach, ktoré súvisia s trvalo udržateľným rozvojom a jednoznačne prospievajú životnému prostrediu, t. j. energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie a v oblasti dopravy mimo oblasti transeurópskych sietí, železničná, riečna a námorná doprava, intermodálne dopravné systémy a ich vzájomná interoperabilita, riadenie cestnej, námornej a leteckej dopravy, environmentálne vhodná mestská doprava a verejná doprava.

KF na Slovensku v rokoch 2007-2013
V súlade s návrhom Národného strategického referenčného rámca SR 2007-2013 schváleného vládou 6. decembra 2006, je pomer prostriedkov z KF na Slovensku priaznivejší v prospech dopravnej infraštruktúry – 2,30 mld eur/60%) oproti prostriedkom pre životné prostredie (1,57 mld eur/40%).
Kohézny fond spolufinancuje dva najväčšie operačné programy Národného strategického referenčného rámca 2007-2013:
– Operačný program Životné prostredie (1,8 mld. eur v bežných cenách),
– Operačný program Doprava (3,21 mld. eur v bežných cenách).
Riadiacimi orgánmi pre uvedené programy sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvo životného prostredia SR.

Príležitosti, hrozby a riziká súvisiace so získavaním finančných prostriedkov

Z dôvodu neustálej konkurencie je nutné, aby podniky nastagnovali a prejavili svoju flexibilitu. Manažment podniku musí byť dobre sofistikovaný a nestále musí sledovať nové trendy y vývoj trhov a konkurencie. V súčasnej dobe modernizácie a techniky, je nevyhnutné aby podniky zavádzali do svojej činnosti rôzne inovačné procesy a technológie. 
 Aj slovenské podniky majú niekedy dobré nápady a rady, ktoré by zabezpečili jeho rozvoj, prípadne vývoj nových produktov. No na  všetko potrebujú peniaze. Využívanie cudzích finančných zdrojov  – eurofondov  so sebou prináša možnosť zrealizovať svoje nápady a sny, ale aj mnoho obštrukcií. Na ich prekonanie alebo odstránenie podnikateľ potrebuje odborné znalosti, resp. odborných konzultantov, ktorí mu pomôžu zorientovať sa v tejto problematike a nastaviť postupy tak, aby podnikateľ – žiadateľ podal taký projekt, ktorý bude mať šance na úspešné schválenie. Môžeme povedať že eurofondy sú byrokratický nástroj.

Hrozby, riziká a komplikácie:
 Proces spracovania žiadosti o nenávratný príspevok, samotné predkladanie žiadostí, schvaľovací proces a implementácia je poznamenaný veľkou náročnosťou, odbornosťou a trpezlivosťou.
 Komplikovanosť, pomalosť a papierovanie sa často v praxi preukazuje viacmesačným čakaním na preplatenie faktúr pri forme refundácie finančných nákladov. Na to musí byť žiadateľ pripravený a mať dostatok finančných zdrojov na vykrytie tohto obdobia.

Výhody európskej spolupráce
– poskytnutie dodatočných zdrojov pre rozvoj firmy,
– prístup k novým technológiám,
– prístup k know – how,
– vytvorenie siete spolupracujúcich podnikov a inštitúcií,
– vybudovanie osobných kontaktov,
– vytvorenie platformy pre rozvoj ďalších aktivít.
Eurofondy môžeme považovať za vítanú možnosť znižovania podnikateľského rizika. Musím poznamenať, že komplikácie, ktorá sprevádzajú schvaľovanie a čerpanie prostriedkov patria k zložitému mechanizmu získania nenávratných finančných prostriedkov.

Návrh doporučení pri predkladaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok

– dodržanie oprávnenosti územia,
– súlad s definovaným oprávneným žiadateľom,
– splnenie princípu podmienok spolupráce,
– zadefinovanie typu projektu,
– zhodnotenie dosahu,
– zvolenie prípadného partnerstva – partnerstvo by malo byť vybalansované
– navrhované aktivity musia byť v súlade s indikatívnym zoznamom aktivít,
– cieľ projektu musí smerovať k naplneniu špecifických a celkového cieľa programu,
– cieľ projektu musí smerovať k naplneniu plánovaných – strategických cieľov žiadateľa,
– zabezpečenie zdrojov pre spolufinancovanie projektu (co – funding),
– vypracovanie základného formulára žiadosti,
– spracovanie rozpočtu projektu v súlade s výškou alokovaných finančných prostriedkov na jednej projekt,
– zadefinovať len oprávnené položky rozpočtu,
– zostaviť silný manažmentu projektu,
– zadefinovať jasný a dostatočný plán využitia výsledkov
– doloženie všetkých povinných príloh projektového spisu bezchybne vyplnených,
– podpísané všetky povinné prílohy
– podanie kompletnej projektovej žiadosti v termíne podania zverejneným riadiacim orgánom .

ZÁVER

Priaznivé podnikateľské prostredie je základným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti a rastu každej ekonomiky a zároveň regionálneho rozvoja. Európsku úniu môžeme chápať ako podnikateľské prostredie, ktoré ma jasné a stabilné pravidlá, efektívne zabezpečuje ich dodržiavanie  všetkými účastníkmi trhu a eliminuje prípadné obštrukcie zároveň znižuje administratívne prekážky a požiadavky smerom k podnikateľom.
Priaznivé trhové prostredie sa vyznačuje: slobodným a flexibilným priestorom vstupu na trh a výstupu z trhu, znižovaním regulačných prekážok, ochranou vlastníctva. Rámec pre tvorbu a podporu podnikateľského prostredia  upravuje viacero strategických a koncepčných dokumentov, ktoré obsahujú špecifické ciel, nástroje a opatrenia so zámerom odstránenia prekážok a zlepšovania podmienok pre podnikanie. Tieto nástroje EÚ sú premietnuté do nástrojov jednotlivých krajín EÚ a to zaručuje podnikateľom a podnikom voľný pohyb na európskom trhu.

POUŽITÁ LITERATÚRA:

[1] Európska komisia: na ceste k rastu, Ekonomika EÚ, Brusel, 2004.
[2] Národná agentúra na rozvoj malého a stredného podnikania: Konkurencieschopnosť.   
         malých a stredných podnikov, Bratislava 2003.
[3] European commission –Eurostat: European economic statistics, Luxembourg, 2009.
[4] Naščáková, J., Weiss, E., Mixtaj, L.: Hodnotenie výkonnosti systému manažérstva kvality v podmienkach výrobného podniku. In: Acta Montanistica Slovaca. Roč.13, č.3 (2008), s. 326-332. Internet: <http://actamont.tuke.sk/pdf/2008/n3/6nascakova.pdf> ISSN 1335-1788.
[5] Národný strategický referenčný rámec SR v programovom období 2007-2013
[6] www.euroinfo.gov.sk
[7] www.eurodotacie.eu
[8] www.nadme.sk
[9] www.europa.eu.int
[10] www.podnikova-ekonomika.cz

Autori článku, Doc. Ing. Katarína Čulková, PhD., Ing. Terézia Vysocká, Prof. Ing. Adriana Csikósová, CSc.  sú z Ústavu podnikania a manažmentu, F BERG, Technická Univerzita  v Košiciach, Park Komenského 19, Košice