• Krátkodobé opatrenia na zníženie nákladov a zlepšenie efektívnosti sú nedostatočné.
 
• Strategická transformácia verejného sektora sa stala nevyhnutnosťou.

• Mnohé vlády sú nútené prijímať ťažké rozhodnutia, ktoré si vyžadujú diskusiu s verejnosťou.

Obavy z globálnej finančnej situácie je téma prieskumu, ktorý potvrdzuje  vôľu vlád zmeniť stratégiu a priamosť občanov v otázke finančného zdravia ich krajiny. Podľa zistení prieskumu realizovaného spoločnosťou KPMG, ktorá sa zameriava na činnosť vlád celého sveta (KPMG Global Government) – poukazuje na výraznú potrebu prehodnotiť úlohu verejného sektora.

V správe Budúcnosť verejného sektora: ťažké rozhodnutia pred nami KPMG navrhuje, aby sa transformácia verejného sektora realizovala v troch etapách: krátkodobé zníženie nákladov, zlepšenie efektívnosti a strategická transformácia.

V správe, vypracovanej na základe sedemnástich podrobných rozhovorov s vedúcimi predstaviteľmi verejného sektora v Austrálii, Kanade, Nemecku, Holandsku, Veľkej Británii a USA sa uvádza, že opatrenia ako skracovanie výdavkov, odsunutie veľkých projektov na neskoršie obdobie a zlepšenie správy financií a riadenia externých poradcov nemajú sami o sebe požadovaný finančný efekt. Nadmerné zaťaženie verejných financií, ktorému čelia mnohé krajiny v období ustupujúcej ekonomickej recesie, si vyžaduje oveľa hlbšie a zásadnejšie zmeny vo verejných službách.

K dosiahnutiu strategickej transformácie verejného sektora budú mnohé vlády potrebovať podporu verejnosti a budú musieť prekonať pretrvávajúce prekážky, ktoré bránia uskutočneniu transformačných zmien, ako napríklad odpor zo strany zamestnancov a odborových zväzov.  Transformačné zmeny by preto mali prebiehať na pozadí diskusie medzi predstaviteľmi verejného sektora, osobami s rozhodovacími právomocami a verejnosťou o úlohe štátu. 

Alan Downey, vedúci komisie pre výkonnosť v rámci oddelenia KPMG Global Government a spolupracovník KPMG v istej britskej firme uviedol: „V prvej etape musia vlády prijať krátkodobé opatrenia, aby čo najrýchlejšie ušetrili peniaze a získali tak čas na riešenie dlhodobých problémov. Z dlhodobého hľadiska by sa mali zamerať na úlohu verejného sektora: čo by mal robiť a s čím by mal prestať, pretože je to už z hľadiska financií neúnosné.”

Ďalej dodáva: „V tejto etape sú takmer všetky vlády nútené prijímať ťažké politické rozhodnutia, ktoré sa môžu javiť ako kontroverzné. Mali by skúmať problémy okolo výdavkov, dotácií a zaoberať sa úlohou súkromného a neziskového sektora v transformácii verejných služieb.“

Mnohé sa dá dosiahnuť krátkodobými opatreniami. Krátenie výdavkov, zníženie nákladov na zamestnancov a odsunutie veľkých projektov na neskoršie obdobie – to všetko môže priniesť okamžité šetrenie finančných prostriedkov a rýchle výsledky.

Zlepšenie efektívnosti a hospodárnosti vďaka lepšej správe financií, spoločné používanie zdrojov vytvorením a upevnením bližších vzťahov medzi verejnými organizáciami, ktoré používajú podobné zdroje a poskytujú podobné služby, zabezpečenie lepšej návratnosti investícií zo strany externých poradcov tiež môže priniesť významné úspory

Radikálne zmeny si však vyžadujú skutočnú politickú odvahu a mnohí z opýtaných boli skeptickí, že také niečo by bolo možné dosiahnuť. Robenie radikálnych zmien v rozsahu existujúcich služieb je náročné, keď akékoľvek zmeny boli predtým považované za nevyhnutnosť. Ako podotýka Mark MacDonald, riaditeľ pre KPMG v  austrálskej firme: „Keď sa raz kohútik otvorí, je veľmi, veľmi ťažké ho znovu zavrieť.“ 
Prehodnotenie priorít z hľadiska výdavkov a hľadanie nových zdrojov pre dotácie sa vždy môže javiť ako kontroverzné.  Avšak pri prudkom poklese daňových príjmov organizáciám verejného sektora neostáva nič iné, ako sa poobzerať po nových zdrojoch financií.
Vlády na celom svete sa v čoraz väčšej miere obracajú na verejno-súkromné konzorciá (PPP) a súkromné finančné iniciatívy (PFI), ktorých priekopníkmi sú Austrália a Veľká Británia. Používanie schém, kedy výdavky hradí používateľ, je čoraz rozšírenejšie v oblasti dopravy, vzdelávania, dôchodkovej reformy a zdravotníctva.  Niektoré vlády sa znovu obzerajú po možnosti predaja štátneho majetku  a využívanie outsourcingu má vzrastajúcu tendenciu.
Napriek politickým rizikám, ktoré sa skrývajú v snahe o zásadnú transformáciu verejného sektora, KPMG verí, že výhľady na významné a dlhotrvajúce zmeny sú dobré.

Mnohí opýtaní predstavitelia verejného sektora nepredpokladajú, že prehodnotenie spôsobu organizácie by malo byť tým najnáročnejším problémom v rámci ozdravného procesu.  Naopak, verejní činitelia, ktorí sa rozprávali so zástupcami spoločnosti KPMG, ako najväčšiu výzvu uviedli produktivitu – na pozadí nízkej morálky, rozpočtových obmedzení, vzrastajúcej zložitosti situácie a podstatných zmien.
 
Pozitívny prístup k prehodnoteniu organizačnej štruktúry napovedá, že verejní činitelia si v oveľa širšej miere uvedomujú, čo je nutné vykonať, a že na programe je strategická transformácia. Verejná diskusia sa teraz musí zamerať na to, ako tento cieľ dosiahnuť.