Negatívne dopady hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku sú v dôsledku zavedenia eura väčšie, ako by boli v prípade ponechania si vlastnej meny. Konštatuje to hlavný analytik UniCredit Bank Ján Tóth, podľa ktorého to však neznamená, že v dlhodobom horizonte nebudú výhody spoločnej európskej meny prevažovať nad jej nevýhodami. Ako však v pondelok na konferencii venovanej prvému roku eura na Slovensku, ktorú pripravilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Národnou bankou Slovenska Tóth zdôraznil, v súčasnosti nie je možné dať úplne jasnú odpoveď, či má euro viac výhod alebo nevýhod.
V krátkom období zatiaľ podľa Tótha nevýhody novej meny prevažujú nad jej pozitívami. Slovenská ekonomika sa podľa jeho slov s eurom už totiž nedokáže tak rýchlo prispôsobiť aktuálnemu vývoju. Rovnako je na Slovensku veľa sektorov, ktorým euro skôr priťažilo. Podľa Tótha sa negatíva spoločnej meny dotkli predovšetkým priemyslu, obchodu, turizmu či čiastočne aj stavebníctva. Euro negatívne ovplyvnilo aj banky, ktorým spôsobilo zhruba 11-percentný výpadok príjmov. Na druhej strane sa vďaka euru podľa Tótha posilnila kurzová stabilita, euro pritiahlo záujem investorov a taktiež ochraňuje rating krajiny. Hlavný makroekonomický stratég českej ČSOB upozorňuje, že prostredníctvom výmenného kurzu možno aj prinášať externé šoky nie len tlmiť.
Necelý rok od zavedenia eura je príliš krátky čas na hodnotenie aj podľa analytika INESS Juraja Karpiša. Podľa jeho slov síce silné euro zvýšilo kúpnu silu obyvateľstva, na druhej strane však spôsobilo aj prepad maloobchodných tržieb. Karpiš upozorňuje aj na fakt, že sa Slovensko s relatívne stabilným bankovým sektorom vstupom do eurozóny stalo súčasťou menového systému, kde je veľké množstvo nezdravých veľkých bánk. Rovnako podľa neho v budúcnosti hrozí aj konflikt jednej monetárnej politiky a viacerých samostatných fiškálnych politík v jednotlivých krajinách.
Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika upozorňuje, že eurozóna nemá vytvorené podmienky na dlhodobé udržanie bez výraznejších fiškálnych otrasov. „Je tu vážne riziko, že ide o slepú uličku,“ konštatuje Gonda s tým, že eurozóna neakceptuje podstatu trhu, ktorý je postavený na rôznorodosti. Výmena meny podľa neho neznamená zdroj bohatstva a nezabezpečuje ani fiškálnu zodpovednosť vlád.