V Bratislave sa začne 7. Medzinárodná konferencia SAF – o rozhovor sme požiadali prezidenta asociácie Ing. Andreja Révaya

 

Pán prezident, dovoľte mi na úvod krátku retrospektívu – v čase minuloročnej medzinárodnej konferencie SAF sa prakticky začala globálna finančná kríza. Dnes možno povedať, že s najväčšou pravdepodobnosťou sú jej najdramatickejšie symptómy a okamihy už za nami. Obdobie medzi dvoma konferenciami – tej minuloročnej a tohtoročnej – bolo veľmi vážnym testom aj pre SAF a jej členov. Ako ste, podľa Vás, zvládli výzvy, ktoré kríza nastolila?

 

–  Máte pravdu, toto obdobie finančnej krízy bolo naozaj výzvou pre Slovenskú asociáciu podnikových finančníkov. V prvom rade musím pripomenúť, že pred rokom viacerí ekonómovia, ale aj časť politických elít  deklarovali, že finančná kríza sa Slovenska nedotkne, respektíve, že nás táto kríza „obíde“. My sme však už do programu minuloročnej medzinárodnej konferencie zaradili tematický blok, ktorý sa týkal finančnej krízy – išlo o problematiku reštrukturalizácie ako určitého východiska pri riešení finančnej krízy na úrovni podniku, pričom svoje skúsenosti prezentovali vynikajúci odborníci v tejto oblasti. Spomeniem iba holandského experta na otázky insolventnosti firiem Dr. Iana Adriaanse, alebo českého renomovaného odborníka na riešenie finančnej krízy vo firemnej sfére JUDr. Tomáša Richtera. Predpokladali sme totiž, že podobné problémy vzniknú aj na Slovensku a bude ich treba kvalifikovane riešiť. Hneď na začiatku roka 2009 sme pre členov SAF zorganizovali diskusiu na tému „Globálna finančná kríza a jej vplyv na slovenské podniky“ za účasti guvernéra NBS a významných predstaviteľov slovenskej podnikateľskej a bankovej sféry. Na tomto podujatí nám šlo o analýzu príčin krízy tak, aby sme vedeli eliminovať jej negatívne a v mnohých ohľadoch aj dramatické prejavy. Náš pohľad na možné riešenia krízy sme predložili predsedovi vlády SR na spoločnom stretnutí.

 

SAF predložila predsedovi vlády SR 9. februára 2009 Námety na zmiernenie dopadov svetovej hospodárskej krízy na podnikovú sféru, ktorá obsahuje okrem iného veľmi konkrétne námety – spomeniem iba zníženie podnikateľského rizika špeciálnymi produktmi bánk so štátnou ingerenciou /SZRB, EXIMBANKA/, príspevkový program inovatívnosti a rozvoja malých a stredných podnikov, či zjednodušenie správy pohľadávok… Ako hodnotíte Námety SAF /a ich realizáciu/ s odstupom času ?

 

– Myslím si, že je dobré, že sme sa pokúsili na pôde SAF vytvoriť určitý komplexnejší náčrt na riešenie finančnej krízy práve z pohľadu podnikových finančníkov. Takisto si myslím, že systémových pohľadov na riešenie krízy bolo pomerne málo a opatrenia, ktoré sa realizovali na úrovni vlády boli podľa môjho názoru ad hoc a prevládal v nich aj vplyv lobistov. My sme sa pokúsili zamerať svoj pohľad na riešenie krízy komplexnejšie, systémovejšie. Musím však povedať, že napriek našej výraznej snahe sa nám nepodarilo zakomponovať nástroje na eliminovanie krízy v podnikovom sektore priamo do riešenia na úrovni vlády, hoci sa nám  najmä príspevkový program inovatívnosti a rozvoja malých a stredných podnikov javil ako veľmi vhodný a potencionálne značne efektívny. V podstate navrhovaný príspevkový program mal za hlavnú úlohu znížiť rizikovosť bankového typu pri spolufinancovaní malých a stredných podnikov, najmä v oblastiach bonifikácie úrokov z úverov, refundácie prevádzkových nákladov na osobnú regeneráciu a rekondičné pobyty, ako aj refundácie prevádzkových nákladov v závislosti od regionálneho kontextu, prípadne segmentu podnikania, napríklad formou daňového alebo odvodového inkubátora.

 

Na viacerých oficiálnych podujatiach SAF jednoznačne prezentovala zásady a princípy corporate governance ako určité východisko pri prekonávaní krízy. Aké efekty ste zaznamenali v tejto súvislosti?

 

– Súhlasím, že princípy corporate governance sú určitým východiskom pri prekonaní krízy a osobne si myslím, že práve nedodržiavanie týchto zásad a princípov corporate governance boli jednou z príčin jej vzniku. Mám na mysli najmä zlyhanie dohľadu a dozoru a v podstate aj vyvodenie zodpovednosti orgánov spoločnosti alebo aj individuálnych finančných manažérov. V tejto sfére – vzhľadom na význam problematiky – sme sa spojili so Stredoeurópskou asociáciou corporate governance, pričom sme vyvinuli spoločné aktivity, a to aj prostredníctvom nášho časopisu, ale aj na pôde nadchádzajúcej medzinárodnej konferencie SAF.

 

V „polčase“ krízy rokovalo aj Valné zhromaždenie SAF. Do akých smerov orientovala asociácia svoju ďalšiu činnosť?

 

Program a závery Valného zhromaždenia vychádzali z uvedených aktivít, ktoré som už v skratke načrtol, ale aj v kontexte dlhodobých snažení SAF. Z hlavných záverov a tematických okruhov nášho valného zhromaždenia by som zvýraznil účtovanie a vykazovanie finančných nástrojov, ďalej alternatívne zdroje financovania, hlavne s dôrazom na možnosti financovania malých a stredných podnikov, spoločné produkty komerčných bánk a štátu, problémy riadenia rizík s dôrazom na BASEL II a vplyv na podnikové financovanie, nemožno však obísť ani tzv. podnikové kombinácie a ich účtovné, daňové a právne aspekty, vybrané otázky aplikácie princípov medzinárodného zdaňovania, ako aj reguláciu finančného sektora, jeho kvalitu a formy.

 

Pán prezident, náš rozhovor som začal minuloročnou medzinárodnou konferenciou SAF. Čo považujete za kľúčovú úlohu  tej tohtoročnej konferencie?

 

– Chcem vyjadriť presvedčenie, že na tohtoročnej Medzinárodnej konferencii sa nám podarí načrtnúť pre podniky makroekonomické prostredie pre ďalšie, nazvime to už „pokrízové“ obdobie. Mám na mysli najmä to, ako ministerstvo financií a NBS zadefinujú základné parametre, v rámci ktorých bude fungovať podniková sféra. Toto považujem za určitý nosný pilier nadchádzajúcej konferencie SAF. Tiež by sme chceli poukázať na príčiny krízy v kontexte so zodpovednosťou finančníkov a finančného riadenia. Na prípadovej štúdii chceme v rámci konferencie poukázať na situáciu krachu veľkej firmy, príčinu takéhoto stavu, či vývoja. Chceme tiež odhaliť nedostatky v motivácii finančných manažérov, prípadne načrtnúť zmeny. Prioritnou bude aj otázka, či v čase krízy zlyháva finančné riadenie alebo samotní ľudia, teda finanční manažéri. Dôležitý bude aj pohľad na zmeny v externom prostredí, ktoré sa priamo týkajú podnikov a vplyv týchto zmien na vzťah banka – klient. Je totiž známe, že firmy vo väčšine prípadov iba za veľmi komplikovaných podmienok získavajú bankové zdroje. Aj tu by sme chceli hľadať určité systémové východiská. Samozrejme, že sa nevyhneme ani otázke ako pomôcť firmám, ktoré sa dostali do problémov – mám na mysli najmä „pomocnú roku“ v oblasti obchodno-právnej, daňovej a účtovnej práve pri konkurze a reštrukturalizácii. Možno ide sofistikované témy, ktoré sú však nadmieru aktuálne a sme pripravení nielen na 7. medzinárodnej konferencii SAF, ale aj v našej ďalšej činnosti, v bežnej agende Slovenskej asociácie podnikových finančníkov na tieto témy kvalifikovane odpovedať a efektívne ich zvládnuť.

 

Za rozhovor sa prezidentovi SAF Andrejovi Révayovi poďakoval Jozef Knížat.