Uzbekistan – na miestach niekdajšej hodvábnej cesty

 

Stredoázijské krajiny sú združené v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO). Tvoria ju Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Čína, Ruská federácia a spomínaný Uzbekistan

 

Uzbekistan je stredoázijská krajina hraničiaca s Afganistanom, Kazachstanom, Tadžikistanom a Kirgizskom. Je veľkým exportérom zlata, minerálnych hnojív, kovov a zemného plynu. Má 27 miliónov obyvateľov, rast HDP dosiahol za minulý rok 9,5 %, je veľkým exportérom zemného plynu a druhým najväčším exportérom bavlny na svete. Je to krajina otvorená biznisu pre podnikateľov z EÚ a predovšetkým z postkomunistických štátov, ktoré majú isté dlhoročné väzby na túto oblasť bývalého Sovietskeho zväzu.

Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sa poľnohospodárstvu v intenzívne využívaných údoliach riek, tvoriacich 11% povrchu krajiny. Uzbekistan je dnes druhým najväčším vývozcom bavlny na svete. Významný je jeho ťažobný a spracujúci priemysel. Po rozpade ZSSR vláda pokračovala v centrálne riadení ekonomiky, na ktoré výrazne dopadli ekonomické krízy Ruska ako aj iných ázijských krajín. Preto sa v súčasnosti vláda mierne pokúša liberalizovať trh a prilákať zahraničných investorov.

Stredoázijské krajiny sú združené v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO). Tvoria ju Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Čína, Ruská federácia a spomínaný Uzbekistan. V oblasti ekonomiky SCO podporuje regionálne projekty –cieľom je slobodný pohyb kapitálu a tovarov. Ďalšou regionálnou organizáciou je Eurázijské ekonomické spoločenstvo (Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko a Tadžikistan), ktoré má colnú úniu.

Ekonomické záujmy Uzbekistanu presahujú ďaleko oblasť tohto regiónu a krajina nenecháva nič na samovoľný, náhodný vývoj. Nie nezaujímavou postavou politického a spoločenského života Uzbekistanu ju Guľnara Karimovová, ktorá je námestníčkou ministra zahraničia. Kto je to Guľnara Karimovová? Narodila sa 8. júla 1972 v meste Fergana. Absolvovala Taškentskú univerzitu, prešla stážami na New York University a v známom Fashion Institute of Technology, neskôr absolvovala Harvardovu univerzitu).

Od septembra 2008 pracuje ako stála zástupkyňa Uzbekistanu pri OSN a iných medzinárodných organizáciách v Ženeve. Vo februári 2008 ju menovali za námestníčku ministra zahraničných vecí. Jej menovanie bolo výsledkom fungovania jej nadácie Fórum kultúry a umenia Uzbekistanu. Za štyri roky Nadácia pripravila asi 1000 každoročných projektov doma a v zahraničí. Jej oficiálnym partnerom UNESCO. Nadácia má svoje zastúpenia v Tokiu, Moskve, Pekingu a Paríži. Podľa správ BBC Guľnara Karimovová usporiadala pri príležitosti otvorenia zastúpenia v Paríži prehliadku módnych návrhárov v samotnom Louvri. V Londýne nedávno nadácia usporiadala výstavu umeleckých diel o oblasti niekdajšej Hodvábnej cesty . Okrem toho Karimovová založila nadácie, ktoré majú sociálnu orientáciu. Jedna z nich názvom Ženský parlamet sa zaoberá charitatívnou činnosťou zameranou na podporu materstva. Nadácia Mehr  Nuri pomáha poľnohospodárom získavať lacné úvery, poskytuje granty podnikateľom.

To si umožnilo Guľnare Karimovovej získať si podporu veľkej časti obyvateľstva. Podnikateľov a tretí sektor spojila v Nadácii pre podporu sociálnych iniciatív. Nadácia spolupracuje aj s niekoľkými medzinárodnými organizáciami ako sú  PSI, UNAIDS, DVV International. Medzi najväčšie akcie fondu patrí výstavba vodovodu vo vzdialenom regióne, ktorý bol donedávna bez pitnej vody. Nadácia pomáhala pri výstavbe niekoľkých vodovodov v regióne Ferganskej doliny.

 Skúsenosti s oblasti dizajnu oblečenia Karimovová uplatnila pri vytvorení značky odevov Guli. Pred dvomi rokmi po prvý raz v Uzbekistane zorganizovala Týždeň módy, kde prišli aj známe osobnosti zo sveta módy z Francúzska, Francúzska, Japonska a Nemecka.

Svoju výskumnú činnosť Guľnara Karimovová v oblasti politiky, ktorá má vedeckú hodnoť doktora politických vied, uplatnila na pôde Centra politických výskumov. Táto nezávislá organizácia sa zaoberá aplikovanými výskumami domácej a zahraničnej politiky. Na akciách centra sa hovorí o otázkach regionálnej bezpečnosti, ekonomiky a medzinárodného rozvoja. Centrum má kontakty s podobnými organizáciami vo svete. Medzi hlavné iniciatívy Centra politických výskumov patria myšlienky vytvorenia spoločnej energetickej politiky, vytvorenie jednotného stredoázijského informačného priestoru, či myšlienky v sfére dopravných a tranzitných koridorov v priestore Euroázie.

 

Centrum politických výskumov je klasický think tank. Niektoré z jeho okrúhlych stolov, konferencií a panelových diskusií sa týkajú regionálnej a nadregionálnej spolupráce v strednej Ázii. Karimovovej centrum zorganizovalo nedávno konferenciu o energetickom trhu strednej Ázie. Výstupom stretnutia expertov je to, aby sa v rámci SCO vytvoril energetický klub, ktorý bude koordinovať činnosť výrobcov, prepravcov a spotrebiteľov.
Podľa Karimovovej nie sú obe spomínané regionálne štruktúry dostatočne aktívne v oblasti dopravy. Využitie dopravných koridorov v strednej Ázii je aktuálne aj preto, lebo sa nachádza medzi Európou, Ďalekým Východom, južnou a juhovýchodnou Áziou, ktorá sa stala globálnou fabrikou. Táto dopravná trasa získava čoraz väčší význam nielen pre ekonomický rast v juhovýchodnej Ázii, ale aj pre plány zvyšovania ťažby uhľovodíkov v regióne a výroby elektrickej energie.

 

Záujmy a potreby štátov strednej Ázie sú zaujímavé aj pre štáty EÚ, lebo tento región je síce opomínaná, ale čoskoro ďalšia významná ekonomická oblasť sveta. Ide o to, využiť núkajúce sa šance pre biznis postavený na obojstrannej výhodnosti. Treba sa len chopiť príležitosti.