Ceny energií, (de)globalizácia a relokalizácia ekonomiky
Doprava a dopravné náklady budú mať v budúcnosti oveľa väčší vplyv na globálnu ekonomiku ako iné faktory. Je to preto, lebo zmeny v svetovom obchode majú v porovnaní so zmenami cien ropy časový posun
Ekonomická globalizácia, ktorej plody si užíva ľudstvo posledných dvadsať rokov, sa uskutočnila vďaka niekoľkým faktorom. Po prvé, vďaka úsiliu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) boli vyriešené mnohé obchodné konflikty medzi krajinami, čo vyvolalo nesmierny rast medzinárodného obchodu. Po druhé, internetová revolúcia priviedla k informačnej priezračnosti. Začalo byť možné konštruovať veľmi zložité logistické reťazce a kontrolovať pohyb tovaru v akomkoľvek bode zemegule. Tieto procesy sa začali odohrávať v časoch lacných energetických surovín a preto boli dopravné náklady nepodstatné. Podľa propagátora globalizácie Thomasa Friedmana „Zem sa stala plochou“. Plochý svet ekonomiky znamenal, že vzdialenosť medzi surovinami, výrobou a spotrebou nie je taká dôležitá. Oveľa väčšiu úlohu hrajú ekonomické faktory, napríklad cena pracovnej sily a kurz národnej meny. Koniec obdobia lacnej energie spochybňuje globalizáciu. Možno dnes stojíme na hrane nového obdobia zmien v medzinárodnom systéme obchodu a umiestnenia výroby. Tak ako zdražela ropa, Zem prestáva byť plochou. Na prekonanie vzdialenosti sa teda vyžadujú náklady. „Konvertovanie dopravných nákladov na ekvivalenty colných bariér jasno ukazuje na to, aké deštruujúce pre medzinárodný obchod môžu byť ceny ropy,“ konštatuje sa v jednej z posledných správ Canadian Imperial Bank of Commerce (CIBC) World Markets. Dokonca aj keď sa cena ropy bude pohybovať pri sume 100 USD za barel, náklady na dopravu budú prevyšovať všetky clá všetkých obchodných partnerov USA. V roku 2000 keď barel ropy stál 20 USD, jej cena bola rovná clu vo výške 3 %. Momentálne takzvané dopravné clo dosiahlo úroveň 8 – 9 %. Znamená to, že pre amerického importéra sa dopravné náklady stávajú takými istými obmedzeniami na dovoz výrobkov. Ak budeme počítať ďalej, pri cene ropy 150 USD za barel dosiahne clo výšku 11 %. Ak by sa vyšplhala cena ropy na 200 USD za barel, svetový obchod by narazil na väčšie bariéry ako v čase prijatia GATT, predchodcu WTO.
Doba prevozu kontajneru typu Emma Maersk zo Šanghaja k západnému pobrežiu USA je približne štyri týždne. Cena za prepravu jedného kontajnera je v súčasnosti 8 000 USD. V roku 2000 bola 3 000 USD. Nie lepšie vyzerá preprava sypkého a tekutého materiálu. Napríklad Baltics Dry Index, ktorý odráža základné tarify za prepravu nákladu, za posledných päť rokov stúpol deväťnásobne. Za posledný rok to bolo viac ako dvojnásobne.
Pri takomto raste dopravných nákladov sa výrobcovia začali opatrnejšie správať k prenosu výroby do juhovýchodnej Ázie. Predovšetkým sa to týka lacných tovarov, pri ktorých podiel dopravných nákladov vo výrobnej cene tovaru je dosť veľký. Podľa údajov amerických štatistík, po prvý raz za posledných desať rokov sa znížil objem čínskeho vývozu do USA takých tovarov, ktoré sú najcitlivejšie na dopravné náklady. Patria medzi ne odevy, kancelársky nábytok, obuv a výrobky z kovov.
Jednými z prvých, kto pocítili efekty deglobalizácie boli čínski producenti ocele. Dostali sa do dvojitej pasce dopravných nákladov. Najprv sú výrobcovia nútení doviezť železnú rudu z Austrálie, alebo Brazílie a potom vyviezť oceľ do USA. Znamená, že americkí výrobcovia ocele sa po prvý raz po desiatich rokoch dostali do situácie, keď majú konkurenčnú výhodu. Je to bez ohľadu na veľmi veľký rozdiel v nákladoch na pracovnú silu. Tieto procesy sa dopadajú na finančné ukazovatele výrobcov. Kapitalizácia najväčšieho čínskeho výrobcu ocele Baosteel sa znížila o desatinu. Naopak, hospodárenie firiem United States Steels a Steel Dynamics sa zlepšilo.
Doprava a dopravné náklady budú mať v budúcnosti oveľa väčší vplyv na globálnu ekonomiku ako iné faktory. Je to preto, lebo zmeny v svetovom obchode majú v porovnaní so zmenami cien ropy časový posun. Zdá sa, že súčasná svetová ekonomika nachádza na začiatku veľmi bolestivých zmien. Zdvojnásobenie cien dopravy môže viesť k poklesu svetového obchodu približne o 40 %.
Nositeľ poslednej Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman nepredpokladá taký dramatický pád: „Predbežné prepočty vplyvu zvýšenia dopravných nákladov mi dávajú možnosť hovoriť o zmenšení svetového obchodu o 17 % v tom prípade, ak aj naďalej budú vysoké ceny ropy.“
Deglobalizácia bude mať na Čínu skôr negatívny, ako pozitívny vplyv. Avšak pre niektoré iné krajiny môže znamenať urýchlenie ich ekonomického rozvoja. Ak budú aj naďalej vysoké náklady na dopravu, mnohé americké firmy sa budú obzerať po krajinách, ktoré sú neďaleko od USA, ako napríklad Mexiko, alebo aj iné latinskoamerické krajiny.
Americké firmy môžu v Mexiku využiť zóny určené pre výrobu a vývoz s priaznivými podmienkami na podnikanie, ktoré dostali pomenovanie Maquiladora. Tento systém prekonal začiatkom tohto storočia krízu v súvislosti s tým, že mnohé americké firmy preniesli výrobu do Číny. Vrchol krízy pripadol na rok 2003, keď sa zavrelo 11 % podnikov vo vnútri krajiny a 13 % podnikov postavených na americko-mexických hraniciach Najviac sa zatvárali podniky špecializujúce sa na výrobe strojov, zariadení, textilu a odevov. Tento sortiment sa do USA začal dovážať z krajín juhovýchodnej Ázie. Maquiladora sa môžu znovu stať želanými partnermi pre americké firmy.
Vysoké ceny ropy môžu zmeniť mapu medzinárodného obchodu. Politika WTO a informačná revolúcia dosiahli to, že svet sa stal plochý. Drahé energetické suroviny je v stave svet znovu zaobliť. Globalizácia začne v dôsledku rastu energetických surovín ustupovať miesto relokalizácii – ekonomickému systému, pri ktorom vzdialenosť znamená peniaze a výroba bude nútená premiestniť sa čo najbližšie k spotrebiteľom.
0,003
0,001
