Transfer vedomostného a výskumného potenciálu
Naša ekonomika zatiaľ v legislatívnej podobe nemá prijatý predpis alebo nástroj na cielenú stimuláciu podpory výskumu a vývoja pre potreby a požiadavky podnikateľskej sféry
Novela zákona o vysokých školách umožnila verejným vysokým školám v spolupráci s podnikateľským sektorom zakladanie špecializovaných pracovísk. Chronickým problémom je transfer poznatkov výskumu vysokoškolských inštitúcií do priemyslu a služieb, nedostatočné kapacity pre moderný základný výskum, interakcia medzi výskumnými inštitúciami, vysokými školami a malými a strednými podnikmi s akcentom podpory podnikateľského prostredia.
Akademická a vedecká obec po prijatí novely zákona o vysokých školách a novely zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja očakáva, že naše univerzity a vysoké školy začnú uspokojovať stále rastúce nároky na kvalitu poskytovaného vzdelania v európskom vysokoškolskom priestore a budú pripravené obstáť v konkurenčnej súťaži s ostatnými. K podobným optimistickým prognózam nás povzbudzoval systém štrukturálnych zmien, vrátane nedávno prijatého Modernizačného programu Slovensko 21 ako súčasti napĺňania cieľov Lisabonskej stratégie, reálnej konvergencie a Národného programu reforiem. Kvantita uvedených zmien napriek mnohým nesporným pozitívam, ale zatiaľ aj pre krátkosť času uvedenia do života nevyvoláva výraznejšie zmeny kvalitatívne. Uvedená problematika a hlavne jej očakávané dopady z hľadiska stredno až dlhodobého rozvoja je preto predmetom analýz, štúdií a diskusii na rôznych názorových, odborných a politických platformách. V tejto súvislosti si uvedomujem, že rozvoj a reforma systému vedy, výskumu a vzdelávania, kde je príliš veľa neznámych, premenných a záujmov, je nikdy nekončiaci proces.
Úlohy vysokých škôl v prostredí vedomostnej spoločnosti
Súčasné rýchle technologické, ekonomické a sociálne zmeny zakladajú potrebu zmien v dynamickom procese vzdelávania, výskume a inováciách vo väzbe na trh práce , zvýšenie nárokov na súkromné a verejné zdroje a premostenie na podnikateľsko-hospodárske prostredie. V tejto súvislosti bude potrebná neustála dôslednosť vo vzájomnej zladenosti európskeho vysokoškolského priestoru na jednej strane a európskeho výskumného priestoru na druhej strane. Výzvy, ktoré so sebou prináša rastúci globalizačný proces si vyžadujú otvorenosť oboch priestorov a internacionalizácia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania znamená prílev študentov i mimo priestoru spoločenstva, vytváranie vzdelávacích a výskumných sietí a infraštruktúr. To v preklade znamená poskytnúť týmto inštitúciám autonómiu pre maximálny rozvoj ich vnútorného potenciálu. Novela zákona o vysokých školách umožnila verejným vysokým školám v spolupráci s podnikateľským sektorom zakladanie špecializovaných výskumných a vývojových pracovísk a špecializovaných umeleckých pracovísk, medzi ne patria výskumné centrum, inkubátor, technologické centrum a umelecké centrum. V novele zákona o organizácii a podpore výskumu a vývoja sme zaviedli kategórie ako centrum excelentnosti výskumu, výskumno – vývojové centrum alebo technologický inkubátor, ktoré sú zamerané na prenos výsledkov a poznatkov výskumu do praxe. Chronickým problémom je presun poznatkov výskumu do priemyslu a služieb, nedostatočné kapacity pre moderný základný výskum, interakcia medzi výskumnými inštitúciami, vysokými školami a malými a strednými podnikmi s akcentom podpory podnikateľského prostredia. Aj preto nasledujúce výzvy z operačného programu Výskum a vývoj budú orientované na transfer poznatkov a technológií, prostredníctvom opatrení ako obnova a budovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja a podpora sietí excelentných pracovísk. Vysoké školy chápem ako centrá vedy a výskumu, centrá celoživotného vzdelávania, centrá ľudského kapitálu a ľudského potenciálu, ktorý treba efektívne využiť a zhodnotiť. Považujem za veľmi potrebné, aby vysoké školy sa stali pružným mechanizmom, v ktorom reagujú na požiadavky mladých ľudí „hladných“ po kvalitnom vzdelaní, na dopyt po celoživotnom vzdelávaní, mobilite medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním, študentskej a vedeckej mobility a na rastúce nároky podnikateľsky orientovaného výskumu a vývoja. V obsahovom kontexte vysokých škôl a vedy pôjde o proces kultúrnych a motivačných zmien s akcentom na indikátory výstupu a kvality merané schopnosťou absolventa a jeho uplatnenia sa na integrovanom trhu práce a samozrejme reálnym využitím výskumného a inovačného potenciálu. Sme však na tieto zmeny na vysokých školách pripravení?
Podpora podnikateľsky orientovaného výskumu
V strednodobom horizonte budeme konfrontovaní so schopnosťou zmeniť kvalitu a čiastočne štruktúru hospodárskeho rastu, od rastu založeného na počte vyčerpávajúcich sa pracovných zdrojov k rastu využívajúcemu produktivitu práce, výstupy výskumu, vývoja a inovácie. Zároveň je to cesta k udržateľným nárokom na životnú úroveň, kvalitu života a napĺňanie sociálnych zámerov vlády. Ide o transmisiu nominálnej konvergencie na konvergenciu reálnych makro i mikro parametrov. Neexistencia fyzických hraníc v ekonomike globálneho sveta, to je v podstate potreba flexibilnosti, väčšej konkurencieschopnosti. Sociálne a ekonomické zmeny budú rýchlejšie a zložitejšie pre verejnosť. Nevyhnutným predpokladom vnútorných zmien vo vybavenosti výskumnej infraštruktúry a rastu technologických inovácií s vysokou pridanou hodnotou bude zmena orientácie štátnej vednej a technickej politiky na nové schémy štátnej pomoci formou investičných stimulov do výskumu a vývoja. Samozrejme v zmysle odpovedajúcich legislatívnych pravidiel EÚ a následných rozpočtových opatrení. Mám na zreteli najmä podmienky a formu intenzity pre poskytnutie pomoci na projekty výskumu a vývoja, zapožičiavania vysokokvalifikovaných vedeckých pracovníkov, ochranu duševného a priemyselného vlastníctva. V prípade podmienok hovorím o zohľadnení veľkostných rozdielov (malý, stredný, veľký podnik), limitov pre výšku pomoci v zmysle transpozície smernice EK a definovanie oprávnených nákladov pre jednotlivé kategórie výskumu: základný, aplikovaný. Za vhodnú formu považujem v prípade výskumných stimulov podnikateľskej sféry úľavu na dani z príjmov formou odpočítateľnej položky základu dane a príspevok štátneho rozpočtu na tvorbu pracovných miest kvalifikovaných výskumných zamestnancov. Naša ekonomika zatiaľ v legislatívnej podobe nemá prijatý predpis alebo nástroj na cielenú stimuláciu podpory výskumu a vývoja pre potreby a požiadavky podnikateľskej sféry. V predchádzajúcom období zásadné technologické inovácie v rozhodujúcich odvetviach nášho priemyslu (chémia, energetika, elektrotechnika, výroba motorových vozidiel) boli uskutočňované revitalizáciou a modernizáciou týchto odvetví formou vlastnej investičnej aktivity, vstupom zahraničného kapitálu, privatizáciou alebo „lacným národným výpredajom“.
Vzdelávanie – výskum – inovácie
Posilnenie vedomostného trojuholníka Vzdelávanie – výskum – inovácie bude úlohou tvoriaceho sa Európskeho technologického inštitútu (ETI), ktorý by podľa súčasných predstáv komisie mal vytvárať sieť „znalostných a inovačných “ spoločenstiev. Činnosť ETI má byť financovaná:
a. zo zdrojov Spoločenstva (7. RP),
b. externých zdrojov (zdroje členských štátov, súkromné zdroje, rizikový kapitál).
Úlohou ETI bude pripravovať ku konkurencieschopnosti EÚ prostredníctvom posilnenia inovačných kapacít členských štátov integrovaním inovácií, vedy a vzdelávania. Z organizačného hľadiska sa ETI má skladať z malej ústrednej riadiacej štruktúry a siete „znalostných a inovačných spoločenstiev“ (ZIS), ktoré budú vykonávať jeho úlohy. Podľa návrhu komisie by mal ETI vytvoriť približne šesť ZIS do roku 2013, zameraných na strategické dlhodobé výzvy v oblastiach, ktoré majú kľúčový potenciálny hospodársky a spoločenský význam. Témy pôsobenia budúcich ZIS bude formulovať správna rada ETI, pričom sa už teraz diskutuje o dvoch oblastiach, a to klimatické zmeny a obnoviteľné zdroje.
Celkové výdavky do roku 2013 sa odhadujú na 2,4 mld. EUR, pričom na naštartovanie by EÚ prispela sumou cca 300 mil. EUR. Jeho úlohou by malo byť :
– podporovať interdisciplinárny výskum v oblastiach vopred definovaného spoločného záujmu,
– posilňovať synergiu, resp. zabraňovať duplicite s inými politikami a programami EÚ vo vzdelávaní a výskume,
– vytvoriť šesť znalostných a inovačných spoločenstiev zameraných na strategické dlhodobé výzvy (predstava Komisie je na začiatku v dvoch oblastiach, obnoviteľné zdroje a klimatické zmeny).
Cieľom je vytváranie autonómnych partnerstiev inštitúcií vysokoškolského vzdelávania výskumných organizácií, podnikateľských subjektov a iných zainteresovaných strán.
Záver
Diskusia o vysokých školách prebieha aj v zahraničí. Väčšinou ale nie je o financovaní, ale o formách a obsahu vzdelávania, je o výsledkoch výskumu, spôsoboch získavania poznatkov, o práci s informáciami a o ich použiteľnosti. Z tohto pohľadu možno náš uvedený problém zhrnúť do nefungujúceho vzťahu medzi tvorbou poznatku, transferom poznatku a využitím poznatku. Na druhej strane pripravovaný ideový zámer o stimuloch výskumu a vývoja, nové grantové schémy pre inkubátory, vedecko-technologické parky a sieťovanie centier excelentnosti výskumu začínajú tvoriť inovatívne prostredie s parametrami vyššej kvality, ale otvorene poviem prinesú aj tlak na vedecké a podnikateľské nároky.
Odznelo na Medzinárodnej vedeckej konferencii Analýzy, trendy, perspektívy (Ekonomika, financie, manažment), Trenčianske Teplice, v apartmánovom komplexe Kristoff Plazza 25. 9. 2008
0,003
0,001
