Európska centrálna banka je v paľbe kritiky
Vyplýva to z reprezentatívneho on-line prieskumu verejnej mienky Financial Times/Harrisovho inštitútu, ktorý sa uskutočnil na prelome júla a augusta 2008 na vzorke 6 134 dospelých respondentov
Európania ostro kritizujú svoje vlády kvôli ich zodpovednosti za ekonomický pokles na celom kontinente, no Európska centrálna banka je vystavená podstatne silnejším negatívnym hodnoteniam, ako napríklad Bank of England. Vyplýva to z reprezentatívneho on-line prieskumu verejnej mienky Financial Times/ Harrisovho inštitútu, ktorý sa uskutočnil na prelome júla a augusta 2008 na vzorke 6 134 dospelých respondentov.
Až 74% opýtaných Nemcov uviedlo, že ich vláda má „úplnú“ alebo veľmi veľkú zodpovednosť za ekonomický pokles v krajine, vo Veľkej Británii je tento ukazovateľ na úrovni 63%, no paradoxné je, že v Španielsku, ktoré bolo extrémne zasiahnuté krízou na realitnom a hypotekárnom trhu, svoju vládu kritizuje iba 53% občanov.
Na otázku, ako vlády pristupovali k ekonomickej kríze a jej dôsledkom, boli názory obyvateľov v relevantných európskych ekonomikách podobné.
Až 88% Nemcov tvrdí, že vláda riešila krízu „veľmi zle“, v Británii to konštatuje 71% obyvateľstva.
Rozdiely medzi Veľkou Britániou a kontinentálnou Európou sú ešte výraznejšie, ak sa má na mysli činnosť centrálnych bánk.
Bank of England bola terčom veľmi silnej kritiky v súvislosti s prístupom a riešením situácie v hypotekárnej banke Northern Rock, no táto kritika verejnej mienky nebola až taká výrazná, ak ju porovnáme s postojmi ECB.
Zhruba 23% Britov uviedlo, že ich centrálna banka postupovala primerane k javom a dôsledkom ekonomického poklesu, 37% má však opačný názor.
Iba 5% španielskych a 8% nemeckých občanov však súhlasí s prístupmi Európskej centrálnej banky, 56%, respektíve 48% s rozhodnutiami ECB nesúhlasí.
Pozícia Nemcov je podľa analytikov pozoruhodná tým, že ECB so sídlom vo Frankfurte, bola finančnými trhmi veľmi pozitívne hodnotená za jej včasné a výrazné angažovanie sa v záujme podpory likvidity v začiatku krízy.
Ďalšou anomáliou je, že Francúzsko, ktoré je kardinálnym kritikom ECB vyslovuje umiernenejšiu kritiku tejto frankfurtskej inštitúcie v porovnaní s Nemeckom, Španielskom a Talianskom.
Z prieskumu Financial Times/Harrisovho inštitútu vyplývajú aj ďalšie zaujímavé fakty, ktoré sa týkajú reakcií obyvateľov Európy na rast inflácie a úverovú krízu.
Presne štvrtina Talianov a 23% Britov tvrdí, že sa v dnešnej dobe úplne zmenil ich životný štýl /tvrdí to napríklad aj 24% Američanov/ – dáta tohto ukazovateľa v Nemecku, Španielsku a Francúzsku sú len o málo nižšie. Týka sa to najmä z menej početných návštev reštaurácií, barov, kín, krátenia účtov za nákup potravín, šatstva a spotrebného tovaru.
Iba štatisticky zanedbateľný počet Európanov reagoval na nárast cien ropy tým, že menej využíva osobné vozidlá a viac preferuje verejnú dopravu s odôvodnením, že osobné vozidlo je skôr nevyhnutnosť ako luxus.
Zhruba tretina Nemcov a Francúzov a asi štvrtina Britov však jazdí v porovnaní s minulosťou menej.
Nemci a Španieli však s najväčšou pravdepodobnosťou odložia kúpu nového automobilu…