Euro má priniesť stabilitu a vyšší rast, no existujú aj riziká
Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska je stabilita dôležitá predovšetkým v èasoch negatívneho ekonomického vývoja, keï sa ekonomika z globálneho hľadiska nevyvíja optimálne
Nová spoloèná mena euro prinesie pre Slovensko podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka predovšetkým stabilitu a dodatoèný ekonomický rast. Ako ïalej uviedol na tlaèovej konferencii Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, stabilita je dôležitá predovšetkým v èasoch negatívneho ekonomického vývoja, keï sa ekonomika z globálneho hľadiska nevyvíja optimálne. Poukázal pritom na ekonomické problémy v Spojených štátoch amerických a ich možný dosah na Európu. Ako ïalej uviedol, v malých otvorených ekonomikách práve výmenný kurz je jedným z prvých indikátorov, ktorý podlieha šokom. Kurzy národných mien dokážu podľa Šramka zohrať aj negatívnu úlohu v ekonomikách jednotlivých krajín. Prijatie novej spoloènej meny podľa neho dokáže toto riziko odstrániť.
Podľa Šramka dlhodobé posilòovanie výmenného kurzu môže na ekonomiku pôsobiť aj negatívnym smerom, prièom sa po urèitom èase môže stať záťažou a brzdou ïalšieho ekonomického vývoja. „Keï štatistiky zaènú poukazovať, že ekonomika trpí prílišným posilòovaním koruny, bude už neskoro,“ konštatoval I. Šramko. V súvislosti s plnením podmienok pre vstup Slovenska do eurozóny guvernér NBS uviedol, že z hľadiska plnenia nominálnej èasti maastrichtských kritérií by SR nemala mať problémy. Kľúèovou otázku pritom je, èi bude ich plnenie oznaèené ako udržateľné aj v budúcnosti. „Udržateľnosť nemá jasné pravidlá a ešte nenastal správny èas na jej hodnotenie,“ konštatoval Šramko.
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Františka Palka, vláda považuje vstup Slovenska do eurozóny za prostriedok, nie za cieľ. Ako ïalej uviedol, tento prostriedok má slúžiť pre rast životnej úrovne obèanov na Slovensku. Vládu však podľa neho v budúcnosti èaká úloha klásť väèší dôraz na fiškálnu politiku, ktorá bude hrať dôležitú úlohu pre stabilizáciu ekonomiky. Ako ïalej konštatoval, vláda bude naïalej pokraèovať vo fiškálnej konsolidácii, prièom deficit štátneho rozpoètu v roku 2010 by mal dosiahnuť 0,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec vo svojom vystúpení na konferencii uviedol, že euro nie je žiaden „èarovný prútik“, prièom samo o sebe nedokáže priniesť žiadne výhody ani spôsobiť škody. Oravec pritom upozornil aj na fakt, že po strate nezávislej menovej politiky NBS, po vstupe do eurozóny, budú rozhodnutia Európskej centrálnej banky ovplyvòované veľkými krajinami eurozóny, ako je Nemecko, Francúzsko a Taliansko. To èo sa deje v týchto krajinách, bude podľa neho mať vplyv aj na ostatných èlenov eurozóny. „Tieto krajiny pritom majú problém s plnením maastrichtských kritérií, dnes by ani jedna krajina nebola prijatá,“ konštatoval Oravec v súvislosti s výškou štátneho dlhu v týchto krajinách, ktorý prekraèuje povolenú hranicu vo výške 60 % HDP. Prezident ZPS poukázal aj na problémy s vyrovnanosťou verejných financií týchto krajín a na problémy s flexibilitou ich trhov. Vstupom do eurozóny podľa J. Oravca Slovensko odstráni riziko vývoja kurzu slovenskej koruny, ako však dodal, „nerobme si ilúzie“, že sa úplne odstráni riziko súvisiace s nedostatkom reforiem v krajinách eurozóny.
Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu v súvislosti so vstupom Slovenska do eurozóny povedal, že zväèša sa berú do úvahy len krátkodobé efekty tohto kroku, prostredníctvom plnenia maastrichtských kritérií. Upozornil pritom na dlhodobejšie efekty, ktoré sú síce podľa neho ťažšie merateľné ale dôležité. V súvislosti s oèakávanými pozitívnymi vplyvmi prijatia eura na ekonomiku uviedol, že existujú aj iné faktory, ktoré na to budú vplývať. Poukázal pritom aj na skutoènosť, že nie je možné spoèítať celkové výhody èlenstva v eurozóne. Maastrichtské kritéria podľa neho vyjadrujú schopnosť pristupujúcich krajín „prispôsobiť sa“ èlenom eurozóny, no nevypovedajú o miere pripravenosti ekonomických subjektov na eurozónu, ani o samotnej funkènosti tohto zoskupenia.
0,003
0,001
