Slabší konverzný kurz by bol politicky citlivým rozhodnutím

Kvôli stabilite inflácie by mali silnejší konverzný kurz ako je súčasná centrálna parita presadzovať najmä európske autority, podľa analytikov možno preto očakávať ešte jeden posun parity na silnejšiu úroveň

Stanovenie konverzného kurzu na úrovni súčasnej centrálnej parity by bolo podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa mimoriadne politicky citlivým rozhodnutím a preto možno očakávať ešte jeden posun parity na silnejšiu úroveň, ktorá by bola zároveň silným indikátorom úrovne konverzného kurzu. Ako uviedol Vaňo pre agentúru SITA, administratívne stanovenie kurzu na slabšej úrovni by totiž jednorázovo a nezvratne znehodnotilo eurovú hodnotu korunových úspor a takisto by sa mohlo nepriaznivo dotknúť cenovej úrovne. „Pritom o stabilite inflácie po vstupe do európskej menovej únie sa ešte stále vedú vo Frankfurte neľahké diskusie, najmä po sklamaní z vývoja v Slovinsku, či napríklad na Cypre. Aj pre tieto skúsenosti možno právom očakávať, že ak slovenské a európske autority využijú možnosť zafixovania výmenného kurzu mimo úrovní, na ktorých sa stabilizoval v ostatnom roku na medzibankovom trhu, s veľkou pravdepodobnosťou budú zrejme najmä európske autority uprednostňovať silnejšie úrovne,“ dodal Vaňo. Súčasná centrálna parita je pritom na úrovni 35,4424 SKK/EUR, kým trhová úroveň kurzu sa v súčasnosti pohybuje zhruba 5 % pod paritou.

Ďalšiu zmenu centrálnej parity možno očakávať aj podľa ďalších analytikov oslovených agentúrou SITA. „Za najviac pravdepodobný považujeme ten scenár, že ešte k jednej zmene centrálnej parity príde a na jej novej úrovni by mohol byť neskôr určený aj konverzný kurz. Nová úroveň parity bude zároveň zrejme čo najlepšie odzrkadľovať ekonomický stav krajiny a taktiež vývoj kurzu za posledné mesiace,“ konštatovala analytička Poštovej banky Eva Sárazová. Odhadovanie načasovania predpokladanej zmeny parity je však podľa Martina Lenka z VÚB banky už skôr iba špekuláciou. „Stať sa tak totiž môže kedykoľvek, pravdepodobne však opäť cez niektorý z víkendov do konca mája,“ dodal.

Otázna je aj úroveň, na ktorej by sa nová centrálna parita mala nachádzať, aj keď s blížiacim sa hodnotením našej pripravenosti na vstup do eurozóny sa aj odhady ekonómov približujú. „Myslím si, že pri stanovovaní novej centrálnej parity sa bude prihliadať najmä na trhový kurz, aj keď dohoda na inom kurze sa úplne nedá vylúčiť. Konverzný kurz očakávame v pásme od 32,5 SKK/EUR do 33,0 SKK/EUR,“ konštatoval Michal Mušák zo Slovenskej sporiteľne. Na podobných úrovniach očakávajú stanovenie konverzného kurzu aj analytici ostatných bánk. Polemika o tom, či to bude kurz rovnovážny, je však predčasná a komplikovaná. Podľa Mušáka sa totiž úroveň rovnovážneho kurzu mení v čase a stále nie je jasné, k akému dátumu by sa mal pri vstupe do eurozóny posudzovať. Dávku skreslenia pridáva aj centrálna banka intervenciami a svojou veľkou sterilizačnou pozíciou, ktoré mali vplyv na dopyt a ponuku korún. Ekonomika by sa však k rovnováhe mala v každom prípade nakoniec dopracovať sama. „Ak by aj bol kurz stanovený mimo nejakej rovnovážnej hodnoty, ekonomika sa k nej počas niekoľkých rokov dopracuje sama, napríklad vyššou infláciou ak by bol kurz prislabý a naopak nižšou, ak bude kurz silný,“ dodal.

Podľa Vaňa pritom postupné posilňovanie výmenného kurzu k úrovni blízko 32 SKK/EUR možno považovať za vývoj, ktorý zodpovedá vývoju reálnych ekonomických fundamentov. Tým podľa ekonómov kurz koruny voči euru zodpovedá aj v značnej miere aj v súčasnosti, napriek tomu, že ešte na prelome rokov 2006 a 2007 sa o slabšom kurze vzhľadom na makroekonomický vývoj často polemizovalo. „Niekoľko mesiacov na to nasledovala výrazná revalvácia centrálnej parity odôvodnená práve domácimi fundamentmi. Vzhľadom na to, že od vlaňajšieho marca sa kurz slovenskej koruny voči euru pohybuje až na krátkodobé výnimky v stabilnom pol druha korunovom pásme nad hranicou 32,800 SKK/EUR, neexistuje dôvod pochybovať o tom, že by kurz koruny nezodpovedal vývoju ekonomiky,“ dodal Vaňo.

Pravdou však podľa Mušáka zo Slovenskej sporiteľne je aj to, že v takejto pokročilej fáze príprav na vstup do eurozóny už kurz veľmi na ekonomické ukazovatele nereaguje a najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje kurz, sú správy týkajúce sa vstupu do eurozóny. „Zahraniční investori majú na jednej strane záujem na čo najsilnejšom konverznom kurze, cez ktorý sa im budú konvertovať všetky korunové aktíva. Zároveň však stále trvá určité riziko, že do eurozóny nevstúpime. To by asi prinieslo výrazné zatváranie korunových pozícií a oslabenie slovenskej meny. Investori tak reagujú citlivo na správy, ktoré sú v prospech či neprospech kladného hodnotenia Slovenska,“ uviedol.

Pri stanovení konverzného kurzu tak budú musieť zodpovedné slovenské a európske inštitúcie zohľadniť množstvo faktorov. Slovensko však v každom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto procese zavedie novinku, ktorá pri stanovovaní konverzného kurz v Európe ešte nenastala. „V prípade uskutočnenia ešte jednej revalvácie budeme prvou krajinou, ktorá revalvovala dvakrát. Prví by sme však mali byť aj vtedy, ak by sa konverzný kurz určil na úrovni inej ako je centrálna parita. Určenie konverzného kurzu na súčasnej parite nemožno v súčasnosti úplne vylúčiť, tento scenár však považujeme len za veľmi málo pravdepodobný,“ konštatovala analytička Poštovej banky Eva Sárazová.