Zavedenie eura – ceny tovarov a služieb

 

Mnohí obyvatelia eurozóny sú presvedčení, že zavedenie eura v ich krajine prispelo k výraznému nárastu cien. Skutočné dôvody sú však zložitejšie

 

Zmena meny je technická operácia. V zásade neobsahuje stimuly na zvyšovanie cien. Spájajú sa s ňou však aj faktory ako implementačné náklady, rekalkulácia nákladov, zaokrúhľovanie na novú atraktívnu cenu v eurách, ktoré môžu prispieť z zrýchleniu inflácie. A nesmieme zabúdať ani na nesprávne vnímanú infláciu obyvateľstvom, ktorá hrá v mnohých krajinách kľúčovú úlohu. Základom vnímanej inflácie sú subjektívne hodnotenia spotrebiteľov, ktoré sa často odlišujú od reálnych štatistík.

 

Vo väčšine krajín, ktoré zaviedli euro v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Následne sa cítili byť poškodení. Vnímaná inflácia je tak jedným z najvážnejších rizík celého procesu.

 

Je pravda, že ceny niektorých tovarov a služieb vzrástli ako priamy dôsledok zavedenia eura, ale ich dopad na celkovú infláciu bol veľmi malý. V roku 2002, keď sa začali používať eurové bankovky a eurové mince, inflácia spotrebiteľských cien dosiahla 2,3 %. V júni 2003 odhadoval Eurostat, že dopad zavedenia eura na HICP infláciu v eurozóne sa bude pohybovať od 0,1 do 0,3 percentuálnych bodov, čo bola len veľmi malá časť celkovej 2,3 % priemernej ročnej inflácie zaznamenanej v roku 2002.

 

V skutočnosti vnímame oveľa vyšší cenový vzostup, ako je aktuálna skutočná inflácia a to aj v krajinách, kde inflácia klesla. Napríklad podľa prieskumu Eurobarometer, ktorý bol zrealizovaný Európskou komisiou koncom januára 2002, 67% opýtaných bolo presvedčených, že ceny sa zaokrúhlili nahor, iba 2% respondentov uviedli, že sa ceny zaokrúhlili smerom dolu.

 

 

Toto rozdielne vnímanie je spôsobené tým, že po zavedení eura stúpli ceny niektorých často kupovaných položiek nízkej ceny, ktoré zdraželi citeľne, ako je napr. šálka kávy v kaviarni, chlieb, oprava auta. Mnoho iných cien však zostalo nezmenených, alebo dokonca klesli (najmä IT technika). Psychologické faktory sú veľmi významné. Rast cien je vnímaný oveľa silnejšie ako pokles ceny. Podobne sú pohyby cien často nakupovaných tovarov vnímané oveľa silnejšie ako tovarov nakupovaných zriedka alebo platených trvalým bankovým príkazom. Spotrebitelia si tiež neuvedomujú, že inflácia je trvalý jav a ceny by rástli aj keby naďalej platili starou menou.

 

Zdražovanie bolo často spôsobené vývojom na svetových trhoch ropy a potravín. Niektorí poskytovatelia služieb využili euro na prepočítanie cien a a ich úpravu. Ceny niektorých služieb, napr. kaderníctva a čistiarne, stúpali v priemere oveľa pomalšie ako ceny iných ponúkaných služieb (napr. reštaurácie a kiná), ktorých ceny boli oveľa vyššie a trvalé.

 

 

Vnímanie spotrebiteľov môže byť tiež spôsobené zaokrúhľovaním výmenného kurzu medzi národnou menou a eurom. Je zvláštne, že zaokrúhlený kurz v takmer všetkých krajinách, kde platí euro, je vyšší ako presný kurz – v priemere o 1,8 percenta. Keďže spotrebitelia používajú zaokrúhlený výmenný kurz pri hodnotení zmeny cenovej úrovne, odhady, ktoré získajú o rozsahu zmeny, sú príliš vysoké.

Aj v Slovinsku existoval rozdiel medzi očakávanou a skutočnou infláciou, ale je nižší ako v eurozóne v roku 2001.

/autorka je  doktorandkou  Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave/