V centre pozornosti bude slovinský Projekt EURO

 

Euroseminár, ktorý sa dnes uskutočňuje v Bratislave, na pôde Ekonomickej univerzity,   je orientovaný na konkrétne aktivity vo vnútri podnikov po zavedení euromeny, zdôraznil v rozhovore pre Profini prezident Slovenskej asociácie podnikových finančníkov Andrej Révay.

 

Pán prezident,  v  krátkom časovom odstupe organizuje SAF v poradí už druhé dôležité  podujatie k problematike eura…V čom sú októbrová  medzinárodná konferencia  SAF a dnešný euroseminár podobné a v čom špecifické? 

 

– No, skôr by som povedal, že v oboch podujatiach je zásadný rozdiel. Októbrová konferencia v kontexte s eurom bola skôr orientovaná do polohy, že sme sa venovali najmä plneniu maastrichtských kritérií, aby sme mohli exaktne odpovedať na otázku reálnosti nášho vstupu do eurozóny, a teda veľmi konkrétne pripravovať podnikovú sféru na kvalitatívne novú situáciu. Výrazne sme sa tiež angažovali v legislatívnom procese, osobitne v pripomienkovom konaní  k tzv. generálnemu zákonu a následne aj k vykonávacím vyhláškam. Celkom inú dimenziu má dnešný euroseminár, ktorý je orientovaný na konkrétne aktivity vo vnútri podnikov po zavedení euromeny.  Na seminári bude prezentovaná naša legislatíva, už spomínaný generálny zákon, ale aj vyhláška Ministerstva financií, ktorá sa týka účtovníctva a daní s dôrazom na to, ako sa uvedené právne normy budú implementovať do života podnikov. Ďalším dôležitým bodom bude problematika zavedenia eura v podmienkach finančného riadenia, teda do systému treasury.

 

 

Viaceré témy euroseminára sa odvíjajú od slovinských skúseností obsiahnutých v publikácii „Projekt EURO: Finančné, účtovné, daňové a informačné aspekty zavedenia eura ako výsledok skúseností riadenia EURO projektov v Slovinskej republike“.  V čom môžu byť  tieto skúsenosti prínosom pre nás?

– Na úvod chcem pripomenúť, že boli a sú rozdiely medzi legislatívou, ktorá je prijatá pre zavedenia eura v Slovinsku a u nás, najmä v účtovníctve, vo fakturácii, pri prepočítaní základného imania, ale aj v ďalších oblastiach. Napriek tomu si myslím, že skúsenosti slovinských podnikov sú významným materiálom a prínosom najmä z toho hľadiska, ako sa zavedenia eura  premietne do činností a aktivít jednotlivých podnikov a následne do  informačných systémov. Budeme sa pritom môcť učiť aj z niektorých chýb slovinských podnikov… 

Ak hovoríme o Slovinsku, evidentné sú  tam aj niektoré  negatívne poznatky z vývoja po zavedení eura….Ako sa im môžeme vyhnúť na Slovensku?

– Tu sú v zásade možné dva pohľady, dva prístupy. Z pohľadu makroekonomických kritérií je dnes zrejmé, že v Slovinsku je vyššia miera inflácie v porovnaní s predchádzajúcimi očakávaniami, čo bolo zrejme dané tým, že pred vstupom do eurozóny bol v Slovinsku utlmovaný rast cien, v tejto oblasti došlo k dohode medzi vládou a sociálnymi partnermi, v tomto smere sa angažovali aj regulačné orgány. Ceny sa však po zavedení eura uvoľnili, čo vyvolalo vyššiu infláciu. V tejto oblasti makroekonomiky musí a určite aj zohrá kľúčovú úlohu vláda. Pokiaľ ide o podniky, budú pre nás prínosom práve predvstupové analýzy slovinských podnikov a ich následná korekcia po vstupe do eurozóny. Tu budeme môcť identifikovať hlavné problémy, povedzme aj úskalia, ktorým sa chceme v každom prípade efektívne vyhnúť.

 

SAF je v mnohom nápomocná našej  podnikovej sfére pri zvládaní nových úloh a výziev  po vstupe Slovenska do EÚ. Aké budú ďalšie aktivity asociácie?

– Tých otázok, ktoré budú rezonovať vo sfére finančného riadenia aj po prijatí eura je viac, no zvýraznil by som tri kľúčové sféry. Tou prvou je SEPA /Single Euro Payment Area/. Tejto tematike  sme venovali pozornosť už na októbrovej Medzinárodnej konferencii SAF, no veľmi aktuálny rozmer dostane po našom vstupe do eurozóny. Dodám, že problematika SEPA /Jednotná oblasť platieb v eurách/ a jej konkrétne súvislosti sa nás začnú priamo týkať v roku 2010. Druhou sférou sú eurofondy – tu chceme, aby naše podniky boli čo najkvalitnejšie pripravené na čerpanie eurofondov a ich efektívne využitie. No a treťou oblasťou, ktorej chceme na pôde SAF venovať pozornosť, je holdingové usporiadanie podnikov z hľadiska daňového a finančného, kde je viac otvorených otázok, na ktoré chceme reagovať tak na pôde podnikov, ale aj v legislatívnom procese, nakoľko právna úprava firiem holdingového typu je v niektorých krajinách EÚ bežná, no u nás absentuje.

Prezidentovi SAF Andrejovi Révayovi za rozhovor poďakoval Jozef Knížat.