Slovensko má problém s kvalifikovanou pracovnou silou

Výrazným znakom slovenského pracovného trhu je podľa generálneho riaditeľa personálno-poradenskej spoločnosti Trenkwalder Luboša Sirotu aj nízka lojalita a vysoká fluktuácia zamestnancov

Problémom Slovenska nie je iba nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale pracovnej sily ako takej. Na  diskusnom fóre HNClubu to povedal generálny riaditeľ personálno-poradenskej spoločnosti Trenkwalder Luboš Sirota. „Výrazným znakom slovenského pracovného trhu je zároveň nízka lojalita a vysoká fluktuácia, a to na všetkých úrovniach, teda od manažérov až po posledných operátorov,“ uviedol Sirota a dodal, že 62 % firiem má na Slovensku problémy s hľadaním kvalifikovaných pracovníkov a až 76 % z nich očakáva, že tento stav sa bude neustále zhoršovať. Fluktuácia sa totiž podľa Sirotu za posledné roky viac ako zdvojnásobila, náklady spoločností na nábor zamestnancov sa však v priemere strojnásobili.

Situáciu, v ktorej sa ocitol slovenský trh práce, opísal Sirota ako pascu. „Na Slovensku nefunguje vnútorná mobilita pracovníkov, zreteľné sú jednostranne orientované investície do automobilového priemyslu, ešte stále pomerne nízka mzda pre zahraničnú pracovnú silu, ako aj ochrana slovenského pracovného trhu pred silou z krajín mimo Európskej únie,“ vyhlásil Sirota. Riešením nedostatku pracovníkov by mohlo byť celoživotné vzdelávanie, v tejto súvislosti však Sirota hneď však poukázal na dva nedostatky, a to nízku návratnosť nákladov pre zamestnávateľov a nedostatočnú podporu zamestnávateľov ale aj zamestnancov zo strany štátu. Prílev pracovnej sily zo zahraničia podľa Sirotu problém slovenského trhu práce nevyrieši. „Cudzinci nám môžu pomôcť, no spoliehať sa na nich nemôžeme,“ vyhlásil Sirota a uzavrel, že „predsa nie je možné, aby sme privážali pracovníkov zo zahraničia a zároveň sa trápili s takmer 8-percentnou nezamestnanosťou“.

Minister školstva SR Ján Mikolaj rovnako nevidí východisko problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v prílive zahraničných pracovníkov. „Aby sme dokázali vyriešiť súčasné problémy, mali by sme Slovákom zabezpečiť také mzdové podmienky, aby nemali dôvod odchádzať do zahraničia,“ povedal v rámci diskusie Mikolaj a zároveň dodal, že nevyhnutnosťou sú aj ďalšie zmeny vo fungovaní vysokých škôl. „Jednoznačne musíme ísť cestou zvýšenia kvality vzdelávania a orientácie vzdelávania na prax,“ poznamenal. Rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák poukázal na fakt, že už samotná štruktúra vzdelávacieho systému na Slovensku nie je dobrá. Ako príklad uviedol, že „máme okolo 9 tis. študijných programov, na ktorých študuje približne 220 tis. študentov, no iba 18 % z nich na technických odboroch.“

Generálny riaditeľ PSA Peugeot Citroën Slovakia Jean Mouro poznamenal, že problém nedostatku kvalifikovaných pracovných síl sa týka všetkých výrobných spoločností. PSA Peugeot Citroën Slovakia sa preto už pri príchode na Slovensko rozhodol uskutočniť projekt Kampusu povolaní. Jeho cieľom bolo zabezpečiť rekvalifikáciu alebo zvýšenie kvalifikácie zamestnancov, podporiť vzdelávanie učiteľov, ako aj strategická spolupráca s ministerstvom školstva. „Výsledkom bolo 2 656 vyškolených pracovníkov,“ vyhlásil Mouro. Od začiatku roku 2008 by sa pritom Kampus povolaní mal otvoriť všetkým priemyselným podnikom. Podľa Milana Hána, generálneho riaditeľa SAP Slovensko je chybou slovenského trhu práce, že z vysokých škôl neprichádza dostatok pracovníkov. „Z tých, ktorí sa k nám dostanú a ktorých vyškolíme, u nás ostane iba veľmi málo,“ konštatoval Hána a dodal, že väčšina z nich odchádza do Nemecka alebo Veľkej Británie, keďže odborníci z týchto krajín sa postupne presúvajú do USA. „V súčasnosti riešime problém nedostatku pracovnej sily zahraničným pracovníkmi,“ uzavrel Hána.