Ďalšiu revalváciu centrálnej parity nemožno úplne vylúčiť

Pri očakávanom ďalšom posilňovaní slovenskej meny voči euru a tým aj vzďaľovaní kurzu od centrálnej parity podľa viacerých analytikov nemožno druhú revalváciu parity vylúčiť

Ďalšiu revalváciu centrálnej parity v rámci systému ERM II podľa viacerých analytikov nemožno vylúčiť. Koruna by totiž mala naďalej silnieť, čo by ju posúvalo stále výraznejšie od stredového kurzu. „Predpokladám, že Slovensko bude podľa gréckeho scenára začiatkom budúceho roku revalvovať centrálnu paritu ERM II, pri ktorej bude neskôr vyhlásený aj konverzný kurz,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Do stanovenia novej parity by sa pritom kurz koruny voči euru mohol podľa odhadov banky posilniť k blízkosti 32,5 SKK/EUR, čo je zároveň aj odhad koncoročného kurzu pre tento rok. „Po vyhlásení konverzného kurzu, resp. už po revalvácii centrálnej parity, ktorá už bude silnou indikáciou úrovne konverzného kurzu, už nebude dôvod na výraznejšie pohyby koruny, ktorá by sa odvtedy až do konca roku 2008 mala pohybovať blízko vyhláseného kurzu,“ dodáva Mušák.

Ako uviedol analytik Ľudovej banky Vladimír Vaňo, doterajšiu predstavu o pobyte stredoeurópskych mien v režime ERM II, ktorá predpokladala postupnú apreciáciu až k silnejšej hranici fluktuačného pásma a revalváciu centrálnej parity na úroveň trhového kurzu krátko pred stanovením konverzného kurzu, naznačil v jednej zo svojich vlaňajších prezentácií aj viceguvernér českej centrálnej banky Miroslav Singer. „Takáto predstava sa dá označiť za akéhosi ‚mačkopsa‘, ktorý zároveň rešpektuje fundamentálne smerovanie meny krajiny s rýchlejšou dynamikou produktivity, zároveň však uspokojuje aj papierovú požiadavku demonštrovať stabilný kurzový vývoj blízko centrálnej parity,“ konštatuje Vaňo.

V súčasnosti sa kurz slovenskej koruny voči euru odchyľuje o zhruba 5,5 %, čo je viac ako dvojnásobok pôvodného užšieho fluktuačného pásma. Otázka, či kurz vzdialený viac ako 5 % od dohodnutej centrálnej parity možno považovať za kurz blízko centrálnej parity, je teda podľa Vaňa na mieste. „Navyše okrem dlhodobých fundamentálnych trendov, teda zlepšenia obchodnej bilancie a rýchlejšieho tempa produktivity, hovorí v neprospech možného trvácneho oslabenia koruny aj to, že protichodný kurzový vývoj by mohol ohroziť udržanie nízkej inflácie. Ďalšiu prípadnú revalváciu, s najväčšou pravdepodobnosťou tesne pred vstupom do Európskej menovej únie, preto nemožno celkom úplne vylúčiť,“ dodal Vaňo.

Ďalšia revalvácia parity tesne pred hodnotením plnenia kritérií, pričom v jej blízkosti by sa stanovil konverzný kurz, je jedným z možných scenárov aj podľa analytika VÚB banky Martina Lenka. Podľa neho je však skôr pravdepodobnejšie, že by sa parita už nerevalvovala a konverzný kurz by sa stanovil v blízkosti trhového kurzu aj napriek predpokladanému silnejšiemu kurzu koruny oproti súčasnej úrovni parity. Prvá revalvácia totiž podľa neho vychádzala z prehodnotenia v tom čase pozitívnych makroekonomických údajov za tretí a štvrtý štvrťrok minulého roka a odhadov vývoja ekonomického rastu Slovenska a jeho trhu práce v nasledujúcich štvrťrokoch. „Od marca 2007 však už vo vývoji ekonomickej aktivity a trhu práce nenastali takmer žiadne výrazné zmeny a prekvapenia. Rovnako neočakávam, že by nastali v najbližšom období, a teda že by sa razantne prehodnotili očakávania rastu ekonomiky v nasledujúcich štvrťrokoch smerom nahor,“ dodal Lenko.

Analytička Poštovej banky Eva Sárazová zmenu centrálnej parity do hodnotenia plnenia kritérií neočakáva, aj keď pripúšťa, že intervencie, ktoré by centrálna banka musela vykonať v prípade vybočenia kurzu z fluktuačného pásma, môžu byť negatívnym faktorom pri posudzovaní plnenia kritéria kurzovej stability. V každom prípade, či už s revalváciou parity alebo bez nej, by podľa Vaňa mali exportéri uvažovať o tom, ako sa pripraviť na ďalšie možné posilnenie. „Konverzný kurz by s veľkou pravdepodobnosťou mohol byť voči súčasným úrovniam silnejší,“ dodal.

Slovenská koruna v systéme výmenných kurzov ERM II pôsobí už takmer dva roky, čo je minimálne obdobie, počas ktorého musí mena v systéme zotrvať pred vstupom do eurozóny. Slovenská mena do systému vstúpila 25. novembra 2005, na naplnenie tejto podmienky tak zostáva niečo vyše mesiaca. Centrálna banka pritom za posledné dva roky niekoľkokrát priamo na devízovom trhu intervenovala, či už proti posilňovaniu alebo oslabovaniu koruny. Podľa analytikov by však tieto intervencie problémom pri posudzovaní kurzovej stability byť nemali. „Momentálne to vyzerá tak, že Slovensko na jar 2008 nebude mať problém s technickým plnením maastrichtských kritérií. Naďalej však ostáva obava z toho, ako budeme posudzovaní po stránke udržateľnosti plnenia niektorých kritérií aj v budúcnosti,“ myslí si Sárazová.