Dôvera ekonómov k prijatiu eura v roku 2009 v septembri klesla
Dôvodom poklesu dôvery je predovšetkým avizovaná zmena pravidiel Eurostatu pri vyčísľovaní deficitu verejných financií, ako aj uvažované opatrenia vlády, ktoré môžu zhoršiť udržateľnosť verejných financií
Dôvera ekonómov k prijatiu eura na Slovensku v januári 2009 klesla v septembri zhruba na úroveň zo začiatku tohto roka. Kým v auguste v priemere analytici verili v prijatie spoločnej európskej meny v plánovanom termíne na 77 %, v septembri to už bolo iba 70 %. Ako ďalej vyplýva z pravidelného mesačného prieskumu inštitútu Ineko ohľadom plnenia maastrichtských kritérií, dôvodom poklesu je predovšetkým avizovaná zmena pravidiel Eurostatu pri vyčísľovaní deficitu verejných financií, ako aj uvažované opatrenia vlády, ktoré môžu zhoršiť udržateľnosť verejných financií. Ekonómovia za takéto označujú napríklad projekty stavby diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá (PPP), alebo snahy o zmenšovanie druhého piliera. „Posledné iniciatívy ohľadne PPP projektov, štátnej elektrárne ale aj krátkodobého oslabenia druhého piliera spochybňujú ukazovateľ udržatelnosti verejných financií,“ uviedol analytik ING Bank Ján Tóth.
Podľa šéfa Ineko Eugena Jurzycu je tak po informáciách o zvýšení nášho deficitu zo strany Eurostatu osud vstupu Slovenska do eurozóny v premiérových rukách. „Namiesto priehľadnej snahy o krátkodobé zvýšenie rozpočtových príjmov môže zvýšiť pravdepodobnosť zavedenia eura vyhlásením, že po roku 2008 budú štátne výdavky rásť ešte pomalšie, než v pripravovanom rozpočte, a to vzhľadom na očakávaný pokles hospodárskeho rastu,“ skonštatoval. S formálnym plnením rozpočtového kritéria za rok 2007 by totiž podľa ekonóma Die Erste Bank Juraja Kotiana problém byť nemal, avšak pri hodnotení udržateľnosti môže byť komisia veľmi kritická, pokiaľ by sa deficit znížil len formálne a hlavne dočasnými opatreniami alebo za cenu tvorby vyšších deficitov v budúcnosti.
Viacerí analytici v prieskume upozornili aj na otáznu udržateľnosť nízkej inflácie. Problémom môže byť podľa nich najmä neprimeraná regulácia cien energií, ako aj očakávaný nárast inflácie po fixovaní menového kurzu. Pokles optimizmu sa pritom prejavil aj na počte analytikov, ktorí neveria v prijatie eura v stanovenom termíne. Kým v auguste prijatiu eura neveril jeden ekonóm, v septembri to boli už traja. Vstupu do eurozóny však stále verí väčšina, tentoraz 13 analytikov. Konverzný kurz odhadli jedenásti oslovení ekonómovia, pričom podľa priemeru ich odhadov by mal predstavovať 32,66 SKK/EUR.