Slovensko možno bude mať dve nové jadrové elektrárne
Do elektroenergetiky je podľa Stratégie energetickej bezpečnosti SR potrebné investovať do roku 2030 približne 464 mld. Sk
Slovensko možno bude mať v budúcnosti dve nové jadrové elektrárne. Podľa Stratégie energetickej bezpečnosti SR do roku 2030 istá by mala byť výstavba dvoch jadrových blokov jadrovej elektrárne V3 v Jaslovských Bohuniciach na mieste odstavovanej jadrovej elektrárne V1, ktorej prvý blok ukončil činnosť na konci minulého roka a druhý blok sa odstaví na konci roka 2008. „S výstavbou novej jadrovej elektrárne v Bohuniciach by sa malo podľa stratégie začať až po dostavaní 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce, čiže niekedy v roku 2013,“ povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ako dodal, výstavba nových zdrojov naraz v Mochovciach aj v Jaslovských Bohuniciach by spôsobila problémy s dostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Celková investícia by mala byť 3 mld. eur. Výkon dvoch blokov V3 by mal byť 1 200 megawattov. Prvý blok by mal byť postavený v roku 2024 a druhý blok o rok neskôr. Stratégia počíta aj s možnou výstavbou jadrovej elektrárne v Kecerovciach. Išlo by o elektráreň s výkonom 1 200 megawattov za 3,5 mld. eur. V tomto regióne je však potrebné doriešiť problém s dostatočným množstvom vody. „Investície predpokladáme zrealizovať za priamej účasti súkromných investorov, v niektorých odôvodnených prípadoch aj formou súkromného a verejného partnerstva,“ uvádza sa v stratégii.
Do elektroenergetiky je podľa stratégie potrebné investovať do roku 2030 približne 464 mld. Sk. „Z hľadiska dlhodobého výhľadu bude totiž vo väzbe na očakávaný rast spotreby elektriny a odstavovania existujúcich výrobných kapacít potrebné zabezpečiť pre Slovensko okolo 6 600 MW nových výkonov očakávaného deficitu vo výrobe približne vo výške 29 terawatthodin,“ zdôvodňuje sa v stratégii. Najväčší podiel investícií predstavujú obnoviteľné zdroje 44 %, o niečo menej jadrové 36 %, tepelné 15 % a
výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ 5 %. MH očakáva priemerný rast spotreby elektriny na Slovensku v rozmedzí od 0,8 až 2,3 % v období do roku 2030. V referenčnom scenári s priemerným ročným rastom 1,6 % to v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 13,5 terawatthodín, čo predstavuje takmer 46-percentný nárast oproti súčasnej spotrebe elektriny. „Do roku 2015 bude na Slovensku vyradených z prevádzky 2 057 MW a výhľadovo do roku 2030 bude vyradených z prevádzky celkom 3 855 MW. Uvedený úbytok výkonu predstavuje vo výrobe elektriny stratu o takmer 56 % v porovnaní s rokom 2006,“ konštatuje sa v stratégii. Najväčší nedostatok elektriny sa očakáva v rokoch 2009 až 2012 a môže pri pásmovom dovoze predstavovať približne 600 až 700 MW.
MH uvádza v stratégii okrem výstavby spomínanej jadrovej elektrárne V3 v Jaslovských Bohuniciach a úvah o výstavbe jadrovej elektrárne v Kecerovciach na východnom Slovensku, aj rekonštrukciu a výstavbu tepelných elektrární, výstavbu paroplynových cyklov, či vodných elektrární. Podľa stratégie investori majú napríklad záujem o obnovu vyradených kapacít v Elektrárňach Vojany. „Obnova zariadení v Elektrárňach Vojany dáva najväčšie predpoklady k najrýchlejšiemu získaniu nových výkonov pri minimalizovaní nákladov na ich realizáciu,“ uvádza stratégia. Ako o alternatíve Elektrární Vojany sa v budúcnosti uvažuje o výstavbe novej tepelnej elektrárne na východnom Slovensku s výkonom 600 MW. Predpokladané investície na výstavbu novej tepelnej elektrárne sú vo výške 580 mil. eur. Podľa stratégie medzi priority patrí aj projekt rekonštrukcie Tepelnej elektrárne Nováky, ktorá by sa mala uskutočniť do roku 2011 za 150 mil. eur.
O výstavbu nových elektrární prejavili investori záujem na lokalitách Malženice, kde by mal byť postavený paroplyn o výkone 385 MW, v Trebišove chcú stavať fluidné bloky (3×240 MW) a paroplyn (165 MW) a v Žiline tiež paroplyn (495 MW). „V prípade lokalít Trebišov a Žilina je reálnosť začatia výstavby nízka a nedá sa počítať s tým, že by boli uvedené do prevádzky skôr ako budú dokončené bloky v Mochovciach. Paroplyn v Malženiciach je najdlhšie medializovaný, ale pre elektrizačnú sústavu je lokalizácia nevhodná. Koliduje s ochranným pásmom Atómových elektrární Bohunice a navyše je situovaný v regióne, ktorý je a bude prebytkový vo výrobe elektriny,“ konštatuje sa v stratégii. MH počíta v stratégii aj s výstavbou vodných elektrární napríklad v Seredi, Lietavskej Lúčke a v Slatinke. V dlhodobom horizonte by mala byť dostavaná prečerpávacia vodná elektráreň na rieke Ipeľ a vodná elektráreň Wolfsthal. Celkové investície na vodné elektrárne do roku 2030 by