Rok 2004 bol priaznivý pre poľské hospodárstvo. Zaznamenali sa výrazné symptómy oživenia najmä v oblasti priemyselnej výroby, v obratoch vnútorného obchodu i v exporte, čo sa viditeľne prejavovalo hlavne v mesiacoch pred vstupom krajiny do EÚ a hneď po ňom.

Pokračovanie štrukturálnych transformácií v podmienkach priaznivých cenových relácií prispievalo k ďalšiemu zlepšovaniu konkurencieschopnosti hospodárstva

Ukazovatele, týkajúce sa finančnej situácie podnikov, sa ocitli na dosiaľ nezaznamenanej úrovni.

Pomalšie rástla investičná aktivita firiem. Hospodárske oživenie sprevádzalo zrýchlenie inflácie a veľmi rýchla apreciácia zlotého. Napriek všetkým priaznivým zmenám ostala výrazným problémom situácia na trhu práce, ako aj nerovnováha verejných financií.

HOSPODÁRSTVO POĹSKEJ REPUBLIKY V ROKU 2004

Pri úvodnom hodnotení vplyvu vstupu Poľska do EÚ treba zdôrazniť, že vstup prispel k zrýchleniu tempa hospodárskeho rozvoja. Tento medzník sa stal silným modernizačným impulzom pre poľské podniky a ovplyvnil obmedzenie nákladov ich fungovania. Nepotvrdili sa pesimistické predpoklady, týkajúce sa ohrozenia vývoja niektorých odvetví v dôsledku konkurencie trhu EÚ. Naopak, niektoré sektory hospodárstva ukázali svoju dynamickú vývojaschopnosť. Niektoré analýzy poukazujú na to, že v dôsledku vstupu krajiny do EÚ mohol byť hospodársky rast Poľska v roku 2004 vyšší o jeden percentuálny bod oproti situácii, keby Poľsko ostávalo mimo spoločného trhu. Prijatie PR do únie zapríčinilo aj veľmi vysokú dynamiku obchodných obratov so zahraničím. Otvorenie hraníc a odstránenie colných bariér umožnili poľským výrobcom ľahší prístup na zahraničné trhy. Zrušenie ciel v agropotravinárskom sektore nezapríčinilo dovoz potravín z krajín EÚ. V roku 2004 síce import potravinárskych výrobkov z európskeho hospodárskeho priestoru vzrástol o 25 %, išlo však hlavne o „luxusnejšie“ výrobky, ktoré nekonkurujú potravinám vyrábaným v Poľsku. Agropotravinársky vývoz sa však medziročne zvýšil o približne 40 %.

Súčasne so vstupom Poľska do únie však nastalo aj výrazné (vyčíslené na niekoľko desiatok percent) oživenie obchodu v prihraničných oblastiach, hlavne v oblasti západných a južných hraníc Poľska. V dôsledku tzv. zrušenia colných hraníc sa znížili náklady exportných firiem, ako aj firiem zaoberajúcich sa medzinárodnou dopravou. V období január až november 2004 dosiahlo saldo zahraničného obchodu Poľska s krajinami EÚ kladnú hodnotu vo výške 1,4 mil. eur. Poľské poľnohospodárstvo obdržalo z prostriedkov únie 1,7 mld. PZL a ďalších približne 6 mld. PZL obdrží v prvom štvrťroku roku 2005.

MAKROEKONOMICKÉ PARAMETRE

V roku 2004 sa hrubý domáci produkt (HDP) krajiny medziročne zvýšil

o 5,4 %, rok predtým to bolo 3,8 %. Znamená to, že poľské hospodárstvo sa vyvíjalo vyše zhruba dvakrát rýchlejšie ako krajiny EÚ (25 krajín), kde medziročné tempo rastu HDP bolo 2,5 %. Vyššiu dynamiku ako v Poľsku zaznamenali iba v pobaltské krajiny (Lotyšsko, Litva a Estónsko).

Celková hodnota HDP dosiahla 884,2 mld. PZL. V prepočte na obyvateľa HDP dosiahol 5,1 tis. EUR (6,3 tis. USD), voči 4,8 tis. EUR (5,5 tis. USD) v roku 2003.

V súlade s očakávaniami bola rýchlosť hospodárskeho rastu v poslednom štvrťroku 2004 pomalšia ako v predchádzajúcich kvartáloch, ale spomalenie neprekročilo očakávané hodnoty. Investície sa ocitli na úrovni porovnateľnej s rokom 2003 rokom (prírastok 18,4 %).

Pokles reálnych príjmov obyvateľstva i sociálnych dávok sa v druhom polroku 2004 odrazil na výraznom oslabení tempa rastu individuálnej spotreby, a v dôsledku toho aj celkovej spotreby. Za celý rok 2004 vzrástla individuálna spotreba v Poľsku medziročne o 3,2 % (oproti 3,1 % v roku 2003) a celková spotreba o 2,8 % (oproti

2,4 % v predchádzajúcom sledovanom období).

V roku 2005 sa predpokladá medziročný rast HDP o zhruba 5 % a individuálnej spotreby o vyše 3,5 %.

PRIEMYSELNÁ VÝROBA

Minulý rok priniesol ďalšie výrazné oživenie aktivity priemyselných podnikov, vyplývajúce z rýchlo sa rozvíjajúceho exportu a rastúcich možnosti odbytu na vnútornom trhu. Výroba všetkých priemyselných podnikov bola o 11,6 % vyššia ako pred rokom. Naposledy sa takýto výrazný rast bol zaznamenal v roku 1987. Výnimočne vysoký rast zaznamenal vlani spracovateľský priemysel (v podnikoch s vyše deviatimi zamestnancami -14,5 % oproti 10,5 % v 2003). Rekordnú dynamiku dosiahli proexportné priemyselné oblasti, posilnené zahraničným kapitálom. Týkalo sa to predovšetkým automobilového priemyslu (rast výroby v porovnaní s 2003 o vyše 56 %), ako aj elektroniky a telekomunikačných prístrojov (rast o vyše 36 %). V automobilovom priemysle vzrástla výroba v posledných dvoch rokoch vyše dvojnásobne a počet zamestnaných v tomto odvetví sa v 2004 roku zvýšil o vyše 15 percent.

V minulom roku zaznamenalo Poľsko aj zvýšenie produktivity práce, ktorá v porovnaní s 2003 rokom vzrástla o 12,8 %, a v posledných dvoch rokoch o vyše 26 percent. Rast produktivity práce však sprevádzal pokles reálnych príjmov. V roku 2004 reálne príjmy vzrástli iba o 1,3 %. Zvýšená výrobná aktivita podnikov a zníženie nákladov na ich fungovanie zapríčinili, že podniky dosiahli dosiaľ nevídané finančné výsledky. Predpokladá sa, že v roku 2005 môže rast priemyselnej výroby dosiahnuť 10 %, ale finančná situácia podnikov bude menej priaznivá ako v roku 2004.

STAVEBNÍCTVO

V minulom roku sa výroba stavebno-montážnych podnikov medziročne znížila skoro jedno percento, oproti rastu o 1,6 % v 2003. Nasledoval aj ďalší pokles zamestnanosti v tomto odvetví, naopak, k určitému zlepšeniu došlo v oblasti finančných ukazovateľov. Hlavnými faktormi obmedzujúcimi aktivitu stavebníctva sú nedostatočný dopyt, silná konkurencia, rozvoj „šedej zóny“, vytvárajúcej zhruba tretinu výroby celého odvetvia. Spomalenie výroby v stavebníctve viedlo k poklesu zamestnanosti v odvetví o 10,2 %, ako aj k poklesu miezd a k znižovaniu cien za vykonané práce. V 2004 vzrástli tieto ceny len o 2,5 %, (na porovnanie ceny výroby v spracovateľskom priemysle vzrástli o 6,7 %). Priemerná reálna mzda v stavebníctve vzrástla medziročne o 0,8 %, oproti 1,6 % v roku 2003. Priaznivejšie ako pred rokom boli ekonomické výsledky. Za jedenásť mesiacov roku 2004 dosiahli stavebno-montážne podniky dosiahli hrubý hospodársky výsledok vo výške 683 mil. PZL oproti 36 mil. PZL v predošlom roku. Predpokladá sa, že pozitívne trendy v stavebnom priemysle budú pokračovať aj v roku 2005.

VNÚTORNÝ OBCHOD

Od mája 2004 sa spomaľoval rast vnútorného obchodu. V III. štvrťroku 2004 dosiahol 4 % a vo IV. štvrťroku iba 1,1 %. Celkovo sa za rok 2004 sa maloobchodný predaj zvýšil medziročne o 7,1 %. Najrýchlejšie rástol predaj potravín a nápojov, ako aj tabakových výrobkov (o 20,6 %), pohonných hmôt (o 19,6 %), liekov, kozmetiky, ortopedických pomôcok (o 16,7 %), naopak – veľmi pomaly sa zvyšoval motorových vozidiel, motocyklov a súčiastok (o 4,1 %), čo ovplyvnil vysoký dovoz ojazdených vozidiel z krajín EÚ.

Spotrebiteľské nálady v roku 2004 ovplyvnili mnohé faktory. V prvom štvrťroku 2004 boli motorom, poháňajúcim spotrebu, rastúce obavy spojené inflačnými očakávaniami. Napriek udržiavajúcemu sa pesimizmu spotrebiteľov spotreba rástla. V ďalších mesiacoch roku – v dôsledku politických zmien a vstupu do EÚ – sa výrazne zlepšili hodnotenia a prognózy týkajúce sa hospodárskej situácie. Ukazovateľ spotrebiteľského optimizmu síce vzrástol, ale v dôsledku výrazného poklesu inflačných obáv vzrástla sporivosť na úkor spotreby. Následkom toho bolo, že napriek určitému zlepšeniu reálnych príjmov obyvateľstva, sa zaznamenal neveľký pokles dynamiky individuálnej spotreby. V treťom štvrťroku 2004 boli bariérou pre rast individuálnej spotreby pokles reálnych príjmov obyvateľstva a zvýšenie úrokovej sadzby z úverov. Napriek priaznivej spotrebiteľskej nálade poklesla dynamika zmien individuálnej spotreby. Koniec roka 2004 priniesol ďalší rast spotreby a zlepšenie hodnotenia hospodárskej situácie. Na druhej strane však pokračoval pokles reálnych príjmov, čo prirodzenie vytvorilo bariéru pre rast individuálnej spotreby.

Výsledky z januára 2005 dovoľujú predpokladať, že zmeny spotrebiteľskej nálady budú pokračovať nepriaznivým smerom. Pri udržiavajúcom sa zlepšovaní hodnotenia vyhliadok hospodárstva bol zaznamenaný prudký pokles záujmu o nakupovanie i sporenie. Percento respondentov, ktorí tvrdia, že v danej situácii sa oplatí nakupovať alebo šetriť poklesol z 61 % na 43 %.

AGROPOTRAVINÁRSKY SEKTOR

Dobré agrometeorologické podmienky boli v minulom roku príčinou veľmi vysokej úrody takmer všetkých poľnohospodárskych plodín. Zber obilia prekročil 29,6 mil. ton a bol o 26,7 % vyšší ako v roku 2003. V tejto situácii vývoz nevyhnutný na pokrytie domácej spotreby a udržanie bezpečných zásob obilia neprekročí v sezóne 2004/2005 1 mil. ton, oproti 1,5 mil. ton v predchádzajúcej sezóne.

Zber repky olejnej dosiahol 1,6 mil. ton a bol viac ako dvakrát vyšší ako v roku 2003. Zber zemiakov dosiahol 14 mil. ton, čím prekročil úroveň spred roku o 1,9 %. Veľmi vysoké zbery sa zaznamenali aj u väčšiny ovocia a zeleniny .

V roku 2004 došlo k diametrálnej zmene situácie na trhu s bravčovým a hovädzím mäsom. V dôsledku toho, že v roku 2003 bol chov ošípaných a hovädzieho dobytka nerentabilný, začali chovatelia v roku 2004 obmedzovať chov týchto zvierat. Výroba bravčového mäsa bola o 9 % nižšia ako v roku 2003, a hovädzieho iba o 3 % vyššia. So zvýšením chovu ošípaných treba rátať až v druhej polovici roku 2005. Rast rentability chovu hovädzieho dobytka, vyplývajúci z vyšších výkupných cien a relatívne nízkych cien krmív, zapríčiní iba mierne obmedzenie počtu porážaných zvierat (v dôsledku zvýšených požiadaviek týkajúcich sa kvality mlieka však mnoho najmä drobných chovateľov, rezignuje z tohto chovu). Prehlbujúci sa pokles ponuky živých ošípaných a dobytka spôsobil rast cien mäsa. V decembri roku 2004 zaznamenala cena ošípaných medziročné zvýšenie o 43 %, v prípade hovädzieho dobytka bol nárast 45-percentný. Zdraželo aj mlieko (o 24 %) a hydina (o 5 %). Na rast cien mal taktiež vplyv nečakane vysoký dopyt po poľských agroproduktoch z krajín EÚ. Rozdiely cien v rámci krajín EÚ a vysoká kvalita poľskej ponuky zapríčinili rast záujmu mnohých dovozcov z členských krajín o kúpu potravín a poľnohospodárskych výrobkov z Poľska. Týka sa to najmä hovädzieho dobytka, ako aj mlieka a výrobkov z mlieka.

V roku 2004 v situácii vysokého rastu rastlinnej výroby (o 16,8 %), pri nižšej živočíšnej produkcii (nárast o 2,7 %), sa globálna poľnohospodárska produkcia zvýšila medziročne o 7,6 %. V roku 2005 sa však predpokladá jej rast len o 1 %.

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

Podstatný vplyv na dynamiku poľského hospodárstva mal v priebehu celého roka 2004 vývoz. V období január až november 2004 tempo jeho rastu (v eurách) dosiahlo 24,8 % oproti 11,6 % v ročnom priemere v analogickom období v rokov 2001-2003 a bolo rekordné (s výnimkou Cypru) medzi krajinami EÚ. Nepotvrdili sa obavy týkajúce sa poklesu vývozu po vstupe Poľska do EÚ. Zvlášť dynamicky rástol vývoz poľnohospodárskych výrobkov, vďaka čomu sa dosiahlo kladné saldo obchodnej výmeny. Okrem vysokej kvality potravín, ich chuťových vlastnosti i konkurenčnosti cien bolo získanie takýchto výsledkov dôsledkom odstránenia kontingentov a minimálnych cien, ako aj modernizácie v poľnohospodárstve. Členstvo v EÚ napomohlo Poľsku aj v expanzií na trhy východnej Európy.

Celkovo takmer 70 % predaných tovarov putovalo v roku k desiatim hlavným odberateľom, z čoho vyše 40 % do Nemecka. Podiel Francúzska (2. pozícia) alebo Talianska (3. pozícia) bol päťkrát nižší. Vývoz do Ruska (7. miesto oproti desiatemu v roku 2003) bol aj napriek rastu v roku 2004 nižší ako export do Holandska či Česka.

Dovoz v období január až november 2004 bol o 18 % vyšší ako pred rokom. Štvrtina importu pochádzala z Nemecka, ktoré obsadilo prvé miesto na zozname poľských dodávateľov. Druhu pozíciu zaujalo Taliansko a tretiu Rusko. Záporné saldo obratov zahraničného obchodu za to isté obdobie dosiahlo 10,7 mld. eur a bolo o vyše 840 mil. eur (o vyše 7 %) nižšie oproti predchádzajúcemu roku. Najviac vyvážené boli obchodné obraty s krajinami EÚ. Vývoz bol iba o 2,8 % vyšší ako dovoz a obchodný deficit dosiahol 1,2 mld. eur, oproti 2,9 mld. eur v roku 2003, pričom obchodná výmena s Nemeckom sa uzavrela – obdobne ako v roku 2003 – kladným saldom (503 mil. eur).

IINVESTÍCIE

V roku 2004 bol zaznamenaný vysoký rast úrovne investícií. Treba zdôrazniť najmä výrazné oživenie v oblasti spracovateľského priemyslu a záujem zahraničného kapitálu investovať v Poľsku. Odhaduje sa, že celkové investičné náklady v hospodárstve v roku 2004 sa medziročne zvýšili o približne osem percent. V období január až september roku 2004 investičné náklady hospodárskych subjektov s počtom zamestnancov vyšším ako 49 osôb (50-60 % všetkých nákladov) vzrástli v porovnaní s analogickým obdobím roku 2003 o deväť percent. Na nákup strojov a zariadení sa vynaložilo iba o 4,3 % viac prostriedkov ako v predošlom roku, avšak na dopravné prostriedky až o 28,4 % viac. Výdavky na stavby vzrástli o 11,2 %. Investovali hlavne podniky spracovateľského priemyslu, ktoré v roku 2004 zaznamenali odhadom rast nákladov o 20 % oproti 10,4 % v roku 2003. Za prvých deväť mesiacov minulého roka zaznamenalo provývojový rast až 16 spomedzi 21 pododvetví spracovateľského priemyslu. Najrýchlejšie sa okrem iného rozvíjal potravinársky priemysel, ktorý v tomto období investoval skoro dvakrát viac ako v porovnateľnom období roku 2002. Obdobné trendy boli aj v chemickom a gumárenskom priemysle. Pokles investícií sa zaznamenal v doprave, skladovom hospodárstve a spojoch (o 0,7 %), vo finančnom sprostredkovateľstve (o 6,8 %), ako aj v hotelových a reštauračných službách (až o 34 %). Nižšie investície boli v roku 2004 aj v stavebníctve.

PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE

V roku 2004 zaznamenalo Poľsko aj ďalší rast priamych zahraničných investícií (PZI). Odhaduje sa, že v počas celého roku prevýšila hodnota priamych zahraničných investícií 7 mld. USD oproti 6,4 mld. USD v roku 2003. Bol to druhý rok rastu investícií po dvoch rokoch poklesu (z 10,6 mld. USD v roku 2000 na 7,1 mld. USD v 2001 a 6,1 mld. USD v roku 2002). Celkovo od začiatku transformácie hospodárstva priniesli zahraniční investori do poľskej ekonomiky zhruba 80 mld. USD PZI. Tento jav sprevádza aj priaznivá zmena štruktúry týchto investícií. Už niekoľko rokov sa stále viac prostriedkov investuje do sektora spracovateľského priemyslu, ako aj do nových objektov stavaných na tzv. zelenej lúke (investície typu greenfield).

V uplynulom roku sa podarilo Poľsku získať niekoľkých významných investorov – Gillette, Whirlpool či Philips. Ďalšie významné investície pochádzajú od logistických spoločnosti a obchodných sieti.. Nové objekty realizujú taktiež koncerny, ktoré v Poľsku fungujú už niekoľko rokov. Poľsko sa stáva atraktívne aj pre malé a stredné zahraničné firmy. Vznikajú centrá služieb, ktoré majú obsluhovať zahraničné oddelenia medzinárodných koncernov. Dynamika investovania bude naďalej rásť. Čoraz častejšie sa objavujú signály o vysokom využití výrobných kapacít, ale aj o príliš nízkych výrobných schopnostiach v porovnaní so zvyšujúcim sa dopytom. Navyše rastie potreba obnovy a modernizácie strojového zázemia. Momentálne firmy disponujú oveľa vyššou masou prostriedkov pochádzajúcich zo zisku a amortizácie, dynamicky rastú ich peňažné zásoby na účtoch v komerčných bankách. Tieto prostriedky doplnia fondy Európskej únie. Prognózy ukazujú, že v roku 2005 môžu investičné náklady vzrásť o zhruba 12 %.

INFLÁCIA

Inflácia dosiahla vyššiu úroveň ako sa predpokladalo v rozpočte, prekročila aj úroveň z 2003 roku. Priemerný rast cien tovarov a služieb dosiahol 3,5 % (v 2003 iba 0,8 %). Inflácia bola vyššia ako vo väčšine krajín EÚ.

Rast inflácie bol hlavne dôsledkom dvoch šokov: povstupového a ropného. Nebol však zaznamenaný dopytový nátlak. Čistá medziročná inflácia (po vylúčení vplyvu cien potravín, nealkoholických nápojov a pohonných hmôt) v decembri 2004 dosiahla 2,4 %. Ceny potravín a nealkoholických nápojov zrýchľovali infláciu od štvrtého štvrťroku 2003 až do konca druhého štvrťroku 2004. Rozhodujúcimi faktormi boli napríklad nízka úroda základných plodín ešte v roku 2003, pokles ponuky bravčového mäsa a zvýšený zahraničný dopyt po poľských potravinách, hlavne po mäse, mlieku a mliečnych výrobkoch. Všeobecný rast cien brzdil vysoký rast produktivity práce pri nízkej dynamike miezd, zvyšujúca sa ponuka poľnohospodárskych výrobkov, výrazná apreciácia zlotého a pokles inflačných očakávaní obyvateľstva v druhej polovici roka 2004. V roku 2005 sa predpokladá priemerný ročný rast cien o 3,4 % a ročná inflácia (december 2004 k decembru 2005) – 2,5 %.

Inflačné očakávania obyvateľstva vrcholili v predvstupovom období, keď sa počet ľudí, predpokladajúcich rýchlejší rast cien, intenzívne zvyšoval, dosahujúc v marci a apríli najvyššie hodnoty v dejinách tohto prieskumu (od 1992). Od mája tendencie inflačných očakávaní výrazne ustupovali. Január 2005 priniesol opätovné zníženie percenta osôb predpokladajúcich, že ceny budú rásť rýchlejšie ako doteraz (z 23 % v decembri 2004 na 19 % v januári 2005).

KURZ ZLOTÉHO

V priebehu roka 2004 boli výrazné výkyvy kurzu zlotého. V prvých mesiacoch poľská mena strácala na hodnote zároveň voči americkému doláru, ako aj voči euru, ale od mája sa začala rýchlo a silne posilňovať. V dôsledku toho dosiahla na konci roku 2004 v medziročnom porovnaní reálna apreciácia zlotého (po zohľadnení úrovne inflácie) voči doláru 17,2 %, a voči euru 7,6 %. V prospech zlotého pôsobila aj relácia kurzu dolára voči euru. Na konci roku 2002 bolo treba za jednotku európskej spoločnej meny zaplatiť menej ako 1 USD. Od tohto obdobia stratil dolár vyše tretiny svojej hodnoty. Na konci roku 2004 stálo euro 1,36 USD, čím dosiahlo najvyššiu úroveň v dejinách. Za hlavnú príčinu poklesu kurzu americkej meny sa považujú štrukturálne problémy hospodárstva USA a predovšetkým rýchlo rastúci rozpočtový deficit i zahraničné zadlženie.

PONUKA PEŇAZÍ

Peňažná ponuka sa v Poľsku prispôsobila rýchlo sa rozvíjajúcej ekonomike. Ročné tempo rastu hotovosti dosiahlo v decembri 2004 až 8 % oproti 6 % na konci roku 2003. Tempo nárastu hotovosti sa v priebehu roka znižovalo. Bolo to ovplyvnené zvyšujúcim sa záujmom domácnosti a predovšetkým podnikov o bankové vklady, ktorých úročenie vzrástlo. Na konci roka 2004 dosiahla hodnota bankových depozitov obyvateľstva 193 mld. PZL, a podnikov 85 mld. PZL. Zmenili sa preferencie obyvateľstva tykajúce sa foriem sporenia. Poklesol záujem o vklady voľných peňažných prostriedkov v prospech životného poistenia, aktív investičných fondov, ako aj obligácií a pokladničných bondov. Celková suma finančných zásob obyvateľstva vo forme bankových vkladov, hotovostí, cenných papierov a pod. dosiahla na konci roka 2004 hodnotu 353,3 mld. PZL a bola o 2,6 % vyššia ako koncom predchádzajúceho roka. Avšak pri zohľadnení rastu cien tovarov a služieb v tomto období reálne poklesla o 1,7 %.

Záujem podnikov o bankové úvery bol nízky. Suma týchto kreditov dosiahla na konci roka 2004 hodnotu 127,4 mld. PZL a poklesla, v porovnaní s koncom roka 2003 o 3,7 %. Po zohľadnení rastu cien priemyselnej výroby v tomto období táto suma reálne poklesla až o 8,8 %. Diametrálne odlišné tendencie boli zaznamenané vo využívaní úverov domácnosťami. V priebehu roka ich zadĺženie vzrástlo o 13,5 mld. PZL, teda. o 13,2 % oproti 13,6 % v roku 2003. Hlavný záujem sa týkal predovšetkým úverov na bývanie, ktoré tvorili tretinu celkového počtu úverov využitých domácnosťami.

KAPITÁLOVÝ TRH

V roku 2004 zaznamenala Burza cenných papierov vo Varšave pokračovanie rastových trendov, ktoré mali počiatok vo štvrtom štvrťroku 2002 a potvrdili sa v roku 2003. Rozpočtový deficit a verejný dlh, ktoré boli nižšie ako sa predpokladalo, vnímali investori ako faktor odďaľujúci ohrozenie stability verejných financií. Vysoké tempo hospodárskeho rastu viedlo k zlepšeniu finančných výsledkov podnikov, čo znamenalo rast hodnoty spoločností kótovaných na burze, ako aj vyššiu úroveň dividend vyplácaných akcionárom. To boli faktory stimulujúce dopyt po akciách burzových spoločnosti. V dôsledku udržiavania sa priaznivej konjunktúry na trhu s akciami sa vlani zaznamenal výrazný rast všetkých hlavných burzových indexov. Index všetkých spoločnosti vzrástol v roku 2004 o 27,9 % (v roku 2003 o 44,9 %), index najväčších spoločnosti o 24,6 %, index stredných spoločnosti o 36,3 % a index najmenších spoločnosti získal 72,9 %. V roku 2004 na varšavskej burze cenných papierov debutovali akcie 36 nových spoločnosti. Vzhľadom na to sa táto burza ocitla na druhom mieste v Európe – po londýnskej burze. Koncom roka 2004 bolo na burze kótovaných 230 spoločnosti (oproti 203 na konci roku 2003). Ich kapitalizácia (trhová hodnota) dosiahla 291,7 mld. PZL, čo je zhruba tretina poľského HDP. Priaznivá konjunktúra na trhu s cennými papiermi umožnila výrazné zvýšenie hodnoty aktív nachádzajúcich sa vo vlastníctve investičných fondov, ktoré na konci 2004 disponovali celkovo aktívami v hodnote 37,7 mld. PZL, čo je o 4,5 mld. PZL viac ako v roku 2003.

MZDY A SOCIÁLNE DÁVKY

Napriek priaznivým podmienkam vo výrobnej sfére a službách, vysokej produktivite práce a dobrej finančnej situácií hospodárskych subjektov, tempo rastu miezd v podnikovom sektore bolo výrazne pomalšie ako v predošlých rokoch i ako sa predpokladalo. V priebehu minulého roka sa zhoršovala aj ich dynamika. Dokumentuje to i fakt, že kým v prvom štvrťroku 2004 vzrástla priemerná reálna mzda medziročne o 3,8 % a v druhom štvrťroku o 1,6 %, v treťom kvartály bol zaznamenaný jej pokles o 0,5 %, a vo štvrtom až o 1,5 %. Kvôli tomu vzrástli mzdy v podnikovom sektore v minulom roku len o 0,8 % (oproti 2 % v roku 2003). Zapríčinila to na jednej strane vysoká inflácia, na druhej – snaha podnikov minimalizovať osobné náklady. Nátlakové pôsobenie zo strany zamestnancov bolo obmedzené kvôli vysokej nezamestnanosti a veľkej konkurencii na trhu práce.

Úroveň miezd bola veľmi diferencovaná. Najvyššie platy dostávali ľudia zamestnaní v oblasti informatiky (5,4 tis PZL), v tabakovom priemysle (4,5 tis. PZL), v baníctve a ťažbe nerastných surovín (4 tis. PZL). Naopak najnižšie mzdy dostávali zamestnanci v odevnom priemysle (1,3 tis. PZL) a kožušníctve (1,4 tis PZL). V roku 2005 môže tempo rastu reálnych miezd v národnom hospodárstve dosiahnuť 2 %, v podnikovom sektore sa predpokladá nárast o 2,2 percenta.

V roku 2004 sa znižovalo aj tempo rastu sociálnych dávok. Dôchodky a zamestnanecké renty vlani reálne vzrástli iba o 0,6 % (oproti 4,1 % v roku 2003), aj keď zákon o rozpočte poukazoval na možnosť dosiahnutia rastu vyššieho ako 1,2 %. Predpokladá sa, že nadobúdacia sila osôb využívajúcich sociálne dávky sa v roku 2005 zníži o 0,5 % a bude to ďalší rok, v ktorom dynamika týchto dávok – z dôvodu absencie revalorizácie – bude nižšia ako dynamika rastu miezd v národnom hospodárstve.

TRH PRÁCE

Hospodársky rast sa pomaly odzrkadľuje aj na trhu práce. Rok 2004 bol ďalším rokom poklesu zamestnanosti v podnikovom sektore (subjekty s počtom zamestnancov vyšším ako 9 osôb). Tento pokles bol však nižší ako v predchádzajúcich rokoch. V decembri roku 2004 bol po prvýkrát od januára 1999 zaznamenaný medziročný rast zamestnanosti. Počas roku 2004 sa priemerná zamestnanosť znížila o 0,9 % oproti poklesu o 3,8 % v roku 2003. Najväčší pokles sa týkal stavebníctva. Naopak k zlepšeniu situácie došlo v spracovateľskom priemysle, kde zamestnanosť o málo (o 0,1 %) prevyšovala úroveň predošlého roka. V období rokov 1999 – 2003 klesala priemerne o zhruba 5 % ročne. Rast zamestnanosti bol zaznamenaný v oblasti obslužných činností pre firmy a nehnuteľnosti, ako aj v oblasti vedy (po 2,3 %), v hoteloch a reštauráciach (1,3 %) a v obchode (0,9 %).

V roku 2004 vzrástol počet obyvateľstva v produkínom veku o zhruba 200 tis. osôb, čo bolo rekordným číslom v európských krajinách. Udržiavala sa vysoká nezamestnanosť, hoci jej miera v porovnaní s 2003 rokom poklesla. Na konci roku 2004 bolo bez práce takmer 3 mil. osôb a miera nezamestnaností dosiahla 19,1 % oproti 20 % v rokoch 2002 až 2003, a bola najvyššia spomedzi krajín EÚ.

Pokles zamestnanosti, pri súčasnom poklese počtu nezamestnaných, môže znamenať na jednej strane to, že dlhodobo nezamestnaní sa nezaregistrovali na úradoch práce a že sa začala rozvíjať tzv. „šedá zóna“ (znepokojuje najmä početné pôsobenie mladých a vzdelaných zamestnancov v tejto zóne), na druhej strane to znamená rast emigracie osôb v produktívnom veku. Poľské ministerstvo hospodárstva a práce predpokladá, že aktuálne v zahraničí legálne pracuje vyše 400 tis. Poliakov, z toho 250 tis. v Nemecku a vyše 50 tis. vo Veľkej Británii. Percento odhlasených z registra nezamestnaných (6,7 %) sa vlani zvýšilo v porovnaní s rokom 2003 (5,9 %), ale podiel nezamestnaných, ktorí nastúpili do zamestnania poklesol za toho obdobie zo 43,5 % na 41,2 %. V treťom štvrťroku 2004 dosiahol podiel zamestnaných osôb na celkovom počte obyvateľstva vo veku 15-64 rokov 52,4 % oproti 51,8 % v rovnakom období roku 2003. Najvyššia úroveň zamestnanosti bola zaznamenaná v vojvodstvách (krajoch): mazovieckom (58 %), podlaskom (56 %) a malopolskom (55 %) a najnižšia v západopomorskom (48 %), sliezskom a lubelskom (49 %).

Dôležitým faktorom brzdiacím rast zamestnanosti ostávajú vysoké mimomzdové náklady na prácu, spojené s existenciou tzv. daňového klina (rozdiel medzi nákladmi na prácu a čistou mzdou). Jeho výšku ovplyvňujú sociálne zaťaženia (odvody do sociálnej poisťovne, v tom – povinné dôchodkové poistenie), zaťaženie zamstnavateľa spojené so zamestnaním pracovníkov a daň z príjmov. Tento daňový klín dosiahol v Poľsku 44 %. Nezamestnanosť v jednotlivých oblastiach Poľska bola veľmi diferencovaná. Na konci roku 2004 zaznamenali najnižšiu mieru nezamestnanosti vo Varšave (6,5 %), a najvyššiu v Lobeskom okrese (42,6 %). S nezamestnanosťou sa spájajú aj nepriaznivé javy štrukturálnej povahy. Zvlášť negatívnym javom je naďalej vysoká nezamestnanosť tykajúca sa mladých ľudí vo veku do 24 rokov. Na konci roku 2004 tvorili nezamestnaní z tejto skupiny 24,3 % (v predošlom roku až 26 %) z celkového počtu hľadajúcich prácu, a ich miera nezamestnanosti v sa v treťom štvrťroku 2004 blížila k 39 % (42 % pred rokom).

Veľmi pomaly klesá počet osôb, ktorí nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti. Na konci roka 2004 ich bolo skoro 2,6 mil. oproti 2,7 mil. v roku 2003. Počet týchto osôb na celkovom počte nezamestnaných ľudí dosiahol 85,8 %. Vyplýva to z dlhodobého a bezvýsledného hľadania práce. Počet osôb, ktoré sú vyše roka bez práce, dosiahol 1,6 mil. a znamenal 52 % všetkých nezamestnaných, z toho až dve tretiny sú nezamestnaní vyše dvoch rokov. Súčasne sa predlžuje priemerný čas venovaný na hľadanie zamestnania, ktorý v treťom štvrťroku 2004 dosiahol 16,8 mesiaca. K najpočetnejšej skupine, ktorej sa najviac dotýka dlhodobá nezamestnanosť, patria nezamestnaní s najnižšou kvalifikáciou. Na konci 2004 ich počet dosiahol 66 % (oproti 68 % v roku 2003).

Prekvapujúco vysoký je však aj počet nezamestnaných s vysokoškolským vzdelaním. V treťom štvrťroku 2004 ich miera nezamestnanosti dosiahla 7,7 % oproti 8,8 % v predošlom roku. Závažným problémom trhu práce je aj vysoký počet nezamestnaného vidieckeho obyvateľstva. Na konci 2004 bolo zaregistrovaných skoro 1,3 mil. (čiže vyše 42 % z celkového počtu nezamestnaných) osôb bez práce obývajúcich dediny. Prognózy ukazujú, že na konci 2005 poklesne miera nezamestnanosti na 18 percent.

ŠTÁTNY ROZPOČET

Lepšia, ako sa pôvodne očakávalo, bola situácia poľského štátneho rozpočtu. Jeho príjmy dosiahli v roku 2004 hodnotu 156,3 mld. PZL (medziročný rast o 2,7 %) a výdavky 197,8 mld. PZL (medziročný rast o 4,6 %). Deficit štátneho rozpočtu dosiahol 41,5 mld. PZL (medziročný rast o 12 %), čo znamená 4,7 % HDP, oproti 4,5 % v roku 2003 a 5,3 % predpokladaných v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004. Podiel deficitu k výdavkom dosiahol hodnotu 21 % oproti 19,6 % v roku 2003, čo znamená, že viac ako pätina výdavkov nemala krytie v príjmoch. Znepokojujúce však bolo to, že štvrtý rok po sebe mal rozpočet záporné pôvodné saldo. Príjmovú situáciu štátneho rozpočtu ovplyvnili predovšetkým príjmy získané z daní, hlavne nepriamych, ako aj daní z prímov od právnických osôb. Napriek zmenám v rámci výpočtu DPH a ciel na tovary dovážané z krajín EÚ, boli príjmy z priamych daní o 6 % vyššie ako v roku 2003. Naopak, príjmy z dane z príjmu právnických osôb síce medziročne poklesli o 8,5 %, ale prekročili rozpočtové predpoklady až o 34,6 %.

Štruktúra výdavkov bola naďalej nepriaznivá. Zhruba 62 % činili stále právne determinované výdavky, z ktorých väčšinu tvoria sociálne transfery. Stále výdavky obmedzovali provývojové tendencie. V Poľsku sú sociálne výdavky v oveľa väčšej miere ako v iných krajinách EÚ koncentrované na transferové výdavky (starobné dôchodky, invalidné a rodinné dôchodky, nemocenské dávky), a to na úkor výdavkov na ochranu zdravia alebo výdavkov na aktívny boj s nezamestnanosťou.

Po prvýkrát za posledné tri roky pribudlo do štátnej pokladnice z privatizácie viac príjmov, ako sa predpokladalo. Išlo o 10,3 mld. PZL (116,1 % predpokladov).

Deficit štátneho rozpočtu sa financoval hlavne emisiou obligácií (saldo výdavkov na tento cieľ dosiahlo 38,5 mld. PZL a bolo to skoro o 40 % viac ako v roku 2003).

ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ

Zahraničné zadlženie Poľska v treťom štvrťroku 2004 dosiahlo 94,1 mld. eur, pričom dlh vládneho a samosprávneho sektora bol 40,8 mld. eur, mimovládneho a mimobankového (stotožňovaného s podnikmi) – 42 mld. eur, bankového – 10 mld. eur a záväzky Poľskej Národnej Banky dosiahli 1,3 mld. eur. V porovnaní s koncom tretieho štvrťroka 2003 vzrástol dlh krajiny o 13,2 mld. eur, čiže o 16,3 %. Ovplyvnila to najmä rýchlo rastúca zadlženosť vládneho a samosprávneho sektora a v menšej miere bankového a podnikového sektora.

Štruktúra zahraničného zadlženia Poľska sa zhoršuje. Krátkodobý dlh (ktorý treba splatiť v priebehu jedného roka) dosiahol na konci septembra roku 2004 až 17,7 mld. eur a od konca roka 2000 vzrástol o 7,5 mld. eur, teda o 72,7 %. Naopak dlhodobý dlh, ktorý dosiahol 76,4 mld. eur, sa zvýšil v tomto období o 18,6 %. Odhady týkajúce sa prognóz vývoja verejného dlhu (domáceho a zahraničného), ako aj nákladov na jeho obsluhu ukazujú, že v najbližších rokoch budú obrovskou záťažou pre štátny rozpočet. Splátky a úroky iba v prípade dlhu štátnej pokladnice budú stáť Poľsko v rokoch 2005 až 2007 takmer 98 mld. PZL. Najvyššie platby budú v roku 2007, keď na tento účel bude treba vynaložiť zhruba 36 mld. PZL.