Ministri financií členských štátov Európskej únie (EÚ) na mimoriadnom zasadaní v nedeľu schválili reformu Paktu stability a rastu. Reforma umožňuje prihliadať na náklady na dôchodkovú reformu ako na poľahčujúcu okolnosť pri prekročení povoleného limitu na rozpočtový deficit vo výške 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). „Situáciu SR to nezjednoduší, pretože náš plánovaný vstup do eurozóny sme už predtým odložili z roku 2008 na rok 2009,“ uviedol minister financií SR Ivan Mikloš v Bruseli, krátko po skončení takmer 11 hodín trvajúcej schôdze ministrov EÚ.
Slovensko, Maďarsko a Poľsko pôvodne požadovali, aby sa povinné platby občanov do systému dôchodkového sporenia, ktoré spravujú súkromné správcovské spoločnosti, zahŕňali do systému verejných financií (VF) pri posudzovaní výšky ich deficitu. Pôvodne Slovensko uvažovalo, že ak sa podarí takáto zmena v pakte stability dosiahnuť, krajina bude môcť znížiť deficit verejných financií pod hranicu 3 % HDP už v roku 2006, čo by umožnilo prijať euro už v roku 2008. Prechod na euro však závisí aj od iných faktorov, a tak SR odložila plánovaný vstup na rok 2009.
Podľa dohody ministrov financií, ktorú ešte musí schváliť Európska rada, ktorá bude zasadať v utorok 22. marca a v stredu 23. marca, Európska komisia (EK) bude pri posudzovaní výšky deficitu prihliadať na náklady dôchodkovej reformy po dobu 5 rokov. Prvý rok sa z deficitu odčíta 100 % nákladov, druhý rok 80 %, tretí rok 60 %, štvrtý rok 40 % a posledný rok len 20 % nákladov. Päťročné obdobie sa pritom bude počítať od roku zavedenia dôchodkovej reformy, pre krajiny, ktoré tieto reformy už spustili, sa začína počítať od roku 2005.
V rámci EÚ začali s dôchodkovou reformou zatiaľ len SR, Maďarsko, Poľsko, Švédsko a Veľká Británia, pričom sa predpokladá, že vzhľadom k demografickým trendom prevládajúcim v EÚ budú k tomuto kroku musieť pristúpiť aj ostatné krajiny. Maďarsko vyhlasuje, že kritériá na vstup do eurozóny splní v roku 2008 bez ohľadu na reformu paktu, čo by znamenalo, že krajina prijme euro v roku 2010. Poľsko privítalo reformu paktu, podľa ministra financií Miroslawa Gronického to krajine pomôže splniť kritériá na vstup v roku 2007 a prijať euro v roku 2009.
Ako ďalej informuje ECB, je nevyhnutné zabrániť tomu, aby zmeny nápravných nástrojov ohrozili dôveru v rozpočtový rámec EÚ a v udržateľnosť verejných financií členských štátov eurozóny
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) je vážne znepokojená navrhovanými zmenami Paktu stability a rastu. Ako ďalej informuje ECB, je nevyhnutné zabrániť tomu, aby zmeny nápravných nástrojov ohrozili dôveru v rozpočtový rámec Európskej únie (EÚ) a v udržateľnosť verejných financií členských štátov eurozóny. Pokiaľ ide o preventívne nástroje paktu, Rada guvernérov tiež berie na vedomie niektoré navrhované zmeny, ktoré sú v súlade s ich možným posilnením.
Zdravá rozpočtová politika a menová politika zameraná na cenovú stabilitu majú podľa ECB zásadný význam pre úspešnosť Hospodárskej a menovej únie. Sú základným predpokladom makroekonomickej stability, rastu a súdržnosti eurozóny. „Je nevyhnutné, aby členské štáty, Európska komisia a Rada EÚ upravený rámec uplatňovali dôsledne a konzistentne a prispievali tak k realizácii obozretnej rozpočtovej politiky,“ konštatuje ECB. Za súčasných okolností je viac než kedykoľvek predtým podľa ECB dôležité, aby všetky zúčastnené strany plnili svoje záväzky. Verejnosť a trhy sa môžu aj naďalej spoliehať na to, že Rada guvernérov je pevne odhodlaná plniť svoj mandát – udržiavať cenovú stabilitu.