Vždy nízke ceny. Vždy – stojí nad obchodom každého z troch tisícok amerických obchodných domov Wal Mart. Sieť samoobslúh, ktorá zarobí za rok sumu rovnajúcu sa ročnému rozpočtu Grécka a zamestnáva viac ľudí než je obyvateľov Viedne, zmenila kedysi život na americkom vidieku. Podľa tržieb je dnes najväčšou firmou na svete.

Sam Walton, zakladateľ obchodného reťazca Wal Mart, nebol prvý, komu napadlo, že nízke ceny prilákajú zákazníkov. Ibaže pre strýčka Sama, ako mu hovorili jeho podriadení, nebola nízka cena iba reklamným sloganom, ale celoživotnou filozofiou. On i jeho manažéri rozmýšľali dňom i nocou, ako ešte viac znížiť náklady a tým aj cenu tovarov. Napriek tomu výsledkom neboli ani špinavé regály, ani nevrlý personál. Práve naopak, zamestnanci musia podľa firemných smerníc pozdraviť každého zákazníka už z trojmetrovej vzdialenosti. Walton redukoval náklady iným spôsobom: jeho predajne postavené na zelenej lúke vyzerajú jedna ako druhá. Wal Mart vo veľkom dováža lacný tovar z Číny a zamestnancov bez pracovného povolenia z východnej Európy a Mexika. Okrem zamestnávania ľudí načierno kazí meno maloobchodného reťazca ešte jedna vec: hovorí sa tomu „fenomén Wal Mart“. Ten má vraj na svedomí premenu amerického malomesta. Kde predtým dominovali a prosperovali malé koloniálne obchody a obchodíky, pekárne alebo záhradníctva, po príchode Wal Martu centrá miest spustli. O tom, či môže Wal Mart začať stavať pri diaľniciach za mestom, sa dnes v niektorých amerických mestách poriadajú referendá.

Askét a pedant

„Bol to skôr pedant než génius,“ opísal Sama Waltona jeho životopisec Bob Ortega, bývalý novinár z denníka Wall Street Journal. „Všetky tie inovácie, ktoré mu priniesli bohatstvo, si vypožičal alebo ukradol konkurencii.“ Ani prevratný nápad s čiarovým kódom a čítačkou, ktorý urýchlil obslúženie zákazníkov a umožnil Waltonovi ďalšiu expanziu, nepochádzal z jeho hlavy, ani z hlavy niektorého z jeho ľudí. Keď v roku 1962 otvoril Walton svoj prvý obchod v rodnom Arkansase za mestečkom Rogers, nebola to žiadna prevratná udalosť. Veľké obchodné centrá stáli pri výjazdoch z väčších amerických miest už dávno a vynikajúco prosperovali. Na to, aby im konkuroval, bol Walton príliš chudobný. A príliš dôvtipný. Jeho stratégia bola odlišná. Veľké mestá neboli preň zaujímavé. Chcel sa usadiť na predmestiach menších mestečiek, kde by ľahko porazil miestnu konkurenciu – malé predražené obchodíky v centre mesta. A to zabralo.

Dnes má Wal Mart 1,6 milióna zamestnancov. Iba v Spojených štátoch vlastní takmer tri a pol tisícky obchodov a ďalších 1200 v Kanade, Mexiku, Číne, Japonsku a Veľkej Británii. S obratom 256,7 miliárd dolárov (v roku 2004) predbehol General Electric a stal sa podľa tržieb najväčšou firmou na svete. Jeho počítačová sieť je údajne taká rozsiahla a prepracovaná, že znesie porovnanie iba s Pentagónom. Čistý zisk Wal Martu v roku 2004 predstavoval 9,3 mld. USD.

Keď Sam Walton v roku 1992 zomrel, bol najbohatším Američanom. Svojej manželke a trom deťom zanechal majetok, ktorý v roku 2004 predstavoval spolu 80 miliárd dolárov, čo je takmer dvojnásobok toho, čo vlastní Bill Gates. Napriek svojmu bohatstvu bol žgrlošom až do smrti. Jeho holič od neho nikdy nevidel ani cent prepitného. Jazdil na starom pick upe, lietal zásadne druhou triedou a podobným životným štýlom tyranizoval aj svojich priamych podriadených. Na služobných cestách sa vždy prespávalo v tých najlacnejších hoteloch, vo viacposteľových izbách. Podľa životopisca Boba Ortegu nechal Sam Walton svojich zamestnancov z košov svojich konkurentov vyberať cenníky a pokladničné lístky, aby mohol porovnávať ceny. Všetci však vedeli, že Walton nešetrí ani sám seba. Ktokoľvek, vrátane posledného skladníka, mu mohol zavolať aj v noci s nápadom, ako zvýšiť tržby. Najusilovnejších čakalo povýšenie. Strýko Sam mal tiež vo zvyku objaviť sa nečakane aj v tom najzapadlejšom Wal Marte. S krabicou šišiek a bandaskou kávy bol legendárny pri všetkých svojich kontrolách.

Bláznivé rituály v Bettonville

Niekoľko kilometrov za Bettonville, malým mestečkom v Arkansase, o ktorom sa hovorí, že tu žije viac prasiat a sliepok než ľudí, stojí budova s rozlohou sedemnástich futbalových ihrísk. Nebyť tej veľkosti, iba ťažko by sme v nej rozpoznali ústredie najväčšej firmy na svete. Chodby s padajúcou omietkou s obrazmi Sama Waltona a jeho bizarnými citátmi pripomínajú skôr domov nejakej chudobnej náboženskej sekty. Rovnaký dojem vyvolá u nezasväteného diváka aj rituál, ktorý sa tu odohráva každú sobotu.

Začína sa o pol ôsmej. Účasť všetkých manažérov je povinná, ospravedlniť sa môže iba lekár. Keď sa všetkých 500 manažérov zhromaždí vo veľkom auditóriu, skandujú na úvod jednotlivé písmená názvu Wal Mart. Potom sa preberajú tržby jednotlivých obchodov z minulého týždňa. Keď je obrat dobrý, vedúci predajne dostane potlesk. Keď sa naopak nedarilo, musia sa „vinníci“ postaviť pred ostatných a vysvetliť prečo. Než sa zhromaždenie rozíde, zaznie spoločne ešte jedna stará známa fráza: „Kto je najdôležitejší? Zákazník! Vždy!“ vykríkne zhromaždenie.

Čo núti vrcholový manažment k tomu, aby každú sobotu skandoval v aule? Väčšina z nich vďačí za svoju kariéru Wal Martu. Kedysi napríklad pracoval v pokladni, postupom času sa vďaka oddanosti firme dostali až na pozíciu šéfa zodpovedného za jeden z amerických štátov. Každý z nich je naviac akcionárom Wal Martu. Okrem toho nesmieme zabudnúť , že sme v Amerike. Pred pár rokmi sa Wal Mart pokúsil neúspešne preniknúť na nemecký trh. Keď sa vedúci snažil dopátrať, kde miznú všetci po začatí motivačnej rozcvičky, zistil, že sa ukrývajú na toaletách.

Zachráňte nás pred Wal Martom

Tak, ako sú obchody Wal Martu obľúbené na Stredozápade Ameriky, sú Kalifornčanom tŕňom v oku. Práve tam v mestečku Inglewood si pred rokom obyvatelia v referende odhlasovali, že žiadny Wal Mart za mestom nechcú. Prečo, keď supermarket ponúka také nízke ceny? Wal Mart predchádza zlá povesť – aj keď prináša ten najlacnejší tovar, paradoxne v najmenších mestečkách „napadnutých“ Wal Martom klesá životná úroveň. Prečo? Predstavte si, že sa za malým mestom, kde doposiaľ miestni nakupovali v niekoľkých malých obchodíkoch na námestí, usadí veľký obchodný dom. Za oveľa nižšie ceny ponúka rovnaký sortiment ako všetky ostatné obchodíky dovedna. Malí podnikatelia budú o niekoľko mesiacov nútení zatiahnuť navždy rolety a im a ich doterajším zamestnancom nezostane nič iné, než sa zamestnať vo Wal Marte za minimálnu mzdu. Budú mať dostatok peňazí na to, aby si v piatok večer zašli do miestnej reštaurácie?

Podľa zástancov voľného trhu by sa malé mestečká na stredozápade skôr či neskôr zmenili i bez Wal Martu. Ten podľa nich vytvára zdravé konkurenčné prostredie a núti ostatných obchodníkov, aby, keď už nemôžu konkurovať cenou, ponúkali zákazníkom niečo naviac.

Waltonov reťazec možno ukrýva ešte iné nebezpečie. V roku 1999 prestal vo svojich lekárňach predávať antikoncepciu, preventívnu pilulku, ktorá zabraňuje počatiu do 24 hodín po otehotnení. V malom meste, kde je Wal Mart jedinou dostupnou lekárňou, sa tým mladým ženám veľmi komplikuje život. Alebo iný príklad: Wal Mart predá 15 percent všetkých amerických denníkov a časpoisov. Pred časom sa rozhodol stiahnuť z predajní mimoriadne „šteklivé“ pánske časopisy. Možno nejde o nič zásadné, ale čo keď sa rozhodne bojkotovať noviny, ktoré obchodný reťazec kritizujú?

Východoeurópski otroci

Imigračná polícia išla naisto, keď v októbri 2003 urobila raziu v šesťdesiatich supermarketoch Wal Mart po celej Amerike: hľadala ilegálnych zamestnancov. Reťazec je svojou záľubou v nezákonnej a teda lacnej pracovnej sile známy. Medzi zatknutými boli stovky ľudí z východnej Európy: Česi, Slováci, Maďari, Poliaci, Litovci, Ukrajinci…Takéto prípady sa väčšinou končia deportáciou a záznamom do pasov, ktoré znamená, že už krajinu pravdepodobne nikdy nenavštívia. Ibaže teraz mal tým prípad východoeurópanov versus Wal Mart len začať. V januári 2004 priletel do Prahy advokát James Linsey, známy vyhraným prípadom proti koncernu Pepsi, ktorý svojim legálnym zamestnancom neplatil nadčasy. To, čo na východoeurópanoch spáchal Wal Mart, nazval Linsey „zotročovaním“ a prisľúbil tisícke tých, ktorí v obchodoch údajne pracovali, že vysúdi pre nich od reťazca nešpecifikovanú horentnú sumu. Advokátova logika a zotročovanie však idú proti jednoduchej matematike gastarbeiterov. Práca sedem dní do týždňa, 365 dní do roka, bez príplatkov za nadčasy, nároky na dovolenku a zdravotné poistenie, to je údel všetkých ilegálov, nielen tých zamestnaných vo Wal Marte. Všetci dobre vedia, že keby sa to zamestnávateľom finančne nevyplatilo, ťažko by riskovali konflikt so zamestnávaním ľudí bez povolenia. Tí si na oplátku prinesú domov peniaze, ktoré sa nedajú porovnať s tým, čo by zarobili vo svojej vlasti.

K logike veci patrí aj to, že keď vás zamestnávateľ „zotročuje“, idete pracovať inde. Na úrady by sa obrátil vari len blázon. Systém, do ktorého neprispievate daňami, vás predsa nebude chrániť, ale postihovať za to, že beriete prácu jeho ľuďom. Aj táto logika sa líši od právnickej. Podľa advokátov zastupujúcich „zotročených“ však reťazec nemal právo odoprieť ľuďom plácu za nadčasy. Aj keď sa dopustili porušenia zákona prácou bez povolenia, nič to nemení na veci, že zamestnávateľ im nemôže beztrestne vziať príplatky za nadčasy. „Keď prejdete na červenú, tiež vám za to zamestnávateľ nevezme odmenu,“ argumentujú právnici postihnutých.

Tí, ktorí sa k hromadnej žalobe Lindseya pripojili, nemajú čo stratiť. Záznam „deportovaný“ im aj tak navždy zavrie dvere do Spojených štátov. Možno tým však zmenia osudy ostatných východoeurópanov, ktorí si budú chcieť za oceánom hľadať prácu. Vykoledujú im povesť tých, ktorí sa nechajú bez reptania zamestnať, a potom si z domova sťažujú na zotročovanie.

Foto archív redakcie

Wal-Mart Stores Inc. prevádzkuje najväčší svetový reťazec diskontných predajní. Ten zahŕňa vyše 3,5 tisíc predajní s menom Wal Marts, SAM´S Clubs a Wal-Mart Supercenters, a to v Spojených štátoch amerických, Kanade, Brazílii, Argentíne, Mexiku, Veľkej Británii, Nemecku, Portoriku, Číne a Indonézii. Zamestnanci Wal-Martu týždenne obslúžia vyše 138 miliónov zákazníkov.

Wal Mart predáva domácu techniku, nábytok, elektroniku, ďalšie domáce a kancelárske vybavenie, knihy, hudobné nosiče, videokazety, darčeky, hračky, klenoty, kvetiny, športové a zdravotnícke potreby.

Wal Mart vlastní tiež autoservis Tire & Lube Xpress. Klasické Wal Mart sú veľkopredajne bez potravín. Wal Mart Supercenters majú charakter potravinových supermarketov. SAM ´S Clubs je podobný u nás známemu Makru – ide o diskontné veľkoobchody iba pre členov. Možno si tu vo veľkom množstve nakúpiť tovar od kancelárskeho papieru po nábytok a vybavenie domácnosti vrátane počítačov, softvéru, CD, kníh a potravín. Benzínové pumpy Sam´s ponúkajú okrem paliva aj výmenu a montáž pneumatík a olejov.

Obchodný reťazec je prepojený hádam najmohutnejším počítačovým systémom, ktorý okamžite prenáša údaje o všetkom možnom do hlavných skladov priamo z registračky každej pokladne. Akonáhle dobieha limit tovaru, zo skladov po celých USA okamžite štartujú stovky a tisíce vlastných kamiónov s ďalším doplňujúcim tovarom. Má vlastný internet a to isté poskytuje aj ako provider. Jeho zamestnanci (na rozdiel od manažérov) poberajú minimálnu mzdu a musia sa na zákazníkov povinne usmievať a zdraviť ich. Manažéri neustále kolujú, aby nepracovali dlhšie než je určená doba na jednom mieste. Rodinní príslušníci nemôžu pracovať v rovnakom obchode. V prípade problémov so zákonmi sú advokáti Wal Martu ochotní bez mihnutia oka vyplatiť akékoľvek sumy, aby sa vyhli súdnym sporom.