Hospodársky a sociálny výbor OSN nedávno vydal novú správu o vývoji populácie Zeme. Odhaduje v nej, že počet ľudí na našej planéte sa zvyšuje tempom 1,2 percenta ročne. Za 13 rokov dosiahne 7 miliárd a krátko po roku 2050 sa stabilizuje na približne 9 miliardách. Najviac ľudí bude pribúdať v Afrike a Ázii, ale niektoré vyspelé krajiny sa naopak budú musieť zmieriť s úbytkom počtu svojich obyvateľov, lebo dlhodobá natalita v nich nestačí na jednoduchú reprodukciu.

Pribúdajú starí

Na Zemi sa v tomto storočí bude zvyšovať podiel starých ľudí. V tomto roku bude mať vyše 10 percent obyvateľov planéty viac ako 60 rokov, v roku 2050 ich bude viac než pätina. Pred 55 rokmi ich bolo 8 percent. Najrýchlejšie však rastie počet osôb nad 80 rokov. Do polovice storočia ich bude viac než 20 percent z celkového počtu ľudí nad 60 rokov veku.

Priemerný vek ľudí na planéte je dnes 27 rokov. V roku 2050 to bude 37 rokov. V tomto roku pripadá 9 ľudí v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov) na jedného „dôchodcu“ (osoba nad 64 rokov). Ešte v roku 1950 bol tento pomer 12:1, ale za ďalších 50 rokov budú už na 1 starého človeka pripadať iba 4 ľudia v produktívnom veku. Ženy sa dožívajú vyššieho veku než muži. Vo vekovej kategórii nad 60 rokov je žien o 68 miliónov viac než mužov. V kategórii veľmi starých ľudí je žien viac než mužov dokonca dva až päťkrát (rozdiely podľa jednotlivých krajín sú veľmi značné). Priemerná doba dožitia vo svete predstavuje 66 rokov. Do roku 2050 sa priblíži k 75 rokom, pričom vo vyspelých krajinách to bude nad 80 rokov, v najmenej rozvinutých krajinách pod 70 rokov. Priemerný vek sa však predlžuje na celom svete, v roku 1950 nedosahoval ani 50 rokov.

Mestá na vzostupe

V tomto roku dosiahne počet obyvateľov zeme 6,5 miliardy. Polovica z nich bude žiť v roku 2007 v mestách. „Aj keď sa počet veľmi veľkých miest stále zvyšuje, väčšina z mestského obyvateľstva žije v menších sídlach do 500-tisíc ľudí,“ píše sa v správe OSN. V roku 1950 žilo v mestách 30 percent populácie, ale v roku 2030 to bude už 61 percent.

Veľké mestá sa pritom neustále zväčšujú a tento trend bude pokračovať. Najväčším mestom na svete v roku 2015 bude Tokio s 36,2 miliónmi obyvateľov (teraz 35,3 miliónov) nasledované mestami Bombaj a Dillí (22,6 resp. 20,9 mil.), ktoré tak predstihnú Mexico City (dnes druhé s 19,2 mil., za 10 rokov 20,6 mil.). New York, ešte v roku 1950 najväčšie mesto na svete s 15 miliónmi obyvateľov, bude v roku 2015 na 6. mieste (ešte za Sao Paulom) s 19,7 miliónmi obyvateľov. Z vyspelých krajín sa na čele rebríčka najväčších miest udrží ešte Los Angeles (14.), Moskva (21.) a Paríž (22. s 10 miliónmi obyvateľov). Ľudí žijúcich v týchto obrovských aglomeráciách však spolu nie je až tak veľa – v tomto roku predstavujú približne 4,5 percenta svetovej populácie, za 10 rokov ich podiel stúpne na 5 percent.

Naopak, ubúda vidiecke obyvateľstvo. V súčasnosti má asi 3,3 miliardy ľudí, do roku 2030 sa ich počet zmenší asi o 100 miliónov.

Vo väčšine vyspelých i rozvojových krajín sa postupne znížia prírastky obyvateľov ako dôsledok užívania antikoncepcie. Podľa autorov správy už väčšina rozvojových krajín výrazne vykročila na ceste ku zníženiu pôrodnosti. „Donedávna sme predpovedali, že bude klesať aj úmrtnosť. Ale choroba HIV/AIDS úmrtnosť výrazne zvyšuje, a to predovšetkým v Afrike, ktorá je chorobou najviac postihnutá,“ dodávajú autori správy. Celkový počet ľudí žijúcich s HIV dosiahol 39,4 mil. obyvateľov na celom svete. Vysoký nárast je nielen v Afrike, ale aj vo východnej a strednej Ázii a vo východnej Európe, najmä v Rusku a na Ukrajine. Podľa správy sa týka nárast počtu nakazených jednotlivcov pri hraniciach Európskej únie (v krajinách ako Rusko a Ukrajina) väčšiny z takmer 40-percentného nárastu vo východoeurópskom a stredoázijskom regióne. Správa tvrdí, že Rusko má najväčšiu epidémiu v Európe, keď na konci roka 2003 tam žilo 860 000 ľudí s vírusom HIV. Ženy celosvetovo predstavujú takmer polovicu dospelých, nakazených HIV. Výnimkou je subsaharská Afrika, kde 60 percent dospelých s HIV sú ženy.

Medzi rokmi 2000 a 2005 sa počet obavateľov Zeme zvýšil o 77 miliónov, pričom polovica tohto prírastku pripadá na šesť krajín: Indiu (21 percent, t.j. o 16,5 mil. obyvateľov), Čínu (12 percent, t.j. o 9,4 mil.), Pakistan (5 percent), Nigériu, USA a Bangladeš (každá približne o 4 percentá). India sa v roku 2035 stane najľudnatejšou krajinou na svete a predstihne Čínu.

Vo vyspelých krajinách žije 1,2 miliardy obyvateľov a tento počet sa nijako výrazne nezmení. V rozvojových krajinách žije 5,3 miliardy obyvateľov a podľa odhadu OSN ich v roku 2050 bude 7,7 miliárd. V 21 krajinách sveta žije dnes 75 percent populácie, z nich iba USA sú vyspelou krajinou, ostatné sú rozvojovými krajinami.

Naopak, vo väčšine vyspelých krajín bude klesať populácia. Najviac V Ruskej federácii (o 44 mil. osôb do roku 2050), na Ukrajine (o 18 miliónov), v Japonsku (o 17 miliónov), v Taliansku (o 13 miliónov), v Poľsku, Rumunsku, Juhoafrickej republike, Španielsku (asi o 4 až 6 miliónov v každej z nich) atď…

Veľké sťahovanie

Medzi rokmi 1960 až 2000 sa migrácia viac než zdvojnásobila. Tento problém sa dotáka tak krajín, z ktorých migranti odchádzajú, ako aj prechodových a cieľových krajín. „Migrácia zostane celosvetovo aj v budúcich rokoch jedným z prioritných problémov na riešenie,“ tvrdí správa.

V roku 2000 žili 3 percentá svetovej populácie, t.j. približne asi 175 miliónov ľudí v inej krajine, než v ktorej sa narodili. Bolo to dvakrát viac než v roku 1960. Z toho 60 percent ľudí migrovalo do vyspelejších krajín, 40 percent do menej rozvinutých krajín. Jedným z desiatich obyvateľov vyspelej krajiny bol prisťahovalec.

Najviac migrantov žilo v Európe (58 miliónov), v Ázii (40 miliónov) a v Severnej Amerike (41 miliónov). Najväčšími príjemcami prisťahovalcov boli pred piatimi rokmi Spojené štáty americké (35 miliónov obyvateľov), Rusko (13 miliónov) a Nemecko (7 miliónov). Najviac prisťahovalcov v prepočte na celkový počet obyvateľov však žilo v Spojených arabských emirátoch (68 percent), nasledujú Kuvajt (49 percent), Jordánsko (39 percent) a Izrael (37 percent).

V roku 2003 žilo na svete vyše 15 miliónov ľudí so štatútom uprchlíkov. Z nich 8 miliónov ľudí je v Ázii a 3 milióny v Afrike. Celkove 12 miliónov uprchlíkov našlo azyl v rozvojových krajinách a 3 milióny vo vyspelých štátoch.

Migranti veľmi často podporujú svojich príbuzných a blízkych zo zahraničia. Tieto peňažné prevody sa stávajú veľmi významným príjmom niektorých krajín. Napríklad v Albánsku, Bosne a Hercegovine, San Salvadore, Jordánsku a ďalších je to až 10 percent ich hrubého domáceho produktu.

„Vývoj svetovej populácie odráža veľmi dynamické zmeny v pôrodnosti, úmrtnosti, migrácii, urbanizácii a starnutí,“ uzatvára správa OSN. „Tieto zmeny predstavujú pre svet veľké výzvy, ale aj veľké šance.“

Najľudnatejšie krajiny sveta 2004 (v tisícoch obyvateľov)

1. Čína 1 308 562

2. India 1 090 690

3. USA 288 416

4. Indonézia 232 876

5. Brazília 188 431

6. Pakistan 147 254

7. Rusko 141 305

8. Bangladeš 140 473

9. Nigéria 131 232

10. Japonsko 127 089

Zdroj: Eurostat, 2005