Minister financií Ivan Mikloš na rokovaní Ecofinu podporí, aby sa európske fiškálne pravidlá stali významnejšou súčasťou fiškálnych pravidiel na národnej úrovni. SR podporí aj navrhované zmeny v preventívnej časti paktu, ktorá definuje základný cieľ Paktu stability a rastu, ktorým je hospodárenie verejných financií v členských krajinách únie „blízko k vyrovnanosti alebo prebytku“. „Súhlasíme s tým, aby sa úroveň strednodobého cieľa pohybovala od deficitu na úrovni 1% HDP pre krajiny s nízky dlhom a vysokým potenciálnym rastom do prebytku pre krajiny s vysokým dlhom a nízkym potenciálnym rastom,“ informoval Mikloš.
Pakt stability a rastu (SGP) je užitočný a efektívny nástroj na podporu zdravej rozpočtovej politiky v EÚ. SGP prispel počas posledných rokov k zlepšeniu fiškálnej disciplíny v európskych krajinách. Svedčí o tom nielen porovnanie s inými vyspelými štátmi, napríklad USA a Japonskom, ale i porovnanie s rozpočtovou situáciou v EÚ v 80. a 90. rokoch.
Hlavným problémom pri koordinácii fiškálnych politík na úrovni EÚ nie je, a ani nikdy nebolo, znenie SGP, ale politická vôľa na jeho striktné dodržiavanie. Napriek tomu, že Slovensko nevidí urgentnú potrebu reformovať SGP, podporí niektoré zmeny. Tie však v žiadnom prípade nesmú smerovať k oslabeniu SGP, ale naopak k jeho posilneniu, zjednoznačneniu a k lepšej implementácii. Presne tak, ako to ministri financií jasne zadefinovali už vlani v septembri.
Napriek tomu, že nevyhnutným predpokladom pre dobré fungovanie SGP je striktné používanie sankcií v prípade jeho porušenia, za rozhodujúcu časť SGP považuje SR prevenciu. Ak sa zlepší fungovanie tejto časti, ktorá je v posledných rokoch najčastejšie porušovaná, problémy spojené s procedúrou nadmerného deficitu nemusia vôbec existovať.
A. Inštitucionálne vzťahy pri napĺňaní Paktu stability a rastu
Slovensko víta návrhy na posilnenie a skvalitnenie „governance“ celého procesu koordinácie fiškálnych politík. Súhlasíme s tým, aby sa európske fiškálne pravidlá stali významnejšou súčasťou fiškálnych pravidiel na národnej úrovni. Podporujeme aj to, aby boli národné parlamenty viac súčasťou procesu fiškálnej koordinácie.
B. Preventíva časť Paktu stability a rastu
Slovensko podporuje navrhované zmeny v preventívnej časti SGP, ktorá definuje základný cieľ SGP – hospodárenie verejných financií v členských krajinách „blízko k vyrovnanosti alebo v prebytku“ (close to balance or in surplus).
Strednodobý cieľ by mal byť pre rôzne krajiny rozdielny závislosti od úrovne ich verejného dlhu a potenciálneho tempa rastu HDP. Súhlasíme s tým, aby strednodobý cieľ bol vyjadrený ako cyklicky očistený a bez jednorazových a dočasných opatrení. Súhlasíme aj s tým, aby sa úroveň strednodobého cieľa pohybovala od deficitu 1% HDP pre krajiny s nízky dlhom a vysokým potenciálnym rastom do prebytku pre krajiny s vysokým dlhom a nízkym potenciálnym rastom.
Vítame, že tieto kritériá sa majú rozšíriť o implicitné záväzky (najmä v penzijnom systéme a zdravotníctve, vzhľadom na starnutie obyvateľstva), ihneď ako sa dohodne presná metodika ich merania.
Za podstatnú časť reformy SGP považujeme dohodu na tom, že krajiny, ktoré neplnia strednodobý cieľ, by mali každoročne zlepšovať svoju cyklicky upravenú bilanciu v priemere minimálne o 0,5%, a to po očistení o jednorazové a dočasné opatrenia.
Vítame aj zámer, aby sa nečakané úspory alebo príjmy verejných financií využívali predovšetkým na znižovanie deficitu a verejného dlhu.
C. Represívna časť Paktu stability a rastu
Na rozdiel od navrhovaných zmien v prvých dvoch častiach, zmeny v represívnej časti SGP nie sú v súlade s cieľmi reformy SGP. Nesmerujú totiž k posilneniu a zjednoznačneniu SGP, ale naopak procedúry zbytočne komplikujú a zmäkčujú, a tiež znižujú ich transparentnosť.
Spustenie procedúry nadmerného deficitu pri porušení Maastrichtských pravidiel by malo byť čo najstriktnejšie. Priestor na reflektovanie ekonomicky podstatných dôvodov vidíme až v procese odstraňovania nadmerného deficitu.
S výnimkou penzijnej reformy nevidíme dôvody na zmenu klauzuly „iné relevantné faktory“ (other relevant factors). Spustenie procedúry nadmerného deficitu by malo byť čo najstriktnejšie, vidíme ale priestor na reflektovanie ekonomicky podstatných dôvodov v procese odstraňovania nadmerného deficitu. Obávame sa najmä, že mimoriadne široký zoznam „iných relevantných faktorov“, ktorý obsahuje napríklad aj výdavky na vedu a techniku, oslabí SGP.
Jediná štrukturálna reforma, ktorá má jasne definované dopady na verejné financie a zároveň jasný prínos pre zlepšenie dlhodobej pozície verejných financií je penzijná reforma – vytvorenie kapitalizačného piliera. Táto reforma, ktorej makroekonomické dopady sú celkom odlišné od vplyvov iných reforiem, je podstatným faktorom a mala by byť automaticky odpočítateľnou položkou pri posudzovaní existencie nadmerného deficitu. Je absurdné, aby krajiny boli potrestané za realizáciu tejto reformy. Slovensko túto cenu už zaplatilo, keď vláda musela len z dôvodu penzijnej reformy, ktorá sa spustila len pred niekoľkými dňami, posunúť termín pre zavedenie eura z roku 2008 na 2009. Poľsko a Maďarsko by túto cenu platiť nemali, a najmä, pravidlá SGP by nemali odrázať ďalšie krajiny od vytvárania kapitalizačného pilieru.
Ako kompromis je prijateľné, aby sa pri posudzovaní existencie nadmerného deficitu automaticky znižoval deficit o náklady penzijnej reformy len dočasne. Znižovanie by najprv predstavovalo 100% nákladov penzijnej reformy, pričom by toto percento každoročne klesalo o 20%. Po piatich rokov od roku 2005, resp. od zavedenia nových penzijných reforiem, by sa už tieto náklady vôbec neodpočítavali.
Návrh na novú definíciu „silný ekonomický pokles“ (severe economic downturn), podľa ktorej by išlo o negatívny ekonomický rast, je ekonomicky neracionálny a jednoznačne nevýhodný pre nové členské štáty. Potenciálny rast vo viacerých z nich je totiž na úrovni okolo 5% a negatívny rast pre nich teda prichádza v najbližších rokoch do úvahy pravdepodobne len teoreticky. Spravodlivá a ekonomicky racionálna definícia by mala odvodzovať stav hospodárstva od output gapu.
Jednoznačne podporujeme zvýšenie dôrazu na kritérium dlhu. Nedostatočne rýchle znižovanie dlhu presahujúceho 60% HDP malo byť jasným dôvodom na procedúru nadmerného deficitu. Predložený návrh reformy však považujeme za nedostatočný, pretože pravidlá by mali jednoznačne definovať a kvantifikovať podmienky pre hodnotenie vývoja verejného dlhu.
Nevidíme problém v miernom predĺžení lehôt v procese fiškálnej koordinácie. Definícia „špeciálnych okolností“ (special circumstances) by sa nemala viazať na reálny rast HDP menej ako 1%, pretože takáto definícia je ekonomicky neracionálny a jednoznačne nevýhodná pre nové členské štáty. Ich potenciálny rast je často na úrovni okolo 5% a rast nižší ako 1% pre nich v najbližších rokoch prichádza do úvahy pravdepodobne len teoreticky.