ČLÁNOK


,

Nádejná próza bratislavského vzdušného prístavu
21. februára 2005

Čo všetko spadá pod správu riaditeľa letiska M.R. Štefánika?

Je to klasická manažérska práca. Letisko má 550 zamestnancov. V prvom rade ide o prácu s ľuďmi. Samozrejme, pracujeme so všetkými leteckými spoločnosťami a so všetkými dodávateľmi. Túto činnosť treba efektívne koordinovať. Letisko musí fungovať ako jeden celok. Preto jeho činnosti nerozdeľujeme na prevádzku, techniku a ľudský faktor. Ak má byť výsledok dobrý, musia všetky zložky fungovať vo vzájomnej súčinnosti.

Optimalizuje sa podnikateľské prostredie v oblasti letectva na Slovensku?

Nastalo veľa pozitív. Vidíme to aj na nárastoch našich výkonov. V minulosti sme mali ročne 200 až 300-tisíc cestujúcich. V roku 2003 ich počet stúpol na 480-tisíc a v minulom roku až na rekordných takmer 900-tisíc cestujúcich.

Posun vpred je evidentný. S takouto razanciou ho nik nečakal.

Čo v tomto smere považujete za určujúci faktor?

Je ich niekoľko. Veľmi významný je vstup Slovenska do Európskej únie, čo znamená otváranie hraníc. Ďalším faktorom je blízkosť viedenského letiska a stúpajúca životná úroveň na Slovensku. Ľudia jednoducho viac cestujú. K pozitívam prispela aj existencia nízkonákladových leteckých spoločností SkyEurope a Easy Jet. Poskytujú cestujúcim veľmi výhodné ceny, ktoré predtým neexistovali.

Tieto ceny sú však nízke len určitom segmente.

Samozrejme. Možnosť však existuje. Reklama je masívna, čo provokuje najmä mladých ľudí k lietaniu. Kto si včas objedná letenku, letí naozaj za smiešne peniaze z Bratislavy takmer do celej Európy.

Bratislavské letisko praská vo švíkoch najmä v letnej sezóne. Zrejme nie je dimenzované na dopravnú špičku.

Je to náš veľký problém. V prípade renomovaných veľkých letísk sa špička zvýši približne o 15, maximálne o dvadsať percent. Špička u nás predstavuje v porovnaní dvojnásobok. Letisko je síce dimenzované aj na dvojnásobný počet cestujúcich, aký sme mali v minulom roku, ale za predpokladu, že cestuje stále rovnaký počet cestujúcich. Znamená to, že hodinové počty prepravených cestujúcich by boli relatívne rovnaké počas celého dňa. V letnej sezóne to samozrejme nie je pravda. Sezónnosť nám robí veľké problémy. V jeden okamih máme napríklad aj 5-6 letov naraz. Situácia je vážna najmä na príletoch. Odlety v tomto období ešte zvládame.

Ako to? Veď nová príletová hala bola postavená prednedávnom.

Napriek tomu nie je dimenzovaná na súčasný počet cestujúcich. V tomto roku preto chystáme pridať ďalší dopravníkový pás, ktorý by mal byť funkčný už v tohtoročnej letnej sezóne. V rámci odletovej haly robíme veľké zmeny, ktoré budú viditeľné pre cestujúcu verejnosť tesne pred a počas letnej sezóny.

O aké zmeny ide?

Pribudne osem nových check-in pultov naviac. Nainštalujme nový dopravníkový systém. K urýchleniu preberania a kontroly batožiny prispeje aj prístroj na automatickú detekčnú kontrolu (EDS).

Ako sa pripravuje bratislavské letisko na budúci rok?

Rok 2006 bude určite silnejší hlavne v oblasti príletov. Vyhlásili sme súťaž na prístavbu a rozšírenie odletového terminálu. Budova by sa mala zväčšiť zhruba dvojnásobne. Konštrukcia bude pomerne jednoduchá. Najdrahšou časťou prístavby sa stane technológia ktorá splní najnáročnejšie kritéria. Všetko musí byť hotové v roku 2007.

Je už známy investor stavby?

Prístavbu, ktorú ideme realizovať, zvládneme vlastnými silami. Nanajvýš s nejakou malou pôžičkou z banky. S investorom počítame na výstavbu nového terminálu a v budúcnosti aj nového dráhového systému. To je už však sféra spadajúca do kompetencie nového strategického partnera bratislavského letiska.

Takže to, čo robíte teraz je bezpodmienečne nutné na zvládnutie náporu cestujúcich?

Nielen na zvládnutie zvýšeného počtu pasažierov , ale aj na uspokojenie všetkých nárokov cestujúcich.

Koľko cestujúcich predpokladáte prepraviť v tomto roku?

Určite to bude viac ako milión osôb. Naše prognózy sa pohybujú v rozpätí 1,2-1,5 milióna cestujúcich. Na to sa musíme pripraviť. Leto bude z tohto hľadiska naozaj ťažké.

Plánujete v najbližšom čase robiť aj rekonštrukcia štartovacích a pristávacích dráh?

Rekonštrukcia dráh sa robí priebežne. Musia byť v prevádzkyschopnom stave. V nasledujúcich desiatich rokoch nepočítame s generálnou rekonštrukciou t.j. dostavbou novej vzletovej dráhy.

Prečo? Je to veľmi nákladná záležitosť?

Áno. Podľa informácií, ktoré máme z viedenského letiska, ich tretia runway bude stáť približne 400 miliónov euro. Je to obrovská suma, ktorá sa musí rentabilne v budúcnosti vrátiť. Na letisku, ktoré prepravuje 15 miliónov cestujúcich ročne, je to reálne návratná investícia. Avšak v prípade nášho letiska, kde sa bavíme v dohľadnej dobe jeden a pol, možno o dva milióny cestujúcich, by bola takáto investícia obrovská.

Aké parametre majú súčasné vzletové a pristávacie dráhy Letiska M.R. Štefánika?

Naše dráhy zodpovedajú medzinárodným štandardom. Dlhšia vzletová a pristávacia dráha meria 3,2 km. Problémom teda nie je ani pristávanie a vzlet najväčších dopravných a nákladných lietadiel sveta. Niekoľko Boeingov 747 u nás už pristálo. Problém nebude ani s Airforce One amerického prezidenta.

Čo považuje za najväčší problém bratislavského letiska?

Jeho sezónnosť. Hoci už minulý rok priniesol v tomto smere zvrat. Prvý raz sme mali viac cestujúcich v pravidelnej preprave ako charterov. Nezávisle na tom, vážnym problémom je veľký rozdiel medzi priemerom a medzi letnou špičkou. Treba to zvládnuť najmä personálne, pričom je pochopiteľné, že aj naši zamestnanci uprednostňujú letné dovolenky.

Pozrime sa na päť posledných rokov dozadu. Povedzte, čo vás čaká päť rokov dopredu?

Pohybujeme sa v 90 – 100 percentom náraste. V minulostí s takýmito číslami nik nepočítal. Investície do letiska boli minimálne. S nárastom prepravy súvisí nutnosť rýchlej obnovy a doplnenia technológií a techniky. Nielen batožinových dopravníkových pásov, ale aj schodov, odmrazovacích zariadení, techniky na ťahanie lietadiel a na cathering.

Po 11. septembri 2001 zrejme veľa zmenilo aj v oblasti detekčnej kontroly.

Čo bolo vyhovujúce predtým, dnes z medzinárodného hľadiska nestačí a musíme masívne investovať aj do bezpečnosti. Vypracovali sme nový bezpečnostný program letiska. Staviame nové ochranné ploty podľa sprísnených medzinárodných štandardov. Cestovanie pred desiatimi rokmi vyzeralo inak ako dnes. Slovensko je bránou do celého systému Európskej únie. Keď sa niečo neurobí na patričnej úrovni v Bratislave, teoreticky nebezpečný materiál sa dostane do medzinárodného systému, a potom nie je pod kontrolou.

Tým pádom musíte spĺňať všetky audity leteckých spoločností.

Určite. Letecké spoločnosti robia audity pravidelne. V pomerne krátkom čase sme nútení investovať veľké peniaze.

Rozbieha sa privatizácia bratislavského letiska. Máte informácie o tom, či bude dosť záujemcov?

Informácie mám. So záujemcami som v styku a rokujem s nimi. Väčšina z nich prejavila záujem vidieť letisko a získať potrebné informácie priamo od nás, ktorí na letisku pôsobíme.

Ktorý zo záujemcov je najexotickejší?

(Smiech) Kandidáti na privatizáciu nášho letiska sú dosť široko rozvetvení. Záujem prejavila aj jedna austrálska spoločnosť, väčšina z nich však pochádza z Európy.

Jeden z členov konzorcia je aj z USA.

Môžete prezradiť ich počet?

Ktorý z nich sa bude angažovať ako strategický partner nemôžem samozrejme povedať. Zhruba osem až deväť ich tu už bolo. Kto z nich napokon zostane je veľkou neznámou aj pre mňa.

V prípade ďalšieho osudu bratislavského letiska existujú dva základné prístupy. Spolupráca s viedenským letiskom alebo príchod silného investora s úmyslom konkurovať Viedni. Ku ktorému názoru máte bližšie?

Ísť do tvrdej konkurencie by nebolo vhodné ani pre jedno ani pre druhé letisko. Existuje zásada žiť a nechať žiť. Sme v malom teritóriu a každé z letísk má svoje špecifiká. Bratislava predpokladá, že nikdy nebude konkurovať Viedni v segmente zámorských letov. Na to treba tzv. hub, ktorý vytvoril Austrian Airlines vo Viedni, kam zvážajú z Európy pasažierov, ktorí lietajú do zámoria. Naplniť veľké dopravné lietadlo letiace do Austrálie či do USA nie je jednoduché. Viedeň určite plní túto funkciu v rámci regiónu dobre. Bratislava má pravidelných dopravcov, pomerne silné sezónne prepravy, začína sa slušne rozvíjať všeobecné letectvo so súkromnými lietadlami. Vo zvýšenej miere lietajú nielen špičkoví manažéri spoločností, ale aj radoví obchodní cestujúci, ktorí sa za biznisom musia dopraviť čo najrýchlejšie. Celkový rozvoj je intenzívny.

Oproti viedenskému Schwechatu by mohlo byť Letisko M.R. Štefánika potenciálnou výhodou pre investorov aj z hľadiska možností jeho väčšej akcelerácie výkonov. Okrem toho u nás môžu uplatniť svoje predstavy vo väčšej miere, ako napríklad vo Viedni.

Určite je to tak. Čo sa týka výstavby, viedenské letisko je už relatívne na hranici svojich možností . Bratislavské letisko má okolo seba pomerne široké možnosti rozvoja. Letecký priemysel sa vyvíja. Napríklad nízkonákladové letecké spoločnosti dnes vyžadujú, zjednodušene povedané, nízkonákladové haly. Už sa nebavia o mramorových palácoch, ale o funkčných a nie veľmi nákladných budovách, ktoré však musia spĺňať účel. Z tohto pohľadu má výhodu letisko, ktoré je v súčasnosti na začiatku svojho rozvoja. Investor bude mať možnosti rozhodnúť sa, akým spôsobom chce ísť a ako chce letisko rozvíjať.

Čo robíte v tomto smere v súčasnosti?

Budúcemu investorovi neprejudikujeme smer rozvoja. V súčasnosti robíme všetky opatrenia na to, aby sme boli schopní zvládnuť niekoľko miliónov pasažierov v pomerne krátkej budúcnosti. Naše predsavzatia uskutočňujeme za rozumné ceny. Nestaviame veľké architektonické diela. Chceme funkčnú budovu, ktorá splní požiadavky náročného cestujúceho so všetkými potrebnými službami. Zabezpečíme mu pohodlie a bezpečnosť. Na druhej strane nerobíme zásahy, ktoré by budúcemu investorovi nejakým spôsobom bránili v realizácii svojich plánov.

Dočkáme sa aj toho, že na bratislavskom letisku budeme nastupovať pomocou air bridgeov priamo do lietadla?

Plánov sme videli mnoho. V niektorých boli zakomponované aj air bridge. Faktom však je, že z nášho letiska lieta veľa menších lietadiel typu Embraer, na ktoré tieto zariadenia nie sú vhodné. Druhá vec je, že každý air bridge aj niečo stojí. V súčastných plánoch rozšírenia terminálu s nimi zatiaľ nepočítame. V tomto smere však rozhodne budúcnosť.

Bude rozšírenie odletového terminál súčasťou starej haly?

Stavbári ho prakticky spoja so starou odletovou halou. Keďže dostane rovnaký šat, pozorovateľ zvonku neuvidí rozdiel medzi starou a novou odletovou halou. Plány stavby zverejníme v dohľadnom čase.

Ako budú vyzerať rozšírené priestory v príletovej hale?

Príletovej hale hovoríme v našom slangu aj zimná záhrada. Presklenie, ktoré sa momentálne nachádza vo výreze sa jednoducho posunie o niekoľko metrov smerom ku kaviarni.

Mnohí cestujúci sa po prílete do Bratislavy sťažujú na pridlhú kontrolu dokumentov. Robí sa niečo v tejto oblasti?

Kontrolu dokumentov uskutočňuje Policajný zbor SR. Vnímame to ako problém a rokujeme s kompetentnými osobami Policajného zboru. Prisľúbili zvýšenie počtu pracovníkov na prílete tak, aby boli obsadené všetky okienka. Zjednoduší sa kontrola pre pasažierov členských krajín EÚ oproti iným cudzincom.

Ako podľa vás bude vyzerať bratislavské letisko povedzme o desať rokov?

Podľa informácií, ktoré máme od nezávislých agentúr, okolie s ktorým môžeme počítať s prepravou cestujúcich má momentálne 23 miliónov obyvateľov. Ide o Slovensko, Rakúsko, Maďarsko a časť Českej republiky. Agentúry sa vzácne zhodli na tom, že o desať rokov by z Bratislavy mohlo odlietať 6 až 7 miliónov cestujúcich ročne. Ťažko povedať či viac, alebo menej. Letisko leží takpovediac v meste. Rozvoj Bratislavy letisko jednoducho dobehol. Mesto sa dokonca dostalo už aj za jeho hranice.

Vidíte v tom skôr výhodu alebo nevýhodu.

Kvôli vzdialenosti je to samozrejme výhoda, kvôli hluku zas nevýhoda. Otázkou teda nie je počet pasažierov, ale prísne normy na hladinu hluku, koncentráciu exhalátov a podobne. Tento problém musia vyriešiť urbanisti a iné kompetné osoby.

Je Slovensko v oblasti letectva zaujímavé z pohľadu lacnejšej pracovnej sily?

Určite. Veľkou výhodou je však aj vysoká vzdelanosť technického personálu. Letisko M.R. Štefánika preto nevnímam len ako miesto na prepravu cestujúcich, ale v perspektíve aj ako možné tréningové centrum pre pilotov a opravárenskú bázu leteckých spoločnosti alebo výrobcov lietadiel. Pre letisko je to zaujímavé nielen kvôli leteckým poplatkom, ale aj z hľadiska zamestnanosti obyvateľstva. Na bratislavskom letisku môže vzniknúť niekoľko tisíc pracovných miest. Nehovoriac o dobudovaní novej administratívy so všetkým súvisiacimi službami. Každé letisko musí mať svoje hotely. Ak provinčné letisko prepraví 200-tisíc cestujúcich ročne, hotel nepotrebuje. Ak však preprava osôb stúpne na 5-6 miliónov ročne, letisko musí mať nutne niekoľko hotelov a bizniscentier.

Čo budete robiť so súčasným, kapacitne nevyhovujúcim parkoviskom?

Plánujeme rozšírenie pozemného parkoviska, a taktiež aj stavbu parkovacieho domu. Momentálne vám nedokážem povedať presné termíny. Faktom je, že na letnú sezónu budeme pripravení zvýšeným počtom parkovacích miest.

Bude sa na bratislavskom letisku rozvíjať aj cargo doprava?

Z dôvodov, ktoré sme nezavinili, sa cargo doprava v minulom roku na našom letisku značne znížila. Živočíšne výrobky z Afriky, ktoré prichádzali do Európy, sa cez Slovensko nemohli transportovať. Dôvodom bolo nechválenie nášho fytosanitárneho centra ako vstupného bodu do EÚ. Vo veľmi krátkom čase by sa situácia mala zmeniť. Prepravné spoločnosti, ktoré tieto transporty organizovali, čakajú na znovuotvorenie fytosanitárneho centra v Bratislave. Preto si myslím, že cargo doprava určite na letisku vzrastie. Dúfam, že podstatne.

Akým spôsobom zarába bratislavské letisko?

Dvojakým spôsobom. Leteckou a neleteckou činnosťou. Do neleteckej činnosti patria prenájmy všetkých letištných zariadení t.j. butikov, duty free shopov a reštaurácií.

Na bratislavskom letisku je ich však veľmi málo.

Rozvinuté letisko by malo zarobiť až do 40 % príjmov práve z neleteckej činnosti. V Bratislave to tak, žiaľ, nie je. Keď sa prejdete po odletovej a príletovej hale, priestory butikov a duty free shoopov sú miniatúrne. Je ich málo Situácia by sa mohla zlepšiť prístavbou nového terminálu, ktorý na to bude myslieť. V ére hlbokého socializmu, keď terminál vznikol, žiadne veľké obchodné zmýšľanie neexistovalo. Preto má bratislavské letisko najviac príjmov z leteckej činnosti t.j. z poplatkov, ktoré platia letecké spoločnosti..

Ing. Robert Nemec

Funkcia: Výkonný riaditeľ letiska M.R. Štefánika – Airport Bratislava a.s. (BTS)

Vek: 38 rokov

Stav: ženatý, 2 deti

Vzdelanie: Strojnícka fakulta SVŠT

Znalosť cudzích jazykov: nemčina, angličtina, ruština

Záľuby: lyžovanie, karate, lukostreľba


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 11. 2024

USD 1,058 0,005
CZK 25,286 0,019
GBP 0,835 0,003
HUF 407,230 0,180
CAD 1,486 0,010

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS