Transformácia železníc preniesla rozhodnutie vlády z júla 2004 do reálneho života. Železničná spoločnosť, a.s. sa totiž 1. januára rozdelila na dva samostatné podniky. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), a.s. s majetkom takmer 7 mld. Sk zabezpečuje osobnú dopravu. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. s majetkom viac ako 12 mld. realizuje nákladnú dopravu.

Podnikateľský plán osobnej dopravy zatiaľ ráta so stratou vyše jednej miliardy korún. V súčasnosti sa vedú rokovania medzi Ministerstvom dopravy a Ministerstvom financií o úhrade straty vo výkonoch vo verejnom záujme. Novo vzniknutá Železničná spoločnosť Slovensko má ambíciu hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a dosiahnuť 22-percentný podiel na trhu prepravy osôb aj prostredníctvom tzv. prímestskej dopravy za spolupráce s vyššími územnými celkami.

Spoločnosť Cargo Slovakia chce využiť osamostatnenie sa na 50-percentný nárast výkonov. „Kým osobná doprava je stratová a stratu uhrádza štát vo verejnom záujme, nákladná doprava by mala pracovať so ziskom,“ vysvetľuje hovorca železničných spoločností Miloš Čikovský.

Osobná železničná doprava by teda aj v budúcnosti mala zostať pod kuratelou štátu. Nákladnú železničnú dopravu Cargo Slovakia čaká privatizácia.

Delenie majetku

Do ZSSK a.s. prešlo podľa jej nového generálneho riaditeľa Ondreja Mateja približne 100 univerzálnych elektrických rušňov používaných na dopravu rýchlikov a prímestských vlakov a takisto koľajové vozidlá určené výhradne na osobnú dopravu . Park lokomotív pre osobnú dopravu postačuje na súčasné očakávané prevádzkové výkony do roku 2008.

Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (ZSSK Cargo) môže takto okrem nákladných vozňov disponovať aj približne ôsmymi stovkami lokomotív. Generálny riaditeľ ZSSK Cargo a.s. Ing. Pavol Kužma hovorí, že tento počet by mal s dostatočnou rezervou pokrývať nielen potreby nákladnej dopravy, ale aj zvládnuť nárast výkonov až o 50% v porovnaní so súčasnosťou. Do nákladnej dopravy prechádza aj majetok rušňových dép a celá údržbárska základňa.

Špecifikácia rozdeleného obchodného majetku a záväzkov a ocenenie nepeňažných vkladov sa vykonali na základe priebežnej účtovnej závierky k 30.9.2004.

Väčšia konkurencia automobilizmu

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) začína so 4 744 zamestnancami. Na konci roka 2005 ich bude o 250 menej. „Preprava osôb zostáva hlavným zdrojom príjmov ZSSK. Bude vykonávať dopravné a obchodné činností vo verejnom záujme v osobnej doprave pre štát a regióny, “ hovorí šéf rezortu dopravy Pavol Prokopovič.

Plán v osobnej preprave vychádza zo Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme medzi spoločnosťou a štátom, na základe ktorej spoločnosť zrealizuje objednaný výkon v rozsahu 31,687 miliónov vlakových kilometrov. Rozsah objednávky zodpovedá možnostiam štátu, ktorý stanovuje na krytie strát z prevádzky osobnej železničnej prepravy na dráhach sumu 4,5 mld. Sk. Plánovaný hospodársky výsledok z osobnej dopravy je strata jedna miliarda 140 miliónov korún. Výšku hospodárskeho výsledku ovplyvnili predpokladané náklady 8,7 mld. Sk a výnosy 7,6 mld. Sk.

Zakladateľom a stopercentným vlastníkom akcií ZSSK je štát. Jeho akcionárske práva vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Podnikanie ZSSK vychádza z princípu vyrovnaného hospodárenia akciovej spoločnosti, ktorá nemá poskytovať ekonomicky nevýhodné služby. V prípade výkonov vo verejnom záujme je vykrytie strát povinnosťou štátu.

Rozvoj ZSSK by mal umožniť dlhodobú finančnú stabilitu spoločnosti, zachovanie súčasného podielu v preprave osôb v ekonomickom prostredí trhovej ekonomiky SR a EÚ, konkurencieschopnosť na vnútornom i medzinárodnom prepravnom trhu, zabezpečenie trvalého zvyšovania spokojnosti zákazníkov a zlepšovania výkonnosti spoločnosti.

Porovnania s Európskou úniou hovoria, že železničná doprava nemôže konkurovať automobilovej doprave minimálne dovtedy, kým sa nezrovnajú štartovacie podmienky. „Na dosiahnutie výraznejších zmien v ďalšom vývoji ZSSK je potrebné zrovnoprávniť podmienky podnikania v cestnej a železničnej doprave predovšetkým formou harmonizácie poplatkov za použitie dopravnej cesty v osobnej doprave a prijatím legislatívnych noriem dotýkajúcich sa verejnej dopravy,“ myslí si generálny riaditeľ ZSSK Ondrej Matej

Nejde len o legislatívu, ale o celkovú zmenu v ponímaní železníc. Podľa O. Mateja sa na Slovensku v povedomí verejnosti postupne udomácnil názor, že železnica je čiernou dierou, ktorá nezodpovedne míňa verejné zdroje. Zmeniť toto povedomie bude veľmi ťažké a zdĺhavé. “ V tejto situácii máme presviedčať verejných činiteľov, aby zvýšili podiel štátu na financovaní výkonov vo verejnom záujme, aby odsúhlasili finančné prostriedky na nákup nových železničných súprav. Nebude to ľahké, aj keď verejnosť nám dáva najavo, že vlak na Slovensku je pre ňu dôležitým dopravným prostriedkom najmä v diaľkovej a prímestskej doprave.“

Je tu však jeden háčik. Ľudia chcú cestovať, ale uprednostňujú predovšetkým vlaky vyššej kvality. Tých je na Slovensku pomerne málo. Napríklad medzi Bratislavou a Košicami jazdia tieto vlaky každé štyri hodiny. „Nazdávam sa, že v súčasnosti by už každý rýchlik na Slovensku mal zodpovedať štandardu tunajších IC vlakov. Bez pomoci štátu však túto situáciu nedokážeme zmeniť,“ hovorí O. Matej.

Viac techniky

Ak chceme, aby sa ostro sledované vlaky na Slovensku mohli po rokoch znovu uchádzať o „modrého Oskara“, vrcholový manažment musí ostrejšie sledovať kvalitu cestovania a spokojnosť zákazníkov.

Reálne splnenie spomínaných zámerov vyžaduje v prvom rade zaobstarať nové súpravy vlakov, aby cestujúci v miestnej a prímestskej doprave pocítili zvýšenú kultúru cestovania a rýchlejšiu prepravu pri nižších priamych prevádzkových nákladoch. Dôležité bude aj vybavovanie cestujúcich na báze moderných technológií (označovače, predajné automaty a pod.), ale tiež zavedením komplexnej technológie vybavovania cestujúcich pomocou bezkontaktných čipových kariet – elektronickou peňaženkou, možnosťou kooperácie s inými dopravcami v rámci prípojovej resp. integrovanej dopravy, parkovacou službou a pod.

Z hľadiska očakávanej frekvencie cestujúcich, rozsahu dopravy a napojenia na sieť diaľkovej medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy, považuje O. Matej za rozhodujúci pre rast objemu výkonov segment prímestskej dopravy. „Ide o dopravu v okolí Bratislavy, Žiliny, medzi Košicami a Prešovom a na trase Banská Bystrica – Zvolen. Zvýšenie počtu cestujúcich je možné dosiahnuť predovšetkým zavádzaním taktovej prímestskej dopravy na vytypovaných traťových ramenách (v oblasti veľkých miest možno hovoriť v prepravných špičkách o zavádzaní integrovanej dopravy) a harmonizáciou s inými druhmi verejných dopráv vrátane zavádzania integrovaných dopravných systémov.“

Investovať rozumne

Návrh investičného plánu na rok 2005 a strednodobý investičný plán na roky 2004 -2008 pre ZSSK, a.s. vychádza z prijatých zásad súvisiacich s finančnou konsolidáciou spoločnosti, kde sa predpokladá v nasledujúcich dvoch rokoch investovanie len do výšky odpisov. Po ukončení ďalšej etapy fiškálnej decentralizácie a presune objednávania rozhodujúceho objemu výkonov vo verejnom záujme na VÚC môže dôjsť k zásadnej zmene štruktúry produktového portfólia aj k následným zmenám v plánovaných investíciách.

Splátky investičných úverov v objeme 349,9 mil. Sk hradí ZSSK z vlastných zdrojov. Do ZSSK prechádzajú úvery vo výške 3 899,168 mil. Sk. Očakávaný stav úverov k 1.1.2005 je 3 899,168 mil. Sk. Plánované čerpanie nových úverov na rok 2005 v objeme 504,0 mil. Sk použije podnik na modernizáciu šiestich motorových vozňov a pokračujúcu modernizáciu desiatich osobných vozňov.

Generálny riaditeľ ZSSK a.s. Ing. Ondrej Matej

sa narodil 9. septembra 1969 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Strojnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1993 až 1997 pracoval ako špecialista na odbore poistenia majetku a prevádzkových rizík v spoločnosti Kooperatíva, a. s. a v prešovskej spoločnosti ZVL auto, s. r. o. V rokoch 1997 až 2000 zastával funkciu obchodného riaditeľa v C. E. U., s. r. o., Prešov, resp. riaditeľa v spoločnosti Drevostol, a. s., Prešov. V nasledujúcich dvoch rokoch bol riaditeľom spoločností KB frutos, s. r. o., Prešov a Mraziarne Prešov, s. r. o.

Od januára 2002 je podpredsedom Dozornej rady Fondu národného majetku. Členom Dozornej rady Železničnej spoločnosti, a. s., je od 25. novembra 2002, začiatkom septembra 2003 ho zvolili za jej podpredsedu. Rozhodnutím ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sa od 16. októbra 2003 stal jej predsedom. V decembri 2004 ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií menoval do funkcie generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Je ženatý, má dve deti.

Generálny riaditeľ ZSSK Cargo, a.s. Ing. Pavol Kužma

sa narodil 28. júna 1955 v Prešove. Je absolventom Strojníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. V roku 1993 sa zamestnal vo firme Metalim, s.r.o., Prešov a od roku 1995 pôsobil vo firme Hutné stavby, a. s., vo funkcii obchodného námestníka a neskôr obchodného riaditeľa.

Od januára 1999 pôsobil vo funkcii námestníka generálneho riaditeľa ŽSR pre obchod a marketing. Po rozdelení unitárnych železníc od 1. januára 2002 zotrval vo funkcii námestníka generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti, a. s., pre ekonomiku a obchod. S účinnosťou od 2. januára 2003 ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií vymenoval za nového predsedu Predstavenstva a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti, a. s. V decembri 2004 ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií menoval do funkcie generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s.

Je ženatý, má tri deti.