Slovenskí podnikatelia už viac ako pol roka poznajú nový systém uplatňovania dane z pridanej hodnoty (DPH) pri obchodovaní s členskými štátmi EÚ. Je však komplikovaný a má široký záber a pre náročnosť legislatívy, ktorá ho upravuje, budú podnikatelia potrebovať ešte mesiace, aby sa stal obyčajnou záležitosťou ich podnikateľského života.

Od prvého mája minulého roka sa dovoz tovaru z krajín EÚ nahradil tzv. intrakomunitárnym nadobudnutím tovaru a vývoz do krajín EÚ tzv. intrakomunitárnym dodaním tovaru. Hoci slovenská legislatíva (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov –zákon o DPH) terminológiu intrakomunitárne nadobudnutie a intrakomunitárne dodanie tovaru z európskej legislatívy (Šiestej smernice Rady EÚ a súvisiacich predpisov) neprevzala, napokon sa v daňovom slangu udomácnila. Podnikatelia sa pri obchodovaní s krajinami EÚ už nestretávajú s colnými formalitami, pretože colné orgány prestali plniť svoje úlohy súvisiace s dovozom a vývozom tovaru medzi krajinami EÚ. Jednoznačne teda možno hovoriť o zjednodušení administratívnych formalít, ktoré pre účely kontroly pohybu tovaru a výberu DPH v príslušnej krajine EÚ nahradili iné povinnosti.

Intrakomunitárne dodanie tovaru

Pri predaji tovaru do iných členských štátov odberateľom, ktorí sú identifikovaní pre DPH v iných členských štátoch, slovenskí platitelia DPH (platitelia) po splnení určitých podmienok neuplatňujú DPH na výstupe, nepodstupujú už colné formality, ale sú povinní dodávku tovaru mimo územia SR preukázať. Takáto dodávka tovaru je v súlade so slovenským zákonom o DPH oslobodená od dane. Slovenský platiteľ ako dodávateľ je povinný ho uviesť nielen v daňovom priznaní, ale aj v ďalšej informatívnej evidencii – súhrnnom výkaze.

Ak si podnikateľ z iného členského štátu objedná tovar u slovenského platiteľa, napr. obchodnej spoločnosti, ktorý má byť prepravený spolu s dodaním tohto tovaru do jednej z krajín EÚ, preukazuje sa svojím identifikačným číslom pre DPH (IČ DPH), ktoré prideľuje daný členský štát, pričom požaduje neuplatniť DPH v SR

Prvým krokom pre slovenského dodávateľa je overenie si IČ DPH zahraničného odberateľa. Je to jednoduchá procedúra, ktorá sa dá zistiť napr. cez internet stránky Európskej komisie www.europa.eu.int/vies.

Overenie správnosti IČ DPH však v žiadnom prípade nepostačuje. Okrem kópie faktúry vystavenej pre zahraničného odberateľa je slovenský platiteľ DPH povinný zdokladovať prepravu alebo odoslanie tovaru z územia tuzemska do iného členského štátu a to napr. príslušným prepravným dokladom alebo písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo písomným prehlásením odberateľa, že tovar prepravil do iného členského štátu, ako aj inými dokladmi, ktorými sú zmluva o dodaní tovaru, dodací list a doklad o prijatí platby za tovar.

Ak slovenský platiteľ nevie zdokladovať prepravenie tovaru do iného členského štátu, pričom takúto dodávku tovaru nezdanil DPH na výstupe, t.j. zrealizoval ju ako oslobodenú od dane, správca dane tento postup neuzná a následne zdaní takéto dodanie tovaru slovenskou DPH ako tuzemskú dodávku.

Slovenskí podnikatelia pri dodávkach zahraničným odberateľom v praxi často postupujú automaticky, vystavia faktúru bez DPH a nezohľadňujú podpornú dokumentáciu, ktorá by im z pohľadu zákona o DPH zjdednodušila dokazovanie u správcu dane.

Intrakomunitárne obchody s tovarom sa pre účely štatistiky vykazujú v tzv. Intrastat hláseniach.

Mechanizmus samozdanenia pri službách prijatých zo zahraničia

Ak slovenská zdaniteľná osoba (pre účely zákona o DPH je to osoba, ktorá nezávisle vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, z dôvodu zjednodušenia ňou môžeme rozumieť podnikateľa) prijme vybrané druhy služieb od zahraničných podnikateľov z iných členských štátov alebo z tretích štátov je povinná takúto službu zdaniť slovenskou DPH. Medzi takéto služby, ktoré sú taxatívne vymedzené v zákone o DPH, patria napr. poradenské, právne, účtovné, reklamné služby atď. Tento systém je označovaný ako tzv. reverse-charge mechanizmus.

Povinnosť samozdanenia sa už vzťahuje nielen na platiteľa, aj na neplatiteľa, na čo sa v praxi často zabúda.

Situácia platná do dňa 31. 12. 2004: Daňová povinnosť vznikala do dňa 31.12.2004 dňom poskytnutia služby a prijímateľ služby bol povinný zdaniť takéto prijatie služby bez ohľadu na to, či mal alebo nemal k dispozícii faktúru od zahraničného dodávateľa. V praxi teda nastali prípady, že prijímateľ služby bol povinný zdaniť prijatú službu, hoci nevedel cenu, za ktorú mu bola služba poskytnutá. Cenu služby stanovoval odhadom, napr. na základe objednávkového listu, alebo požadoval od dodávateľa potvrdenie ceny telefonicky, resp. e-mailom. Až potom ako dostal faktúru (často po 2 alebo viac mesiacoch) zistil, že suma uvedená na faktúre sa odlišovala od ceny, ktorá bola zdanená. To malo a má za následok podávanie dodatočných daňových priznaní, čo spôsobuje mnohým spoločnostiam nemalé administratívne problémy. Platiteľ si mohol z takejto prijatej služby odpočítať DPH až po obdržaní faktúry od zahraničného dodávateľa za predpokladu, že túto službu použil na svoje podnikanie ako platiteľ a daň je odpočítateľná. Zdaňovanie prijatej služby v jednom zdaňovacom období, keď bola služba dodaná, a odpočítanie dane v ďalšom zdaňovacom období (po obdržaní faktúry) malo negatívny vplyv na cash flow slovenského platiteľa.

Zmena odo dňa 1. 1. 2005 : S cieľom zjednodušiť administratívny postup pri službách prijímaných zo zahraničia vzniká podľa novely zákona o DPH účinnej od 1.1.2005 daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry, resp. ak faktúra k prijatej službe vyhotovená nebola, vzniká daňová povinnosť posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. Platiteľ odpočíta dane pri takýchto službách v tom zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol do záznamov vedených pre účely DPH.

Ani vyššie uvedená novelizácia tejto problematiky neodstránila všetky problémy.

Úskalia novelizácie a deň splatnosti

Európska legislatíva upravujúca DPH nestanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru do určitého dňa odo dňa poskytnutia služby tak ako je upravené v slovenskom zákone o DPH. Preto zahraničný dodávateľ služby, pokiaľ to jeho legislatíva neupravuje, môže vystaviť faktúru kedykoľvek po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola služba dodaná.

Ak slovenský platiteľ (príjemca služby) obdrží faktúru za prijaté služby zo zahraničia oneskorene a deň vystavenia faktúry (teda aj deň vzniku daňovej povinnosti) pripadne na predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platiteľ bude opätovne povinný podať dodatočné daňové priznanie za obdobie, v ktorom bola oneskorene prijatá faktúra vystavená. V dodatočnom daňovom priznaní zdaní prijatie služby zo zahraničia a daň si zároveň aj odpočíta. Ak sa daň uvedie v záznamoch pre účely zákona o DPH do zdaňovacieho obdobia, kedy vznikla daňová povinnosť, týmto spôsobom sa možno „vyhnúť“ platbe dane.

(Autorka pracuje v daňovo-poradenskej spoločnosti Deloitte Tax, k.s. a špecializuje sa na daň z pridanej hodnoty. Deloitte Tax, k.s. zamestnáva daňových odborníkov s dlhoročnými skúsenosťami a znalosťami daňovej legislatívy platnej v SR, ako aj špecialistov z oblasti európskych právnych predpisov, ktoré SR povinne po vstupe do Európskej únie implementovala do svojho právneho poriadku. www.deloitte.sk)

Deloitte Tax, k.s.

Apollo BC, Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava

Tel: +421 (2) 582 49 111

Fax: +421 (2) 582 49 222