Podľa ministra financií Ivana Mikloša nesie na prehratom súdnom spore medzi SR a ČSOB najväčšiu mieru politickej zodpovednosti bývalý minister financií Sergej Kozlík. Ako vyplýva z informácie o stave sporu, ktorú vláda vzala v stredu na vedomie, exministri financií vrátane Rudolfa Filkusa a Júliusa Tótha opakovane potvrdili existenciu záväzku voči ČSOB. „Napriek tomu sa Ministerstvo financií pod vedením R. Kozlíka v roku 1997 rozhodlo tento záväzok nesplácať a takisto ukončil rokovanie s ČSOB,“ informoval na tlačovej konferencii Mikloš.
Podľa Mikloša bola po roku 1998 výrazne obmedzená praktická i teoretická možnosť mimosúdnej dohody. Česká vláda totiž 25. júna 1998, teda ešte pred nástupom Dzurindovej vlády, podpísala záruku pre ČSOB kvôli predmetnej pohľadávke vo výške 27 mld. Sk. „Z toho je zrejmé, že priestor na dohodu neexistoval. Pre českú stranu bola akceptovateľná mimosúdna dohoda len v sume vyššej, ako bola táto poskytnutá záruka, inak by tento rozdiel museli platiť českí daňoví poplatníci,“ zdôvodnil Mikloš. Napriek tomu sa však od konca roku 1998 vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová viackrát pokúšala o mimosúdne vyrovnanie s ČSOB, avšak bez žiaduceho efektu.
Prvú možnosť odvolania má SR do 11. februára 2005, tá sa však týka matematického vyčíslenia pohľadávky. Odvolanie proti samotnej podstate rozsudku je možné do štyroch mesiacov, teda do konca apríla. „Pri takomto odvolaní by rozhodoval iný senát a všetky možnosti analyzujeme,“ povedal Mikloš. V súčasnosti MF rokuje s právnymi zástupcami SR. Lehota na splatenie pohľadávky, ktorú arbitrážny súd vo Washingtone koncom minulého roka vyčíslil na 24,7 mld. Sk, je do 28. januára tohto roku, potom začne plynúť úrok 5 % p.a.
Ak by sa Slovensko rozhodlo neodvolať proti rozhodnutiu arbitrážneho tribunálu, zvýšil by minuloročný deficit verejných financií približne o 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Sumu by však SR uhradila až počas tohto roka. Ako pokračoval Mikloš, väčšia časť tejto sumy je k dispozícii v štátnych finančných aktívach vo výške 16 mld. Sk a zvyšok by sa mohol riešiť buď z výnosov z privatizácie, novelizáciou zákona o štátnom rozpočte, alebo dohodou na splátkovom kalendári.