Bankových analytikov prekvapil pri decembrovej inflácii pokles cien potravín, ktorý trvá už piaty mesiac za sebou. „Ich medziročný pokles dosiahol v decembri 2,1 % oproti medziročnému rastu o 3,4 % po vstupe SR do Európskej únie (EÚ), pričom údaje sú očistené od zmeny dane z pridanej hodnoty (DPH),“ uviedol hlavný analytik ING Bank Ján Tóth. Ako dodal, počas mája až júla stúpli ceny potravín o 1,7 %, odvtedy ceny poklesli kumulatívne o 3,2 %. „Dosiahli teda značne nižšiu úroveň ako pred vstupom krajiny do EÚ,“ skonštatoval.
Národná banka Slovenska (NBS) splnila inflačný cieľ pre minulý rok. Inflácia očistená o deregulácie, potraviny a pohonné hmoty totiž dosiahla v decembri 2,7 %. „Decembrové znižovanie tempa inflácie znižuje riziko prestrelenia inflačného cieľa NBS, čím sa mierne zväčšuje priestor pre zníženie kľúčových úrokových sadzieb ako nástroja boja proti silnej korune,“ uviedol Pavol Ondriska z ING dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Aj napriek tomu, že analytik Tatra banky Elizej Macho očakáva v tomto roku priaznivý vývoj inflácie a inflačný cieľ NBS považuje za splniteľný, trvá na tom, že ďalšie znižovanie sadzieb nie je vhodné. „Reálna odozva na menovú politiku totiž prichádza s oneskorením 12 až 18 mesiacov a NBS sa pri svojom cielení inflácie musí pozerať na horizont tohto roka,“ dodal.
Pozitívny vlaňajší vývoj inflácie ovplyvnila podľa analytičky Slovenskej sporiteľne (SLSP) Márie Féherovej súhra faktorov, ktoré sa tento rok nemusia opakovať. „Išlo najmä o výraznú apreciáciu koruny oproti euru a doláru, značný pokles cien potravín a nízku importovanú infláciu z EÚ,“ skonštatovala. Navyše silnejší rast reálnych miezd by sa mohol podľa nej prejaviť v dopytových tlakoch na rast inflácie. J. Tóth na druhej strane očakáva, že NBS splní inflačný cieľ aj pre rok 2005. Mieru inflácie na tento rok odhaduje centrálna banka v pásme od 3 % do 4 %.
Podľa Tótha však existuje riziko nenaplnenia ambicióznejších cieľov pre rok 2006 a najmä 2007. „V tom čase už totiž vypršia dočasné pozitívne efekty na nízku infláciu, ktoré pôsobili vlani,“ dodal Tóth. Podľa neho hrozí v ďalšom období riziko prehrievania, keď ekonomika nebude utlmená. „Ceny potravín už nebudú takto tlmiť celkovú infláciu, pretože marže výrobcov a obchodníkov sa priblížia rovnovážnej úrovni,“ skonštatoval. Kúpyschopnosť obyvateľstva nebude podľa neho odčerpávaná cez dereguláciu cien nevyhnutných tovarov a služieb a reálny rast miezd bude okolo 4 % oproti 1,8 % v roku 2004.
Vývoj spotrebiteľských cien v decembri podľa analytika Poštovej banky Miroslava Šmála veľmi príjemne prekvapil, keď ceny aj napriek vianočným nákupom a najväčšiemu spotrebiteľskému dopytu poklesli. Na konci roka totiž zvyčajne ceny rastú pre vyššie nákupy súvisiace s Vianocami. Už päť mesiacov trvajúci pokles cien potravín možno pripísať podľa Šmála rýchlo rastúcej konkurencii, ktorá sa začala najmä príchodom nového obchodného reťazca v druhej polovici vlaňajška. Tá odštartovala podľa Šmála výrazné zlacňovanie a rôzne akcie aj u iných predajcov, nakoľko sa museli prispôsobiť konkurencii. „V decembri rástli viac-menej len ceny služieb, ktoré najviac zaostávajú za európskym priemerom, na rozdiel od potravín a spotrebného tovaru, ktorých niektoré položky dokonca priemer prevyšujú,“ skonštatoval Ondriska.
Podľa očakávaní v decembri výraznejšie poklesli podľa analytika UniBanky Ľubomíra Koršňáka aj ceny v doprave, o 2,1 %. Klesali predovšetkým ceny pohonných hmôt odzrkadľujúc tak pokles cien ropy na svetových trhoch. Na druhej strane najrýchlejšie rástli v decembri ceny vo vzdelávaní, o 7,6 %. Oproti minulému roku tak za vzdelávanie zaplatia Slováci viac až o 52 %.
Podľa odhadov SLSP v januári tempo inflácie poklesne o 2,5 percentuálneho bodu na 3,4 %. „Podpíše sa pod to najmä fakt, že tento rok je rozsah úpravy regulovaných cien oveľa nižší ako pred rokom,“ dodala Féherová. Počas januára očakáva Šmál najmä kvôli veľkým výpredajom ďalší pokles cien potravín, ale i ostatných tovarov a služieb. Naopak, kvôli zvýšeniu cien energií a iných poplatkov predpokladá nárast cien v segmente regulovaných cien rovnako, ako tomu bolo na začiatku rokov 2003 a 2004 avšak v podstatne menšej výške. Ľ. Koršňák očakáva výraznejší pokles tempa medziročnej inflácie, ktoré by malo klesnúť podľa neho tesne pod 3 %. „Hlavný vplyv na znižovanie medziročnej inflácie by mal mať menší rozsah zvyšovania cien energií v porovnaní s minulým rokom, ako aj vyššia minuloročná báza kvôli zvýšeniu sadzby DPH zo 14 % na 19 % vlani v januári,“ dodal Koršňák. Podľa analytičky ČSOB Silvii Čechovičovej by mala januárová inflácia dosiahnuť 3,2 %, v decembri tohto roka by mala skončiť na úrovni 3,4 %. Z pohľadu Tatra banky by mala byť inflácia na konci roka na úrovni 3 %, priemerná inflácia by sa mala hýbať blízko 2,5 %. ING Bank odhaduje koncoročnú infláciu na úrovni 3,4 %, priemerná by mala byť 2,8 %.