Dobrá legislatíva, kvalitné zákony sú základným rámcom úspešného podnikania. Kvôli tomu, aby v budúcnosti dobre fungovali vzťahy medzi bankami a podnikmi sa súčasne s ozdravením bánk, menila legislatíva, ktorá upravuje rôzne stránky podnikania. Aký má byť vlastne správny, alebo vyhovujúci právny rámec pre dobré podmienky na podnikanie? V prvom rade sa sleduje rýchlosť vstupu na trh a takisto miera intenzity administratívnych bariér vstupu. Druhou oblasťou sú pravidlá, ktoré určujú podmienky podnikateľskej činnosti. Napokon treba ustanoviť aj pravidlá pre odchod z trhu.

„Zmeny, ktoré sa týkajú podnikateľov obchodných spoločností sú predovšetkým zamerané na ochranu vlastníkov, menšinových akcionárov a spoločníkov. Garantujú sa ich vlastnícke práva, čím sa znižuje obava investovať do SR,“ povedala na nedávnej konferencii Svetovej banky a Liberálneho inštitútu štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Lucia Žitňanská.

Podľa jej slov ide najmä o mieru transparentnosti podnikania spoločností a zodpovednosti členov štatutárnych orgánov, teda predstavenstiev a dozorných rád. Informácie, ktoré musia podnikatelia zverejňovať, by mali byť aj pomerne ľahko dostupné. Len vtedy má táto povinnosť význam, ak je informácia aj na internete. Zaviedol sa doteraz na Slovensku neznámy inštitút akcionárskej žaloby.

„Osobne nepoznám prípad akcionárskej žaloby. Môžem sa mýliť, avšak iste ani jeden nemal úspešný koniec. Na druhej strane, aj možnosť tejto žaloby má preventívne účinky. Je verejným tajomstvom, že v mnohých obchodných spoločnostiach aj pod dojmom novej právnej úpravy došlo k personálnym zmenám. Tí, ktorí dnes prijímajú funkcie členov predstavenstiev a dozorných rád prijímajú ich s vedomím tejto zodpovednosti,“ hovorí L. Žitňanská.

Zákon o konkurze a vyrovnaní

Igor Pálka z právnickej kancelárie Allen and Overy analyzuje základné zásady zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vychádza z princípov trhu, kde existuje všeobecná požiadavka, že treba chrániť záujmy veriteľov. Už v roku 2000 bola prijatá novela zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorej cieľom bolo posilniť práva veriteľov. „Veritelia majú v prípade úpadku dlžníka jasné záujmy. Ide im o čo najväčší rozsah uspokojenia pohľadávok, o rýchle, nestranné a efektívne usporiadanie majetkových pomerov úpadcu.

Legislatíva by nemala slúžiť ako nástroj dodatočnej redistribúcie práv, ktoré mali veritelia pred úpadkom a dosiahnutie zmien v týchto právach na prospech niektorých veriteľov a tak zákonite na prospech určitej skupiny veriteľov. S tým súvisí potreba chrániť každého jedného veriteľa pred tým, aby nebol znevýhodnený voči inému veriteľovi, alebo jeden veriteľ zvýhodnený voči iným veriteľom. Veriteľ má eminentný záujem o praktickú kontrolu nad majetkom, ktorý mu ekonomicky patrí. Nesmieme zabúdať, že v momente keď sa dlžník dostane do úpadku, tak vlastne akcionári dlžníka strácajú svoj ekonomický záujem na spoločnosti a tieto práva prechádzajú na veriteľa. Veriteľ má záujem domáhať sa, aby jeho ekonomický záujem na veriteľovi bol spravovaný s odbornou starostlivosťou správcu. To boli základné záujmy veriteľa. Naplniť tento cieľ vyžaduje tzv. uzavrieť kruh zodpovednosti. Reformy po roku 2000 priniesli významné zmeny v oblasti Corporate Governance, kde sa akcentuje ochrana záujmov akcionárov, spoločníkov, tým, že bol upravený rozsah zodpovednosti štatutárov. Avšak v úpadku táto zodpovednosť dostáva úplne iné dimenzie,“ hovorí I. Pálka.

Povinnosti dlžníka a štatutárov dlžníka

V prvom rade túto dimenziu vidieť na hranici úpadku. Podľa nového zákona vznikajú povinnosti dlžníka a štatutárov dlžníka. Podnik v úpadku musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo začať reštrukturalizáciu, tak aby sa mohli realizovať záujmy veriteľa na majetku dlžníka. V momente vyhlásenia konkurzu nastupuje nová zodpovednosť, zodpovednosť správcu, ktorá nahradí dovtedajšiu zodpovednosť štatutárneho orgánu, ktorého právomoci zanikajú.

„Nie je dôvod dramaticky odlišovať zodpovednosť správcu od zodpovednosti štatutárneho orgánu. Na to, aby bol úpadok efektívne a načas vyriešený je potrebné, aby sa zodpovedne správali aj veritelia. Tí musia konať rýchlo a nesmú svoje práva spochybňovať. Veriteľ sa musí svojich práv domáhať. Preto sa vraciame na začiatok kruhu, kde štatutárne orgány nesú zodpovednosť voči svojim akcionárom okrem iného aj za to ako efektívne sa domáhajú svojich práv v konečnom dôsledku v prospech akcionárov,“ poznamenáva I. Pálka.

Reforma záložného práva

Práva veriteľa sú ošetrené aj vďaka reforme záložného práva. Avšak každý vedúci úverového rizika v banke povie, že je to skvelé, ale na záložné právo sa nespoliehame, lebo to vyzerá dobre len dovtedy kým nie je vyhlásený konkurz. V konkurze sa benefit stráca, preto má každý obavu zo zabezpečeného financovania. Novela túto oblasť oproti doterajšej situácii diametrálne odlišne rieši. Predstavuje koncept vlastnej oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. V dôsledku toho by sa malo zabrániť krížovým dotáciám medzi podstatami. I. Pálka tvrdí, že speňaženie aktív by nemalo slúžiť len na zaistenie poplatku pre správcu za realizovaný konkurz. Zabezpečený veriteľ má zvýšenú kontrolu nad speňažením. Efektívne môže správcovi nariadiť ako má predať určité aktívum. Mechanizmy v navrhovanom zákone majú slúžiť na to, aby sa realizácia speňaženia zabezpečenému veriteľovi vydávala promptne. Znamená to, že aby správca nemohol „sedieť na výnose“ zo speňaženia, ale aby výnos čo najrýchlejšie distribuoval. Nanovo sa formuluje nová koncepcia reštrukturalizácie, ktorej úlohou je dať úpadcovi šancu. Nepochybne treba zachovať prevádzku jeho podniku a zároveň teda ak sa bude postupovať cestou reštrukturalizácie, dosiahnuť väčšie uspokojenie požiadaviek veriteľov.

„Na to, aby sa proces spustil, treba získať do neho vstupenku. Je to odborný posudok na to, že tieto podmienky sú splnené. V žiadnom prípade nejde o reinkarnáciu procesu dohadovacieho konania, ktoré existovalo v deväťdesiatych rokoch, ktoré viedlo k predĺženiu aj tak neúnosne dlhého konkurzného konania. V rámci konkurzného konania je kľúčové získať dôveru veriteľov v úpadcu a plán ktorý úpadca v súčinnosti s veriteľom vypracuje. Dôležité je renomé správcu. Ak to bude niekto, kto zachránil podniky v minulosti, jeho čísla a jeho finančné modely dávajú zmysel, bude mať reštrukturalizácia úspech. Treba povedať, že možnosti reštrukturalizácie sú neobmedzené,“ vysvetľuje I. Pálka.

Čo sa týka miery uspokojenia, foriem, štruktúr reštrukturalizácie, neexistujú žiadne obmedzenia. Jej dôležitým momentom sú čerstvé peniaze. Na to, aby reštrukturalizácia uspela, je potrebné úpadcovi poskytnúť peniaze. Na to, aby sa k úpadcovi tieto peniaze dostali, treba veriteľom, ktorí peniaze poskytnú dať ochranu pre prípad, ak by reštrukturalizácia neuspela a došlo by k vyhláseniu konkurzu. Títo veritelia musia mať prioritné postavenie, lebo inak by peniaze do reštrukturalizácie nedali. Základné heslá konkurzu: Rýchlosť, výnosnosť, náklady. Jedným z procesných mechanizmov, ktoré sa navrhujú je prerozdelenie zodpovednosti za celý proces. Už nie súd, ale správca by mal riadiť samotný proces. Súd by mal sa mal venovať dohľadu a riešeniu prípadných sporov. Správca by mal vždy postupovať rozumne s odbornou starostlivosťou, musí svoje rozhodnutia odôvodniť. Legislatíva by mala následne správcu motivovať skutočne tak, aby tak postupoval, aby si zvyšoval šancu na to, že bude znovu do funkcie správcu znovu zvolený a bude mať prosperujúcu profesionálnu prax.

Úplne najlepšie riešenie

To je predísť úpadku. Dlžnícka časť podnikateľskej sféry načas signalizovala problémy a ich riešenie voči veriteľskej báze. Veritelia by mali počúvať a navrhnúť formálnu, alebo neformálnu reštrukturalizáciu. Iba rýchle, včasné a profesionálne konanie môže priniesť ovocie. Dohoda, ktorá sa dosiahne pred úpadkom môže byť konfirmovaná aj v samotnej reštrukturalizácii. Dôležitú úlohu budú mať v konkurze a reštrukturalizácii dve inštitúcie Národná banka Slovenska a Asociácia bánk SR. Tie by mali formovať Best Practice (najlepšiu prax), ktorá by mala viesť k riešeniu úpadku dlžníka. Banky ako najväčší veritelia by mali byť lídrami v tomto smere na trhu.