Kalamita je neustály, nepretržitý proces, hovoria lesní odborníci a ich tvrdenie je založené na tom, že s jej dôsledkami sa potýkajú každý rok. Pôvodcom kalamity však nie je len silný vietor, ale aj ťažký sneh, sucho, exhaláty a podkôrny hmyz. „Stačí napríklad zrážkovo slabší rok a hneď sa to prejaví na zvýšenom podiele kalamity“, hovorí vedúci Odboru usmerňovania lesníckych činností Lesov SR. Ján Švančara. “ Následne na to prídu škodcovia a napadnú oslabené stromy, “ dodáva.

Ako však ukazujú staršie záznamy, interval medzi kalamitami bol v minulosti predsa len dlhší ako teraz. Treba to prijať ako skutočnosť a vysporiadať sa s ňou najlepším možným spôsobom.

Lesníci majú ešte v pamäti ničivú kalamitu z roku 1996, ktorá spustošila smrekové lesy v širšej oblasti Čierneho Balogu. O tri roky neskoršie vyčíňala v listnatých porastoch regiónov Trenčín a Považská Bystrica. Tohtoročnú novembrovú vetrovú kalamitu bolo dokonca možné predvídať. Meteorológovia s dostatočným predstihom upozornili na blížiacu sa víchricu, ktorá za krátky čas urobila neželanú prebierku v porastoch vysokotatranských a nízkotatranských lesov.

Odhady škôd sa postupne upresňujú a oficiálne čísla by mali byť známe až v závere roka. Viaceré „zarúbané“ lokality zostávajú stále nedostupné.

Nízke Tatry v kaši

Začiatkom decembra štátne lesy upresnili svoj odhad na úrovni 925 až 950 tisíc kubíkov dreva. Väčšina poškodených porastov sa nachádza na južných svahoch Nízkych Tatier, v obvode Odštepných lesných závodov v Beňuši, Čiernom Balogu, Liptovskom Hrádku a Námestovo. Kalamitné drevo je väčšinou ťažko prístupné. Odborníci hovoria o lanovkových terénoch. So spracovaním dreva začínajú Lesy SR ihneď. Ich práca nebude ľahká, pretože časť kalamity je rozptýlená v porastoch. Lesníci však plánujú podstatnú časť polomov a vývratov spracovať už v priebehu budúceho roka, aby sa čo najviac eliminoval priestor pre drevokazný hmyz. Na základe skúseností vybrali približne 30 väčších firiem, ktoré sa majú podieľať na ťažbe. Ide o subjekty disponujúce potrebnou technikou, väčšími lanovkovými systémami a strojmi, ktoré dokážu vyťažiť, odvetviť a zmanipulovať drevo. Zásada je jednoduchá: kalamitou menej zasiahnuté závody pomôžu najviac postihnutým.

Rozdielna výťažnosť

Firmy, ktoré ponúkli výpomoc sa zaujímajú aj o nákup dreva. Sú medzi nimi české, rakúske i nemecké subjekty. Zatiaľ však platí, že predaj na pni je na pokyn Ministerstva pôdohospodárstva zakázaný a obchod s kalamitným drevom musia štátne lesy zvládnuť vo vlastnej réžii. Nie je však vylúčené, že by do úvahy mohol prísť aj predaj dreva na odvoznom mieste. Hovoriť o tom, aký bude v ponuke podiel vlákniny a piliarskej guľatiny je zatiaľ predčasné. Lesníci majú k dispozícii len hrubé odhady. Viac ukážu letecké snímky, na ktorých sa bude dať rozlíšiť, aká časť je vo vývratoch a koľko dreva je v polomoch. V každom prípade výťažnosť sortimentov bude veľmi rozdielna. Sú príklady, keď súčasná kalamita postihla niektoré porasty už opakovane, sotva sa stačili trocha spamätať po predchádzajúcej. Je len samozrejmé, že takéto drevo sa bude dať zaradiť len medzi vlákninu.

Lesníci majú pocit krivdy

Novembrová kalamita spojila lesníkov a ochrancov prírody možno viac ako inokedy. To však neznamená, že na všetko majú rovnaký názor. Styčné body nachádzajú najmä v myšlienke, že zachrániť treba les, ktorý zostal na koreni. Názory na sanáciu poškodených porastov už nie sú vždy rovnaké. Dokonca sa vynorili aj niektoré extrémnejšie požiadavky, ako by sa mal les obhospodarovať. Niektorí lesníci majú v tej súvislosti pocit ukrivdenia, že sa ich odborným skúsenostiam a postupom neverí. Poznatky s obhospodarovaním lesa nevznikli včera, sú výsledkom dlhodobého vývoja, ktorého korene siahajú do čias vládnutia Márie Terézie. J. Švančara z Lesov SR na základe toho poznamenáva, že Slovensko je urbanizovaná krajina a pri jej obhospodarovaní sa nemôžeme správať ako v Yellowstonskom parku. Ponechať na prírodu, aby sa s kalamitami vysporiadala sama, nie je celkom v poriadku. “ Tým, že sme postavili cesty, železnice a obydlia, prírodu potrebujeme svojim spôsobom viesť smerom, ktorý prinesie adekvátny úžitok.“

Odlišný názor vyslovujú lesníci aj v úvahách o inej skladbe lesných drevín v Nízkych Tatrách. Mnohí si myslia, že víchor bol miestami tak silný, že mu neodolali ani oveľa stabilnejšie dreviny. Vo vývratoch sú aj buky a niekde dokonca padli aj dobre ukotvené železné konštrukcie stĺpov.

Ponechať pri pni, alebo vyťažiť?

Štátna ochrana prírody SR za najviac postihnuté označila Vysoké Tatry. Oproti iným územiam je však podstatný rozdiel najmä v tom, že kalamita je v nich viac sústredená, kým inde je často rozptýlená. Dôsledky veternej smršte dobre vidieť na svahoch Nízkych Tatier, v Národnom parku Slovenský raj, Muránska planina a Pieniny. Z chránených krajinných oblastí si vietor vyinkasoval značnú daň v CHKO Horná Orava, v menšej miere na Poľane a Kysuciach. Napríklad na Hornej Orave odhadli kalamitu na 120 tisíc kubíkov dreva. Riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici Peter Urban hovorí o celkovom objeme v množstve viac ako 2,2 mil. kubíkov dreva. Nie všetko sa dá ohodnotiť už dnes, prípadné škody na biotopoch, napríklad rastlín, sa ukážu až na jar. Prieskum v ohrozených lokalitách urobili v spolupráci s lesníkmi. Rozhodlo sa aj o paušálnom postupne nápravy, aj keď k jednotlivým lokalitám sa bude pristupovať diferencovane na základe jednotlivých stupňov ochrany.

Ochrancovia prírody sú za to, aby sa drevo v najprísnejších stupňoch ochrany, kde sa odporúča bezzásahový režim, ponechalo pri pni. Zároveň však navrhujú monitorovať vývoj podkôrneho hmyzu, aby nedošlo k jeho premnoženiu a ohrozeniu porastov, ktoré prežili kalamitu. Niekde sa zrejme bude musieť uvažovať aj o použití chémie, čo v niektorých kruhoch vyvoláva vlnu nevôle a odmietania. O tom, aké použiť prípravky, ako zvládnuť integrovanú ochranu, sa lesníci poradia s ochrancami prírody. Lesy SR však nevylučujú, že na budúci rok bude potrebné postriekať i väčšie plochy. S lykožrútom majú veľa skúseností a vedia predvídať čo dokáže. „Jednoducho si nemôžeme dovoliť, aby po vetrovej kalamite prišla ďalšia – hmyzová . Rovnako by sa nemali ponechať bez zásahu i nezalesnené plochy, inak hrozí erózia pôdy“, myslí si Ján Kovalčík z riaditeľstva štátneho podniku Lesy SR.

Čo so súkromníkmi ?

Správa Národného parku Nízke Tatry je za to, aby sa názory zúčastnených strán, užívateľov lesných pozemkov a ochrancov prírody, čo najviac zblížili. Zrejme budú potrebné kompromisy. Podľa riaditeľa Správy NAPANT Mariána Jasíka, kalamita zasiahla porasty aj v najcennejšej A-zóne, pričom za obeť jej padli aj mnohé pôvodné 250-ročné stromy. Terajšie odhady škôd sa stále upresňujú. Možno predpokladať, že ich rozsah sa ešte zvýši. Pre lokality, kde je nádej na rýchlu obnovu NAPANT navrhne, aby sa zničené stromy ponechali namieste. V tejto súvislosti sa však natíska otázka, ako za to odškodniť vlastníkov. V prípade, že takýto scenár bude aktuálnym, si M. Jasík myslí, že problém musí vyriešiť štát. Možno by pomohli aj prostriedky nadácií. Ak by sa postupovalo podľa scenára, ktorý navrhol Národný park Nízke Tatry, a ktorý sa stále konzultuje, minimálne reparačné náklady by v tomto smere predstavovali 21 mil. Sk.

Vetrová kalamita si nevyberala a neobišla ani majetok neštátnych vlastníkov lesa. Značné škody vykazujú Mestské lesy Brezno, urbárske spoločenstvá v Litovskej Tepličke, Vyšnej Boci, Hybiach a ďalšie. Ako preventívne opatrenie odborníci navrhujú aj zmenu drevinového zloženia a jeho priblíženie pôvodnému. Súkromní vlastníci lesa si zhodnotili svoje možnosti a upozorňujú, že obnova niektorých lesov bude bez pomoci štátu veľmi zložitá. Najmä preto, že hodnota kalamitného dreva a jeho speňažiteľnosť bude podľa očakávania výrazne nižšia. S tým však musia rátať aj manažéri štátnych lesov, kde likvidácia kalamity, ako to už býva zvykom, bude mať prednosť a výrazne pozmení aj plány na riadnu ťažbu dreva.