Je chvályhodné, že zákon o štátnom rozpočte poslanci schválili bez toho, aby sa oproti pôvodnému návrhu zvýšil jeho deficit. V trojdňovej, prekvapujúco konštruktívnej rozprave, podporili poslanci NR SR len tie pozmeňujúce návrhy, ktoré nezvyšovali schodok.
Do štátneho rozpočtu by malo v roku 2005 pritiecť 257,226 miliárd Sk, čo je o 25 miliárd Sk viac ako bolo plánované v rozpočte na rok 2004. Výdavky však stúpnu o približne 8 miliárd Sk na 318,750 miliárd Sk. Vláda SR bude v nasledujúcom roku hospodáriť so schodkom 61,524 miliárd Sk.
Hlasy analytikov
Slovenskí ekonomickí analytici hodnotia prijatý štátny rozpočet vcelku pozitívne.
Hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian vidí pokrok oproti predchádzajúcemu obdobiu najmä v tom, že rozpočet je programovaný na viacročné obdobie. Súčasťou schváleného zákona o rozpočte sú totiž aj návrhy rozpočtov na roky 2006 a 2007. Počas nich by mal rozpočtový deficit klesnúť na tri percentá z HDP, čo je jedna z rozhodujúcich konvergenčných podmienok na zavedenie eura. „Takéto rozpočtovanie umožní dosahovanie konkrétnych a merateľných cieľov, “ myslí si J. Kotian, ktorému sa však zdá deficitné cielenie rozpočtu príliš mäkké.
Schválený deficit štátneho rozpočtu je reštriktívnejší ako bol tohtoročný. Výdavky museli byť totiž znížené o položky, ktoré deficit účtovne navyšujú. Ide najmä o vplyvy dôchodkovej reformy a o odvody do spoločného rozpočtu Európskej únie.
Juraj Kotian krátko po schválení rozpočtu predpovedal, že v priebehu mesiaca aspoň jedna z renomovaných ratingových agentúr zlepší rating Slovenska, pretože vláda potvrdila, že dokáže plniť svoje zámery aj s menšinovou podporou. Predpoveď sa stala skutočnosťou. Ratingová agentúra Standard &Poor’s zvýšila hodnotenie Slovenska zo stupňa BBB+ na A- s pozitívnym výhľadom.
Analytik Ľudovej banky, Mário Blaščák pripomenul dôležitý fakt. Zvýšenie ratingu zo strany Standard & Poor’s znamená, že SR dosiahla u tejto renomovanej agentúry rovnaké hodnotenie ako Česká republika a Maďarsko a dokonca vyššie hodnotenie ako Poľsko.
Posledná misia Medzinárodného menového fondu i niektorí domáci analytici sa však domnievajú, že vláda SR mohla byť v znižovaní deficitu štátneho rozpočtu ambicióznejšia. Analytik UniBanky Ľubomír Koršňák hovorí, že rozpočtovaný deficit je v súlade s dlhodobou stratégiou Ministerstva financií SR. Podľa neho je reálne, že sa ho podarí aj naplniť. Zároveň nepredpokladá, že v budúcnosti dôjde k výraznejšej kladnej revízii deficitu, ako to bývalo v minulosti.
Opozícia versus koalícia
Najviac rozpočtových peňazí si opäť vyžiada rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Zo 48,147 miliárd korún pôjde väčšina na sociálne dávky podporujúce rodinu a na ľudí, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi. Oproti roku 2004 si však rozpočtovú situáciu zlepšia rezorty zdravotníctva, životného prostredia, dopravy, spojov a telekomunikácií i pôdohospodárstva.
Vláda SR si určila odvážny cieľ: znížiť do roku 2007 deficit štátneho rozpočtu na tri percentá hrubého domáce produktu. Podľa niektorých analytikov ide riskantnú vec. V prípade zníženia rastu ekonomiky by bol tento cieľ nedosiahnuteľný. Škoda, že zostavovatelia rozpočtu nevyužili dobre naštartovanú ekonomiku a nenasmerovali svoje úsilie dosiahnuť vyrovnané rozpočtové hospodárenie oveľa rýchlejším tempom. Konvergenčný plán vlády SR a Národnej banky Slovenska uvažuje o redukcii rozdielu medzi výdavkami a príjmami celej verejnej sféry na nulovú hodnotu do konca tohto desaťročia.
Deficit celého okruhu verejných financií, do ktorého patria aj Sociálna a zdravotné poisťovne, obce a mestá, Fond národného majetku a samosprávne kraje bude tvoriť 3,4 % z HDP t.j. stane sa o približne o 20 miliárd Sk nižším ako vládny deficit.
Ani jeden z prítomných poslancov Smeru rozpočet nepodporil. „Je to rozpočet pravicový, ktorý bude naďalej spôsobovať obrovské rozdiely medzi ľuďmi a regiónmi,“ povedal predseda Smeru Robert Ficov. Najdôležitejší zákon roka skritizoval aj Dušan Jarjabek z ĽS_HZDS. „Schválený rozpočet je, čo sa týka kultúry, strašným, lebo sme práve prišli o nové národné divadlo, ktoré napriek tomu dostáva skoro 19-miliónovú dotáciu zo štátneho rozpočtu Neviem načo, keď sa predáva do súkromných rúk.“
Kupčenie s hlasmi odmietol nezávislý poslanec Ladislav Polka, podľa ktorého išlo najmä o ochotu koalície rokovať. „Na rozdiel od iných sme svoje návrhy formulovali niekoľko týždňov dopredu. Oceňujem schopnosť premiéra a ministra financií rokovať o požiadavkách. Hľadali sme riešenie, ktoré by nenabúralo stavbu jednotlivých kapitol.“
Nezávislých poslancov sa podľa predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu snažila koalícia získať argumentmi. Nie sú preto dôvody na to, aby prezident Ivan Gašparovič najdôležitejší zákon roka vracal.
„Hlasovanie o štátnom rozpočte rozhodlo o tom, že Slovensko aj na budúci rok vykročí stabilizované a pokojné. To je kľúčové pre všetkých občanov, nielen pre politikov,“ domnieva sa M. Dzurinda. „Som spokojný, pretože rozpočet bol schválený presne tak, ako sme sa dohodli,“ vyzdvihol minister financií Ivan Mikloš.
Povinné výdavky štátneho rozpočtu
Ide o výdavky, ktoré musí vláda uhradiť za každých okolností. V opačnom prípade by porušila zákon. Sú to výdavky na mzdy a poistné odvody štátnych zamestnancov a zamestnancov verejnej správy, sociálne výdavky a poistné, ktoré štát platí za určité skupiny ľudí do Sociálne poisťovne a do zdravotných poisťovní. K tomu treba prirátať aj náklady na štátny dlh a prémiu na stavebné sporenie. Tieto obligatórne výdavky pohltia približne 75 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu.
Minister financií Ivan Mikloš hovorí, že tieto výdavky sú síce zo zákona povinné, avšak možno ich právne zmeniť. Vláda SR bude musieť v budúcnosti zvážiť, čo je povinné, a čo je naozaj nevyhnutné. Mnohí ekonomickí analytici totiž schvaľujú základy reformy verejných financií, ale necítia zmenu filozofie vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.
Jasnejšie pravidlá štátneho rozpočtu
Štátny rozpočet zostavilo Ministerstvo financií po prvý raz na tri roky. Záväzným je rok 2005, ostatné dva roky sú nazáväzné. V ďalších rokoch však platí princíp, že zmeny bude možné robiť len v oddôvodnených a vynímočných prípadoch, prípadne po preskúmaní makroekonomických ukazovateľov. Po druhý raz v histórii sa pri zostavovaní rozpočtu použila metóda programového rozpočtovania. Znamená to, že peniaze by sa nemali rozdeľovať do kapitol bez konkrétneho určenia. Rezorty musia jasne dokázať, na čo peniaze použijú.
Takto projektovaný rozpočet vytvára tlak na úspory a na transparentnejšie a zodpovednejšie vynakladanie verejných prostriedkov.
Foto:
Poľnohospodárstvo tvorí už tradične nemalú dotačnú položku zo štátneho rozpočtu