Ministerstvo hospodárstva SR predloží začiatkom roku 2005 Návrh energetickej politiky SR. Predchádzajúcu energetickú politiku vzala vláda SR na vedomie v roku 2000. Hospodársky vývoj, trendy v liberalizácii energetiky v Európe, vstup SR do Európskej únie a prijatie nových smerníc tejto organizácie si vyžiadali jej aktualizáciu.

Energetická politika je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade. Zabezpečenie udržateľného ekonomického rastu totiž podmieňujú spoľahlivé dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia.

Čo privatizovať a čo nie

Hlavné zámery reštrukturalizácie a privatizácie energetiky sú spojené s rozvojom trhu s elektrinou a s plynom pri rešpektovaní podmienok liberalizácie, diverzifikácie zdrojov, formovania konkurenčného prostredia, prílevu kapitálu a zahraničných investícií a kompenzácie nákladov na elektrifikáciu a plynofikáciu obcí z výnosov z privatizácie.

Proces privatizácie spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava (SE), kde štruktúru základného imania tvorí 100-percentná majetková účasť Fondu národného majetku SR, má za cieľ dosiahnuť jej rozvoj, zabrániť útlmu výroby elektriny a zabezpečiť konsolidáciu SE. Privatizáciou sa dorieši zadlženosť SE, vlastnícke vzťahy k vodnej elektrárni Gabčíkovo, k Jadrovej elektrárni A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach. Vyrieši sa aj problém vyraďovania jadrovo-energetických zariadení a ukladanie vyhoreného paliva a rádioaktívnych odpadov.

Vzhľadom na význam a charakter Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s. sa neuvažuje s jej privatizáciou. Štruktúru základného imania tvorí 100-percentná majetková účasť FNM SR. Predpokladá sa, že bude plniť úlohy operátora trhu a zúčtovateľa odchýlok.

Ukončenie procesu privatizácie sa predpokladá v distribučných spoločnostiach ZSE, a.s. Bratislava, SSE, a.s. Žilina a VSE, a.s. Košice. Cieľom je dosiahnutie najvyššej možnej kúpnej ceny s dodržaním podmienok uvedených v transakčných dokumentoch.

Ako optimálny spôsob privatizácie teplárenských akciových spoločností sa javí predaj 51 % akcií strategickému investorovi a 49 % akcií s bezodplatným prevodom na mestá, v ktorých sa príslušná spoločnosť nachádza.

Z dôvodu dlhodobých priaznivých ekonomických výsledkov sa neuvažuje s privatizáciou 51-percentného podielu majetkovej účasti spoločností Slovenský plynárenský priemysel a Transpetrol.

Dôležitým hospodárskym ukazovateľom je energetická náročnosť. V posledných rokoch rast HDP na Slovensku sprevádzala vyrovnaná spotreba primárnych energetických zdrojov. Konečná spotreba energie poklesla. Energetická náročnosť vyjadrená ako podiel hrubej domácej spotreby energie a hrubého domáceho produktu, má na Slovensku klesajúcu tendenciu.

Energetický sektor dosiahol v roku 2003 približne dvaapolpercentný podiel na tvorbe HDP. Energetická náročnosť, prepočítaná na paritu kúpnej sily, postupne klesá. Napriek tomu bola v roku 2003 1,9 krát vyššia ako priemer EÚ. Dôvodom je pretrvávajúci podiel priemyslu na tvorbe HDP.

Energetická politika SR predpokladá, že štruktúra spotreby primárnych zdrojov sa bude meniť v prospech vyššieho využitia zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie. V dôsledku sprísnených emisných limitov poklesne spotreba uhlia. Podiel jadrovej energie na celkovej spotrebe primárnych energetických zdrojov sa eventuálnom spustení 3. a 4. bloku JE Mochovce zvýši. V oblasti využívania kvapalných palív možno očakávať mierny nárast spotreby ropných produktov v doprave.

Najvyššiu spotrebu všetkých druhov palív má priemysel. V porovnaní s vyspelými krajinami pretrváva relatívne nízka spotreba obyvateľstva. V roku 2003 spotreboval priemysel takmer 38 % energie. Takmer 90 % primárnych energetických zdrojov vrátane jadrového paliva Slovensko dováža. Domáce energetické zdroje sú obmedzené na obnoviteľnú energiu a hnedé uhlie. Vlastná ťažba zemného plynu a ropy je na Slovensku málo významná.

Rozhodujúci faktor: cena

Cieľom liberalizácie trhu s energiou je vytvoriť konkurenčné prostredie aj pri existencii prirodzených monopolov. Na jednej strane treba umožniť odberateľom elektriny a plynu voľbu dodávateľa, na druhej strane ponúknuť existenciu rovnocennej súťaže medzi jednotlivými dodávateľmi.

V oblasti trhu s energiou sa vytvára voľná súťaž na úrovni výroby a ponuky, dodávky a obchodu s elektrinou a plynom. Súťaž musí mať jasné pravidlá a nesmie diskriminovať alebo naopak uprednostňovať niektorého z dodávateľov. Oprávnený odberateľ si bude môcť vybrať ľubovoľného dodávateľa elektriny alebo plynu. Prevádzkovateľ sústavy alebo siete bude povinný na transparentnom a nediskriminačnom základe umožniť prístup tretím stranám.

Liberalizácia trhu vytvára prirodzený tlak na zvyšovanie ekonomickej efektívnosti. Cieľom zavádzania nových pravidiel je využívanie výhod, ktoré môžu vyplývať z vnútorného trhu s elektrinou a s plynom. Zmyslom je väčšia efektívnosť prevádzkovania sústav a sietí, lepšia úroveň služieb, zníženie cien a väčšia miera konkurencieschopnosti.

Predpokladom funkčného liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom je transparentné oddelenie dodávky elektriny a plynu od energetickej dopravnej cesty t.j. od prenosu a distribúcie elektriny a od prepravy a distribúcie plynu.

Rozhodujúci faktor, ktorý ovplyvní rozhodovanie odberateľov na výber dodávateľa elektriny a plynu bude cena, za ktorú si zabezpečia elektrinu a plyn. Pre zákazníka sa dôležitou stane aj nízka miera rizika, že s dodávateľom nevzniknú problémy a vysoká spoľahlivosť dodávky energie. Vyššia úroveň poskytovaných služieb vytvorí nároky na vybudovanie zodpovedajúcich riadiacich a informačných systémov. Liberalizácia energetického trhu predstavuje systémové zmeny celého podnikateľského prostredia.

Potreba regulácie

Charakter prevádzky energetických sietí zavedenie plnej konkurencie do odvetvia neumožňuje. V tejto oblasti bude aj naďalej potrebné vykonávať reguláciu. Jej cieľom je uplatnenie regulačných opatrení zameraných na znižovanie rizík porušovania pravidiel hospodárskej súťaže zneužitím dominantného postavenia na trhu s tovarom a službami tak, aby sa chránili práva a povinnosti odberateľov, ako aj ukladanie a kontrola informačných povinností a podmienkach výroby a dodávky tovaru a služieb vrátane informačných povinností o ich vplyve na životné prostredie. Regulácia zahrňuje aj uplatňovanie opatrení na zabezpečenie spoľahlivej, hospodárnej a kvalitnej dodávky tovarov a služieb. Jej súčasťou sú aj opatrenia na ochranu spotrebiteľov a na ochranu oprávnených záujmov držiteľov povolení a osvedčení na vykonávanie činností v sieťových odvetviach, ako aj opatrení na dosiahnutie primeranej návratnosti ich investícií.

Hlavné ciele energetickej politiky

“ Zabezpečiť spoľahlivé dodávky energie v požadovanom množstve a kvalite pri optimálnych nákladoch pre potreby udržateľného ekonomického rastu.

“ Zabezpečiť maximálnu sebestačnosť výroby elektriny

“ Znižovať energetickú náročnosť

“ Zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj energetických odvetví.

Úloha regulátora

*Cenovou reguláciou motivovať k úsporám energie a iniciovať racionálne správanie sa odberateľov

*Určovať podmienky pripojenia a prístupu subjektov do sústavy a siete.

*Určovať alebo schvaľovať spôsob, postup a podmienky pre tvorbu cien za prenos elektriny, distribúciu elektriny, prepravu a distribúciu plynu, za poskytovanie podporných služieb, systémových služieb na vyrovnanie sústavy alebo vyváženie siete a za výrobu, distribúciu a dodávku tepla.

*Určovaním cien vyrábanej elektriny z obnoviteľných a druhotných zdrojov energie intenzifikovať využitie progresívnych energetických technológií.

*Zhodnotiť prínosy a nedostatky zavedeného regulačného rámca a pripraviť opatrenia zamerané na zníženie regulovaných subjektov.