V polovici 18. storočia žije staré Anglicko ešte pod vplyvom merkantilistického myslenia. Pod vplyvom myslenia, ktoré vzniklo na začiatku 16. storočia, spolu so vznikom veľkých koloniálnych impérií a na niekoľko storočí opanovalo väčšinu Európy. Merkantilizmus vychádzal z vtedajších hospodárskych záujmov európskych hospodárskych veľmocí. Patrilo medzi ne Portugalsko, Španielsko, Britské kráľovstvo a postupne i Francúzsko. Všetky tieto krajiny sa po objavení nových svetov usilovali získať čo najväčší vplyv na vtedajšej hospodárskej scéne. S kolonizáciou Ameriky, Indie a Afriky sa vtedajším štátnikom otvorili nové zdroje bohatstva a merkantilistické myslenie bolo presne to, čo vyjadrovalo ich hospodárske záujmy.

Bohatstvom sú iba drahé kovy

Merkantilisti sa domnievali, že bohatstvo národa sa zväčšuje jedine hromadením drahých kovov. Dosiahnuť bohatstvo sa podľa nich dalo iba pomocou aktívnej bilancie zahraničného obchodu. Vďaka tomuto omylu vzniklo po celej Európe množstvo nezmyselných zákonov a ochranárskych opatrení. Na dovážané výrobky sa uvaľovali vysoké clá a naopak, suroviny sa z krajiny nesmeli v žiadnom prípade vyvážať (mizlo by tým predsa národné bohatstvo!?). V Anglicku ešte v 17. storočí platil zákon trestajúci vývoz surovej vlny alebo živých oviec z krajiny uťatím ruky.

Až v polovici 18. storočia sa začali presadzovať názory tzv. filozofov prirodzených zákonov. Títo filozofi prichádzali s myšlienkou, že obmedzovanie medzinárodného obchodu vedie iba ku znižovaniu konkurencie a že všetky tie ochranárske opatrenia národné hospodárstvo iba brzdia. Napríklad David Hume (1711 – 1776) vo svojej knihe Politické rozpravy (1752) popiera dovtedajšiu teóriu o tom, že sa bohatstvo národa zvyšuje hromadením peňazí (drahých kovov). Hume píše, že keby sa v rukách každého človeka nejakým zázrakom zvojnásobilo množstvo peňazí, tak by sa tým pre štát nezmenilo vôbec nič. So zdvojnásobením peňazí by sa len zdvojnásobili všetky ceny, mzdy a úroky. Kúpna sila peňazí by teda klesla na polovicu a človek (štát) by tým teda nebohatol. Podobná situácia nastala v 16. storočí krátko potom, čo Španielsko začalo dovážať z Južnej Ameriky obrovské množstvo drahých kovov (zlato, striebro). V priebehu niekoľkých rokov sa v Španielsku masívne zdvihli ceny (infláciou) a kúpna sila obyvateľov ostala prinajmenšom rovnaká. Tým, čo si nedoviezli nijaké zlato, kúpna sila ešte klesla.

Bohatstvo národov

Do týchto podmienok sa v roku 1723 narodil v malom mestečku Kirkcaldy blízko Edinburghu v Škótsku Adam Smith. Adamov otec pracoval ako berný úradník a jeho matka rodená Margaret Douglasová pochádzala zo statkárskej rodiny. V rokoch 1737 – 40 študoval na Glasgowskej univerzite a v roku 1740 – 46 pokračoval na Balliol College v Oxforde. Potom sa v roku 1752 stáva profesorom morálnej filozofie na univerzite v Glasgowe a v roku 1758 dekanom fakulty. V roku 1759 Smith publikuje svoje prvé dielo The Theory of Moral Sentiments (Teória morálnych citov). Po pätnástich rokoch z tejto fakulty odchádza a ako osobný učiteľ v službách lorda Towsenda a načas žije vo Francúzsku. Počas francúzskeho pobytu sa Smith oboznamuje s predstaviteľmi francúzskeho osvietenstva. Stretáva sa s Voltairom a s niektorými vtedajšími francúzskymi „ekonomickými“ mysliteľmi (Quesney a Turgot). Po dvoch rokoch sa vracia späť do Anglicka do svojho rodného mestečka Kirkcaldy. Tu pracuje na svojom najväčšom „ekonomickom“ diele, ktoré vychádza v roku 1776 pod názvom „An Inquiry into Nature and Causes of the Wealth of Nations (Rozprava o pôvode a podstate bohatstva národov).

Bohatstvo národov sa stalo na svoju dobu ovládanú merkantilistickým myslením naozaj prevratným dielom. Adam Smith zhrnul vtedajšie ekonomické liberálne názory, pridal k nim svoje poznatky a skúsenosti a z toho všetkého vytvoril ucelený ekonomický systém. Smith touto knihou položil základy novej vedy – politickej ekonómie.

V tomto zásadnom diele si Smith položil otázku, podobne ako jeho predchodcovia – čo je zdrojom bohatstva národa? Odpoveď nachádza postupným rozborom mnohých situácií a teórií kdesi úplne inde ako merkantilisti. Bohatstvo národa je podľa neho súhrnom individuálnych bohatstiev. Bohatstvo národa rastie vtedy, keď rastú individuálne bohatstvá jednotlivcov. Bohatstvo jednotlivca rastie iba jeho vlastným úsilím, prácou, motiváciou, sporením a investovaním. Žiadna vládna politika teda nemôže nahradiť individuálne snaženie jednotlivca. Podobné zásahy štátu, aké presadzovali merkantilisti, úsilie jednotlivcov iba tlmí a demotivuje.

Druhým významným poznatkom, ktorý Smith vo svojej knihe prezentoval, bolo poznanie mechanizmov národného trhu. Správanie na trhu nie je chaotické, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale riadi sa podobnými mechanizmami, ako príroda. Ak teda dôjde k nejakému vychýleniu určitej veličiny, zapracujú neviditeľné sily a celý systém sa vráti do pôvodného stavu rovnováhy. Hospodársky systém má teda svoj poriadok a má schopnosť samoobnovy. Pracuje v ňom tzv. neviditeľná ruka trhu, ktorá je oveľa silnejšia, rozumnejšia a opatrnejšia, než viditeľná ruka štátu.

Smith prvý spoznal, že honba jednotlivcov za ziskom je to, čo prispieva k bohatstvu celého národa a nie je to teda žiadne zlo. Práve naopak. Tým, že hostinský realizuje zisk na jedle, ktoré sám pripravil, prospeje nám (nemáme hlad) i sebe (má z toho zisk a tým aj motiváciu).

Ďalšou vecou, ktorá prispieva k rastu bohatstva národa je, ako Smith poznal (medzinárodná) deľba práce. Deľba práce má blahodárny vplyv na konkurenciu a prispieva k efektívnejšiemu využívaniu všetkých zdrojov. To je teda v rozpore s merkantilistami.

Poznatky platné dodnes

Aj keď niektoré argumenty Adama Smitha boli iba teoretické a časť z nich sa v neskorších rokoch dosť podstatne zmenila, môžeme ho napriek tomu právom považovať za jednu z najvýznamnejších osobností, a to nielen ekonomických dejín sveta. Jeho argumenty o mechanizme trhového systému v hospodárstve, ktoré vychádzajú zo snahy presadzovať individuálne ekonomické záujmy, platia v základnej podobe dodnes. Na záver zacitujme z Bohatstva národov, z prvého zväzku a druhej kapitoly.

Na akej zásade je založená deľba práce:

„Človek je však skoro stále závislý od pomoci svojich blížnych, a tú však nemôže očakávať len od ich dobrej vôle. Oveľa skôr dosiahne svoje vtedy, ak dokáže využiť vo svoj prospech ich sebalásku a ukáže im, že urobiť pre neho to, čo žiada, je v ich vlastnom záujme. Pokiaľ ponúka niekto inému akýkoľvek výmenný obchod, navrhuje mu v podstate toto: Daj mi, čo potrebujem a ja ti dám, čo potrebuješ ty. To je zmysel každej takejto ponuky. A takýmto spôsobom tiež získavame jeden od druhého prevažnú väčšinu tých služieb, ktoré potrebujeme. Že sa môžeme naobedovať, to nie je iba z dobrej vôle mäsiara, pekára alebo cukrára, ale preto, že sami dbajú na svoje vlastné záujmy. Nedovolávame sa ich ľudskosti, ale skôr ich sebectva a nikdy im nevykladáme o svojich potrebách, ale o výhodách, ktoré z toho budú mať…“