„Hoci objemy medzinárodného obchodu s tovarmi, službami a aktívami po Druhej svetovej vojne značne stúpli, stále prítomná disperzia účtov platobnej bilancie sa donedávna neobjavovala. Keď však deficit platobnej bilancie USA dosiahol v USA 5 % hrubého domáceho produtu, financovaný prebytkami platobnej bilancie iných krajín, rozširujúca sa disperzia bežných účtov platobnej bilancie v iných krajinách, rozŠirujúca sa disperzia bežných účtov platobnej bilancie sa stáva očividnejšou, povedal A. Greenspan v úvodnej časti svojho vystúpenia.

„Domáci sklon, teda náchylnosť rezidentov danej krajiny disproporcionálne investovať svoje úspory do domácich aktív – prevládala vo väčšine povojnového obdobia. Do stredu dväťdesiatych rokov koreficiet korelácie (zohľadňujúci hrubý domáci produkt) medzi domácimi úsporami a domácimi investíciami v krajiínách, na ktoré pripadá na 4 / 5 svetového HDP, sa nachádza na úrovni 0,95 %.“

„Tento sklon sa dramaticky mení za posledných desať rokov, čo je vo veľkej miere podmienené rast produktivity práce, čo bolo vo veľkej miere spôsobené rastom produktivity práce v USA. S tým spojený rast miery výnosov vo vzťahu k miere výnosov v iných krajinách zväčšil možnosti investovania v USA. Postupne koeficient korelácie klesol z 0,95 v roku 1993 na 0,8 v roku 2002. Ak by sme USA vylúčili z tohto prepočtu koeficient korelácie by bol ešte menší. Predbežné výsledky na menšej vzorke krajín ukazujú, že tento koeficient sa zmenšuje,“ hovorí A. Greenspan.

Základné účtovníctvo národných dôchodkov predpokladá, že vnútorné úspory mínus domáce investície sa rovnajú zahraničným investíciám v netto (čistom) vyjadrení, je blízkym odhadom bežného účtu platobnej bilancie. Podľa Greenspana keď koeficient korelácie (medzi domácimi úsporami a domácimi investíciami) klesá ako to bolo posledných desať rokov, dá sa očakávať, že blízky algebraický koeficient – disperzia (rozchádzanie sa) bežných účtov platobnej bilancie sa zväčšuje. Povedal, že je samozrejmé, že sa zväčšila. Za posledných desať rokov sa v USA vytvoril veľký deficit platobnej bilancie, ktorý bol sprevádzaný prebytkami platobnej bilancie iných krajín.

A. Greenspan si kladie otázku ako ďaleko môže zájsť zníženie sklonu a zväčšenie disperzie (rozchádzania sa) bežného účtu platobnej bilancie a k čomu to môže viesť? Nerovnováhy bežného účtu platobnej bilancie sami o sebe nie sú problémom, ale kumulatívne deficity, výsledkom ktorých je značné zhoršenie medzinárodnej investičnej pozície krajiny v netto (čistom) vyjadrení – ako sa to deje v USA – vedie to k oveľa zložitejším problémom. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v USA stúpol na úroveň 5 % hrubého domáceho produktu.

„Otázka, ktorá stojí teraz pred nami pozostáva v tom, ako veľký deficit bežného účtu platobnej bilancie sa môže ešte financovať, skôr ako sa koriguje snaha získavať dlhy americkej vlády. Ak berieme do úvahy značný záujem zahraničných centrálnych bánk o štátne dlhopisy a komunálne obligácie USA, existujú len malé príznaky straty záujmu o túto oblasť investovania. Bez ohľadu na to (netto) čisté záväzky voči rezidentom USA sa nemôžu donekonečna sa nemôžu donekonečna zväčšovať takým tempom ako sa v poslednom období. V určitý moment sa môžu želania investorov prejaviť v tom, že znížia podiel dolárových investícií v svojich portfóliách.

Odpor k financovaniu vzniká pravdepodobne dlho predtým ako začne byť problémom cena obsluhy dlhu a predtým ako sa začne znižovať výnos z aktív investovaných v USA, alebo v širšom zmysle slova do amerických dolárov. Dokonca aj keď bude výška výnosu stabilná, pokračujúca zväčšovanie množstva aktív v dolároch zväčšuje riziko koncentrácie.

„Zahraničné záväzky amerických rezidentov predstavujú teraz asi štvrtinu ročného HDP domáceho produktu USA. Pokračujúce financovanie dokonca súčasných deficitov platobnej bilancie, meraných ako podiel na HDP, zväčší tak, že určite v raz v budúcnosti nebudú prijateľné z hľadiska koncentrácie rizika, povedal Alan Greenspan.

„Táto situácia predpokladá, že medzinárodní investori koniec koncov budú korigovať akumuláciu dolárových aktív v svojich portfóliách, alebo z hľadiska alternatívy budú chcieť vyššie výnosy z dolárových aktív, aby kompenzovali riziko koncentrácie, čo zväčší cenu financovania deficitu bežného účtu platobnej bilancie USA a tým sa stane menej znesiteľnejší. Ak krajina, ktorá je netto importérom, chápe financovanie jej dlhu ako príliš drahé, táto krajina bude menej dovážať,“ hovorí Alan Greenspan

Je dosť presvedčivé predpokladať, že ak sa vezme do úvahy veľkosť deficitu bežného účtu platobnej bilancie, v určitý moment by sa malo stať to, že chuť na zväčšenie dolárovej bilancie sa zmenší. Kedy, cez ktoré kanály a od akej úrovne kurzu: Bohužiaľ podľa A. Greenspana, odveď na tieto otázky neexistuje. To je dôvodom preto, aby sa dalo povedať, že predpovedanie kurzu amerického dolára voči iným voľne vymeniteľným menám je problematické.

„Naše analytické problémy pozostávajú v tom, že sily hýbajúce deficitom bežného účtu platobnej bilancie, sú viac, alebo oveľa viac viditeľné, ako tie, ktoré určujú ex-ante financovanie deficitu platobnej bilancie. Predstavy o prvých dávajú úplne vierohodné predstavy obchodných nerovnováh, závisiacich od príjmov a cien, percentuálneho výnosu v netto (čistom) vyjadrení, predstavy o druhých vytvárajú značne väčšie amorfné súdy o preferenciách v medzinárodných portfóliách,“ povedal predseda Federálneho rezervného systému.

Podľa neho neschopnosť predpokladať zmeny v dopyte po devízových prostriedkoch je základom štatisticky zdôvodneného záveru o to, že predpovedanie devízového kurzu má pravdepodobnosť úspechu, ktorá neprevyšuje pravdepodobnosť hry pri ktorej sa skúša, či na zem spadne minca rubom alebo lícom.

Politické iniciatívy USA môžu posilniť iné faktory v svetovej ekonomike a na svetových trhoch, ktoré napomáhajú vonkajšej korekcii. Úspech politických opatrení si určite vyžaduje, aby domáce úspory stúpli vo vzťahu k domácim investíciám. Predseda Federálneho rezervného systému tvrdí, že politické iniciatívy zamerané na vnútorné komponenty domácich úspor, ukázali podstatný efekt na celkovú úroveň domácich úspor.

Zníženie deficitu federálneho rozpočtu, alebo lepšie povedané prechod k rozpočtovému prebytku, je najefektívnejším činom, ktorý môže byť prijatý kvôli tomu aby sa zväčšili domáce úspory.

Značné zvýšenie súkromných úspor v USA – konkrétnejšie povedané – uskutočnenie politiky, ktorá by zvýšila úroveň súkromných úspor od ich súčasne nízkej úrovne . polo by podľa jeho názoru veľmi užitočné.

„Úspory podnikov v USA stúpli na najvyššie úrovne za mnohé desaťročia a je málo pravdepodobné, že sa podstatne zväčšujú. Alternatívne prístupy k zníženiu nerovnováhy americkej platobnej bilancie v podobe zníženia domácich investícií alebo provokovania recesie kvôli potlačeniu spotreby nie sú pravdepodobne konštruktívnymi dlhodobými riešeniami,“ povedal A. Greenspan.

Je samozrejme možné, že politické opatrenia USA zamerané na odstránenie disproporcie medzi americkými domácimi investíciami a domácimi úsporami, a teda na zníženie deficitu platobnej bilancie, nebudú postačovať. Ak tieto sily nebudú postačovať, značné zväčšenie pružnosti americkej ekonomiky, ktorá sa vyvíja v posledných rokoch týmto smerom, predpokladá, že časom trhové sily bez krízy obnovia stabilnú platobnú bilanciu USA. Prinajmenej taká je podľa predsedu Federálneho rezervného systému skúsenosť rozvinutých krajín, ktoré odstránili deficity platobnej bilancie (niekedy vyjadrené dvojcifernými číslami) bez veľkých otrasov.

„Pružnosť, ako presvedčivo ukazuje história, umožňuje ekonomickému systému lepšie absorbovať údery a obnoviť sa po nich. V USA sa reálna produkcia znížila len nepatrne počas našej nedávnej cyklickej epizódy, bez ohľadu na to, že ekonomika bola vystavená sérii takých úderov ako spľasnutie technologickej „bubliny“, teroristického úderu 11. septembra a korporátnych škandálov. Skutočne ekonomika USA demonštrovala známu stabilitu pred tvárou nezhôd, ktoré neboli v minulých desaťročiach, poznamenal A. Greenspan.“

„Hoci máme príklady sily pružnosti na samostatných trhoch a dôkazy toho, že v rozvinutých krajinách deficity platobnej bilancie, sa dokonca skôr vstrebávali bez značných dôsledkov, nemôžeme dovoliť uspokojiť sa. História nie je neomylným návodom pre budúcnosť. My v USA potrebujeme zvyšovať úroveň pružnosti a stability. Podobné iniciatívy v iných krajinách zväčšia globálnu schopnosť brániť sa úderom,“ povedal A. Greenspan.

Predseda Federálneho rezervného systému A. Greenspan povedal, že v Európe sa veľa urobilo pre uľahčenie slobodného presunu pracovnej sily a kapitálu cez národné hranice, značný pokrok sa dosahuje vo veci zvýšenia konkurencie na výrobných trhoch, práce a na finančných trhoch. Myslí si, že v USA a Európe treba urobiť oveľa viac preto, aby sa zabezpečilo to, že ekonomiky Európy a USA sú dostatočne stabilné, aby efektívne reagovali na všetky údery a korekcie, ktoré určite prinesie budúcnosť.

Pripomínanie A. Greenspana o tom, že nie je možné nekonečne a neobmedzene investovať do amerických cenných papierov a o riziku zvýšenia úrokových mier kvôli zmenšeniu ich investičnej príťažlivosti vyvolalo nervóznu reakciu na trhu amerických štátnych dlhopisov. Oveľa citeľnejšie devízové trhy reagovali na vyhlásenie A. Greenspana, ktoré nebolo v jeho prejave, ale v diskusii, ktorá sa týkala zvýšenia úrokových mier. Povedal, že každý kto si ešte nezabezpečil svoje pozície v súčasnosti, pravdepodobne túži po tom, aby stratil svoje peniaze.