ČLÁNOK




Staviteľ mostov medzi teóriami
7. decembra 2004

Paul Anthony Samuelson je americkým ekonómom a jedným z hlavných predstaviteľov neoklasickej syntézy. Prispel k rozvoju matematickej ekonómie, teórie správania spotrebiteľa, teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy, sformuloval model akcelerátora a multiplikátora, rozvinul Heckscherov – Ohlinov princíp. Je tiež spoluautorom jednej z najúspešnejších učebníc ekonómie. Tak by sa v stručnosti dal charakterizovať jeho prínos v oblasti ekonomickej teórie.

Bol činný aj v politike, o.i. ako poradca amerického prezidenta J. F. Kennedyho.

Paul A. Samuelson sa narodil v roku 1915 v Gary, v štáte Indiana, USA. Študoval na Chicagskej univerzite, kde v roku 1935 získal titul bakalár slobodných umení a v roku 1936 magister slobodných umení a na Harvarde, ktorý ukončil v roku 1941 doktorátom z filozofie. Jeho meno je od roku 1940 úzko spojené s Massachusettským technologickým inštitútom (MTI), kde pôsobil najprv ako odborný asistent, neskôr ako mimoriadny profesor a od roku 1947 ako riadny profesor. Okrem toho bol činný aj ako konzultant a poradca rôznych inštitúcií. Získal celý rad cien, medailí a štipendií (Cenu Davida A. Wellsa, Medailu Johna Batesa Clarka, Guggenheimerovo štipendium…) a čestných doktorátov (Chicagskej univerzity, Oberlin College, Indianskej univerzity, East Anglia University). Je ženatý, má šesť detí. S rodinou žije v Belmonte v štáte Massachusetts.

Úloha matematiky v ekonómii

Už ako postgraduálny študent na Harvardskej univerzite si P. Samuelson získal medzinárodné uznanie a výrazne obohatil ekonomickú teóriu. Jeho prvá veľká práca Foundations of Economic Analysis (1947) sa dodnes chápe ako klasická formulácia matematických základov ekonomickej teórie. Práve zavedenie a používanie matematických prostriedkov pomohlo zvýšiť úroveň vedeckej analýzy v celej ekonómii.

Počas celej svojej vedeckej dráhy si P. Samuelson zachoval schopnosť klásť relevantné otázky, týkajúce sa ekonomickej teórie a jej rozvoja i úsilie opätovne formulovať kľúčové koncepcie v svetle najnovších poznatkov. Hlboké presvedčenie o praktickom zmysle ekonomickej teórie ho vždy viedlo ku hľadaniu najadekvátnejších odpovedí na horúce hospodársko-politické problémy doby. Aj keď svojimi príspevkami významne zasiahol do mnohých oblastí ekonómie, jeho systematické úsilie o zvýšenie všeobecnej analytickej a metodologickej úrovne ekonomickej vedy – predovšetkým jej matematizáciou, celkovým usporiadaním a vyjasnením – zohralo mimoriadnu úlohu. Tvrdil, že ekonómovia tým, že podávali ekonomické argumenty v ťažkopádnej próze namiesto v jednoduchých matematických pojmoch, vykonávali „mentálnu gymnastiku zvláštneho typu zvrátenosti“ a že sú ako „veľmi dobre trénovaní atléti, ktorí nikdy nepretekali“. Prirovnával ekonómiu ku „spiacej princeznej čakajúcej na oživujúci bozk od Maynarda Keynesa, ale aj od matematických metód.“ Neveril, že je matematika všeliekom a konečným cieľom ekonomickej analýzy, ale pod dojmom nejasností, prekrývania a chýb vtedajšieho ekonomického jazyka trval na tom, že matematika je podstatnou vecou na pochopenie toho, o čo v ekonómii ide. A práve vo svoje prvej veľkej práci Základy ekonomickej analýzy ukázal, že tento prístup je životaschopný.

Samuelsonove štúdie v oblasti matematickej ekonómie sa okrem iného týkali lineárneho a optimálneho programovania a možností ich využitia na riešenie praktických problémov v medzinárodnom obchode, v doprave a marketingu, v otázkach konkurenčnej stratégie, pri plánovaní obrany, pri určovaní optimálneho režimu výživy atď. Spolu s R. Dorfmanom a R. Solowom vydal v roku 1958 na túto tému knihu Linear Programming and Economic Anylysis.

Široký okruh záujmov

Metodológiu, ktorú P. Samuelson používal pri riešení mnohých problémov, významne ovplyvnila dobrá znalosť fyziky. Na základe určitých analógií medzi fyzikou a ekonómiou dospel k záveru, že aj ekonóm je schopný získať lepší a úspornejší popis ekonomického správania, ak použije princíp maximalizácie, resp. minimalizácie (napr. Le Chatelierov princíp). Nie, že by tento princíp bol v ekonómii neznámy, ale P. Samuelson ho začal používať v nových súvislostiach. Významne prispel k rozvoju ďalších oblastí. Patrí k nim dynamická teória a analýza stability. Jej charakteristickou črtou je, že na rozdiel od statickej analýzy nie je obmedzená na rovnovážne situácie, ale naopak, kladie dôraz na otázku, ako sa správa ekonomický systém, keď sa nenachádza v rovnováhe a ako sa ekonomika vyvíja v čase, v slede vývojových fáz. Samuelsonov prínos bol v tom, že našiel odpoveď: systém má tendenciu vracať sa sám od seba k rovnováhe po predchádzajúcej poruche. Ďalšou oblasťou, ktorú významne obohatil, je teória spotreby a s ňou spojená teória indexných čísiel. Prispel aj k rozpracovaniu problematiky všeobecnej rovnováhy najmä vo vzťahu k teórii medzinárodného obchodu, kde nadviazal na výskum začatý Heckscherom a Ohlinom, keď ukázal, za akých podmienok je výsledkom medzinárodného obchodu vyrovnanie platieb faktorom (mzda, renta, úrok) medzi krajinami zúčastnenými v medzinárodnom obchode. P. Samuelson obohatil tiež teóriu kapitálu, keď čiastočne v spolupráci so Solowom dokázal, že možno rozvíjať teóriu kapitálu a hovoriť tak o dobre definovanej cene kapitálu aj bez prijímania pojmu agregátny kapitál. Iným prínosom pre teóriu kapitálu bolo rozpracovanie tzv. teorémy diaľnice, ktorá definuje podmienky pre maximálny rast. Okrem týchto oblastí sa zaoberal aj ekonómiou blahobytu, písal historické a metodologické štúdie a eseje a pozoruhodné boli aj jeho komentáre k hospodársko-politickým programom amerických vlád.

Geniálna učebnica

Pre študentov ekonomických univerzít je najznámejší a najpopulárnejší ako spoluautor – s Wiliamom D. Nordhausom – svetovej učebnice ekonómie, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1948 a od tých čias vyšli už desiatky reedícií, počas ktorých bola opakovane dopĺňaná a modernizovaná v súlade s novými poznatkami.

Učebnica sa na Západe rýchlo stala bestsellerom, preložili ju do 41 jazykov a predali sa 4 milióny exemplárov. Jej prvé vydanie vyšlo krátko po druhej svetovej vojne, keď boli ešte živé spomienky na svetovú krízu v roku 1929, počas ktorej skrachovali tradičné doktríny obhajujúce politiku ničnerobenia. P.A. Samuelson bol vtedy mladý ekonóm, ktorý sa už v roku 1947 preslávil svojim dielom Foundations of Economic Analysis (mimochodom, za toto dielo dostal v roku 1970 ako prvý Američan Nobelovu cenu za ekonómiu). Keď po vojne učil ekonómiu na slávnom MTI, pochopil, že poslucháči vysokých škôl potrebujú novú učebnicu, ktorá by bola otvorená moderným ekonomickým teóriám. Vtedy to bolo predovšetkým učenie J. M. Keynesa, neskôr k tomu pribudli ďalšie veľké postavy moderného ekonomického myslenia (A. Kahn, M. Kalecki, A. H. Hansen, J. R. Hicks, L. Klein, J. Tobin, J. K. Galbraith, K. Arrow, W. Leontief, R. Coase, M. Friedman, A. F. Hayek, E. Phelps, A. Laffer, J. Nash, R. Lucas, T. Sargent a mnohí ďalší). Nové reedície tejto učebnice verne odrážajú veľký pokrok, ktorýn ekonómia dosiahla v poslednom polstoročí. Niektorí ekonómovia sa domnievajú, že práve táto kniha je jeho najväčším prínosom, lebo prispela k tomu, že sa vo svete začalo hovoriť spoločným ekonomickým jazykom.

Samuelson vyniká realizmom, triezvosťou a opiera sa – najmä pri hodnotení kontroverzných otázok – o seriózne vedecké argumenty. Pri pozornom čítaní jeho učebnice vidíme, že na rozdiel od A.F. Hayeka alebo M. Friedmana, sa vyhýba „falošnej ideológii“ a vždy zostáva na pôde ekonomickej reality. To tiež vysvetľuje, prečo Samuelsonov prístup k úlohe štátu a trhu (ale i k iným zásadným otázkam) predstavuje adekvátnejší pohľad z hľadiska potrieb tranzitívnych ekonomík, ktoré sa nemôžu spoliehať na všespasiteľnosť trhu. Najnovšou kritikou klasickej ekonomickej teórie o slobodnej výmene tovarov a služieb prelomil dlhoročné tabu. Podľa jeho názoru presúvanie pracovných miest do tzv. lacnejších krajín môže viesť z dlhodobého hľadiska k zníženiu príjmov. „Už potom, čo mi udelili Nobelovu cenu som ukázal, že úroveň vedomostí a vzdelania v krajinách s nižšími mzdami ako v Spojených štátoch, môže viesť k zmene rovnováhy na tunajšom pracovnom trhu. Dôsledky sú porovnateľné s masovou vlnou príchodu lacných pracovných síl do Ameriky a vedú ku klesajúcim mzdám,“ povedal.

Prínos Paula A. Samuelsona pre ekonómiu je taký rozsiahly, že podľa slov A. Lindbecka, prednesených pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny, je dnes prakticky nemožné dostať sa do nejakej dôležitejšej oblasti ekonomickej teórie bez toho, aby sa neprešlo cez mosty, ktoré postavil Samuelson.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

20. 12. 2024

USD 1,039 0,001
CZK 25,121 0,006
GBP 0,830 0,005
HUF 414,180 1,870
CAD 1,495 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS