Väčšinu väčších slovenských podnikov dnes už nevlastnia tie firmy, ktoré ich sprivatizovali. Stačí si spomenúť na pivovary Karola Konárika, Slovakofarmu, VSŽ, Hydrostav, Slovnaft, Naftu Gbely a ďalšie firmy. Všetky z týchto firiem sa nevyhli rovnakému osudu. Tí, čo ich sprivatizovali, ich predali. Buď nemali za čo vyplatiť Fond národného majetku SR, alebo nechceli vyplácať osoby, ktoré mohli spochybniť spôsob nadobudnutia majetku, prípadne sa mohlo stať aj to, že nastrčené biele kone predávali za reálnych vlastníkov.

Prvý na muške čakajúcich: NCHZ

Táto tendencia pokračuje aj v tomto roku. Prvým podnikom, ktorý sa dostal na mušku kupujúcich sú Novácke chemické závody (NCHZ) . Banky, ktoré poskytovali úvery tomuto podniku, najmä Unibanka a VÚB sa rozhodli, že predajú akcie založené v ich prospech. NCHZ, ktoré boli sprivatizované v čase vlády Jozefa Moravčíka. Po nástupe vlády Vladimíra Mečiara sa Fond národného majetku SR dostal k časti akcií NCHZ prinajmenej zvláštnym spôsobom. Českej firme Inekon vždy vrátil peniaze, ktorými zaplatila splátku za kúpu akcií. Na základe toho tvrdila, že Inekon nezaplatil a založené akcie FNM získal vďaka firme Lifox, o. c. p., a.s. Igora Bielčika. Ten po obchode s akciami médiám na otázky odpovedal vetou: „Napíš tam, že tu nie som a ani zajtra nebudem“. Obchod mal také dozvuky, že po roku 1998 FNM zaplatil firme Inekon „dozvuky“.

NCHZ potom získala firma PT Nova Mariána Mojžiša, manžela Anny Nagyovej, pravej ruky Vladimíra Mečiara. Neskôr sa akciové podiely NCHZ dostali do spoločnosti 1. garantovaná kde pôsobil Ivan Mojžiš, ktorý by mal byť v príbuzenskom vzťahu s M. Mojžišom. Nie je nezaujímavé, že štart na trh zhromažďovania peňazí firmou 1. garantovaná posvätilo Ministerstvo hospodárstva SR vtedy vedené Jánom Duckým vyhlásením, že predaj akcií 1. garantovanej je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Vlastníctvo NCHZ sa tak presunulo z firiem privatizátorov na plecia drobných investorov, ktorí si kúpili akcie firmy 1. garantovaná.

„Akciová spoločnosť. 1. garantovaná v súčinnosti s a.s. 1. dôchodková ponúka našim občanom produkt, ktorý je blízky dôchodkovému zabezpečeniu európskeho štandardu. Jeho podstatou je, že ak si zabezpečím budúcnosť pre seba a svoju rodinu, tak sa mi bude žiť pokojnejšie už dnes. Tento produkt ponúkame v súčasnosti na našom trhu ako jediní, lebo až táto vláda predložila návrh zákona o dôchodkovom pripoistení, čím rieši sociálne postavenie budúcich dôchodcov. V praxi ide o jednorazovú investíciu, ktorú nášmu klientovi niekoľkonásobne zhodnotíme a po zmluvne dohodnutej dobe mu vyplatíme buď dohodnutú sumu peňazí, alebo mu budeme doživotne vyplácať rentu,“ vyhlásil právnik I. Mojžiš v denníku Slovenská republika v roku 1996.

Marián Mojžiš, bývalý predseda predstavenstva PT-Nova, ktorý uviedol pre denník Pravda 13. 11. 1998, že od júna 1998 nemá on, ani jeho syn Richard Mojžiš s PT-Novou ani akciami NCHZ nič spoločné. Synovec Mariána Mojžiša spomínaný v spojitosti s 1. garantovanou sa volá Ivan Mojžiš, napísal denník Pravda. Ivan Mojžiš bol aj vo firme Escada, kde sa mali premiestniť akcie PNS zo skrachovaného Danubiaprintu, ktorý ich nadobudol v čase vlády Vladimíra Mečiara. Podľa denníka Sme z 27. marca 1999 firma Escada je blízka 1. garantovanej a 1. dôchodkovej a pokúšala sa o exekúcie, ktorými by nadobudla akcie PNS.

Nepomohol ani ÚFT

Akcie NCHZ najprv získala kaandská firma Exall Resources. Postupne ich previedla na 1. garantovanú. Ako fungovala táto firma? 1. garantovaná predávala akcie a sľubovala, že ich po čase odkúpi od ich majiteľov spolu s vyplatením výnosu, či dividendy, teda za vyššiu cenu. To sa však po čase dostalo do rozporu so zákonom o cenných papieroch. Spoločnosť 1. garantovaná sa snažila zoštandardizovať svoje činnosti a dať ich do súladu so zákonom o cenných papieroch, ktorý začal platiť od roku 2001. Povolenie na vydanie akcií a dlhopisov spoločnosti vydal Úrad pre finančný trh. Nepomohlo jej to, lebo začiatkom tohto roku sa je jej dvaja vrcholoví predstavitelia dostali do väzenia. Obvinili ich z prania špinavých peňazí, teda z toho, že podvodne získavali od ľudí peniaze, ktoré potom dávali do obehu.

Po zásahu Polície sa NCHZ dostali do pozície, keď úverujúce banky predávajú ich akcie. Majoritný akciový podiel v a.s. Novácke chemické závody Nováky (NCHZ) je na predaj. Ide o 53% akcií, ktoré vlastní konzorcium a.s. Unibanka, VÚB banka, Istrobanka, Komerční banka a Stredoslovenská energetika.

Úverujúce banky VÚB, UniBanka, Istrobanka a tiež Komerčná banka nechcú informovať o počte predložených návrhov. Potvrdzuje sa známe tvrdenie o rozdieloch medzi hovorkyňou a tlačovou tajomníčkou. Hovorkyňa hovorí: „Aktuálne sa nebudeme k tomu vyjadrovať“ a tajomníčka zatajuje, nedvíha telefón v čase, keď sa informácia o predaji NCHZ dostane na verejnosť.

Naďalej „transparentne“?

O podnik má záujem cyperská firma Penta Group, maďarský podnik Borsodchem, slovenská firma Agrofert a česká firma Inekon. Medzi podmienky na získanie akcií je transparentnosť vlastníckych štruktúr až ku konečným vlastníkom firmy.

Túto podmienku nemusí splniť Penta Group a Agrofert. Ich firmy nemajú verejne obchodovateľné akcie a ich vlastníci nie sú registrovaní vo verejne dostupných listinách. Borsodchem mal z tohto dôvodu v minulosti problémy kvôli tomu, že majiteľom kontrolného balíka akcií bol Milford Holding a Vienna Capital Partners, ktoré boli pravdepodobne spojené s ropnou firmou Sibur, ktorú kontroluje Gazprom. S hotovosťou bude mať Gazprom zrejme problémy. Dodnes nezaplatil za akcie Slovenského plynárenského priemyslu. Žeby zohnal peniaze aspoň na NCHZ?.

Pripomeňme ešte jednu zaujímavosť.

V roku 1996 bol generálnym riaditeľom firmy Petrimex Marián Mojžiš. V tom čase vo firme pracoval aj Andrej Babiš. Jedným z akcionárov Petrimexu bolo aj Duslo Šaľa. Petrimex sa dostal do konkurzu v apríli 1998.

Druhý prípad: Duslo Šaľa

O predaji 30 percent spoločnosti Duslo Šaľa rozhodlo na zasadaní 27.8. 1996 Prezídium FNM SR. FNM doteraz zverejnil iba názov nadobúdateľa – a.s. Prezam a cenu – 179 mil. Sk. Všetko už bolo v novinách, prečítajte si to.“ Týmito slovami reagoval na požiadavku, o podrobnostiach privatizácie 30% spoločnosti Duslo Šaľa v prospech zamestnaneckej spoločnosti Prezam, a.s., generálny riaditeľ Duslo Šaľa Jozef Kollár. J. Kollár bol v tom čase zároveň prezidentom Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu. V auguste 1998 sa nad privatizáciou Dusla Šaľa zamyslel vtedajší expert ekonomického Think.Thanku M. E. S. A. 10 Ivan Mikloš. I. Mikloš upozornil na nízku predajnú cenu privatizovaných podnikov v porovnaní s ich účtovnou hodnotou. Napr. 67% podiel v a.s. Duslo Šaľa získala spoločnosť Prezam, a.s., len za necelých 19% jeho účtovnej hodnoty,“ povedal pre médiá Ivan Mikloš. Ešte v roku 1998 stihli Duslo Šaľa navštíviť vtedajší podpredseda vlády Sergej Kozlík a šéf SIS Ivan Lexa. I. Lexa tvrdil, že je tam kvôli ochrane informácií o technológiách.

Na jeseň tohto roku začala česká firma Agroert vykupovať akcie Dusla Šaľa. Zatiaľ sa záujemcom o predaj akcií vypláca záloha vo výške 10%. Právnická kancelária vykupuje akcie na obecnom úrade v obci Močenok, kde sedia notári a spisujú zmluvy o budúcich zmluvách. Záujemcov o predaj akcií je veľa. Za jednu akciu chce Agrofert zapaltiť 71.058 Sk, kým pred 9 rokmi zamestnancov vyšla na 100 Sk. Svoj podiel v zamestnanecko-manažérskej spoločnosti Prezam, ktorá je 100% vlastníkom Dusla, údajne predal Agrofertu už celý manažment. Zrejme tak urobil aj generálny riaditeľ J. Kollár. Médiá začali prinášať informácie, že ide o nepriateľské prevzatie. To je však obyčajný výmysel médií.

V žiadnom prípade nejde o nepriateľské prevzatie. Bez presného poznania stanov akciovej spoločnosti Duslo Šaľa a stanov firmy sa nedajú robiť presné závery, ale je možné vysvetliť niekoľko hypotéz. To, že niekto od niekoho kupuje akcie neznamená, že ide o nepriateľské prevzatie. Pri nepriateľskom prevzatí niekto kúpi taký balík akcií, napríklad 51 %, ktorý mu umožňuje vymeniť predstavenstvo a dozornú radu. Niekedy na to stačí aj menší percentuálny podiel. Je pravdepodobné, že Andrej Babiš sa dohodol s majiteľmi podniku, alebo s kvalifikovanou väčšinou majiteľov.

S akciami podniku Dusla Šaľa sa však nikdy nerobili obchody na verejnom trhu. Kúpa akcií inej firmy je úplne normálny jav. Keď je ich prevoditeľnosť obmedzená, je veľmi pravdepodobné že kupujúci a predávajúci sa dohodli. Ak sa nedohodli, záujemca o získanie kontroly nad podnikom Duslo Šaľa mohol za úplatu získať od akcionárov hlasovacie práva. Ak by týmto spôsobom získal dostatočný počet hlasov, môže upraviť stanovy a uvoľniť obmedzenú prevoditeľnosť akcií.

Ak niekto predáva akcie Dusla Šaľa, mal by si zistiť aká je čistá hodnota majetku pripadajúca na jednu akciu. Tá sa približuje k ekonomickému pojmu v súčastnosti známemu ako spravodlivá cena. Tá vychádza z prístupu k výkazu cash flow (tokov peňazí), z ktorého sa do úvahy berú informácie o pohybe finančných prostriedkov a ich hodnôt. Do úvahy sa samozrejme berie cena peňazí v čase.

Akcie Dusla odkupuje spoločnosť Avio Gasto Invest cez advokátsku kanceláriu Nitschneider&Novák. Ponuka už platí iba pre malých akcionárov z radov zamestnancov, ktorí sú majiteľmi 5 akcií.

Podnik Duslo Šaľa je jedným z najväčších slovenských podnikov. Vlani vykázala pokles tržieb o 500 mil. na 8,3 mld Sk. Čistý zisk sa znížil takmer o polovicu na 103,5 mil. Sk. Podnik na konci decembra zamestnával 2841 ľudí, ktorých priemerná mzda je 19.282 Sk. Vyrábajú sa tu najmä priemyselné hnojivá, gumárenské chemikálie a prípravky na ochranu rastlín. Do zahraničia smeruje zhruba 80% výrobkov.

Český Agrofert vznikol v januári 1993, jeho majiteľom je podnikateľ slovenského pôvodu Andrej Babiš. Spočiatku obchodoval s hnojivami, neskôr rozšíril záber o poľnohospodárske komodity, pesticídy, chemikálie, suroviny a pohonné hmoty. Medzi kľúčové podniky patria okrem AliaChemu a Lovochemie napríklad chemičky Precheza a Deza. Na Slovensku ovláda bratislavský podnik Istrochem.