Rozhodujúcou požiadavkou na dosiahnutie vysokého stupňa konvergencie na Slovensku je realizácia

udržateľnej a dôveryhodnej fiškálnej konsolidácie. Slovensko by podľa konvergenčnej správy zverejnenej Európskou centrálnou bankou (ECB) s navrhovanými rozpočtovými deficitmi nesplnilo kritéria Paktu stability a rastu Európskej únie, ktoré požadujú vyrovnanú alebo prebytkovú rozpočtovú pozíciu v strednodobom horizonte. Vzhľadom na vysokú mieru inflácie, ktorá referenčnú hodnotu značne prekračuje, Slovensko potrebuje obozretnú rozpočtovú politiku. Ďalej bude podľa ECB v záujme vytvorenia prostredia vedúceho k cenovej stabilite potrebné pokračovať v implementácii štrukturálnych reforiem.

Pokračovanie v štrukturálnych reformách, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia, by mohlo významne prispieť k fiškálnej konsolidácii. Podporilo by hospodársky rast a konvergenciu reálnych príjmov. Komplexná daňová reforma od tohto roka zavádza rovnú daň a znamená podľa ECB posun od priameho zdaňovania k nepriamemu. V súvislosti so starnutím obyvateľstva sa očakáva, že Slovensko bude čeliť značnému zvýšeniu podielu obyvateľov v postproduktívnom veku, počnúc približne rokom 2010. Očakáva sa, že Slovensko v tejto oblasti získa zo zavedenia piliera povinného dôchodkového sporenia v roku 2005 a z reformy priebežného systému, pričom prechod na nový systém bude pre rozpočet bremenom navyše.

Čo sa týka vonkajšieho vývoja, Slovensko počas väčšiny posledných ôsmich rokov vykazuje na spojenom bežnom a kapitálovom účte pretrvávajúco vysoké deficity, aj keď v minulom roku deficit na tomto účte klesol na 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Dôvodom znižovania sú faktory špecifické pre automobilový priemysel. Rozpočtový deficit dosiahol v minulom roku na Slovensku 3,7 % HDP, t.j. bol vyšší než referenčná hodnota. V tomto roku sa očakáva jeho zvýšenie i napriek priaznivej pozícii v konjunkturálnom cykle na 3,9 % HDP. Slovensko je v súčasnosti podľa ECB v situácii nadmerného deficitu. Podiel verejného dlhu klesol v roku 2003 na 42,6 % HDP, zostal teda výrazne pod referenčnou hodnotou 60 %. Na tento rok sa prognózuje jeho nárast na 44,5 %.

Na zníženie pretrvávajúcej vysokej miery nezamestnanosti, zvýšenie zamestnanosti a vytvorenie lepších podmienok na zvýšenie možností rastu produkcie je potrebné zintenzívniť podľa ECB hospodársku súťaž, zlepšiť fungovanie trhu práce a viesť umiernenú mzdovú politiku. Napriek tomuto rastu zostáva miera nezamestnanosti trvale vysoká. V minulosti rast miezd výrazne kolísal, no v súčasnosti zostáva relatívne vysoký.

V sledovanom období dosiahlo Slovensko priemernú dvanásťmesačnú mieru inflácie 8,4 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou. K volatilite miery inflácie významne prispievajú dovozné ceny spolu s cenami potravín a zmenami regulovaných cien a daní. Väčšina prognóz očakáva, že inflácia v tomto roku bude v rozpätí od 7,6 % do 8,2 % a v roku 2005 dosiahne 3,0 % až 4,5 %, najmä kvôli skončeniu úprav regulovaných cien a nepriamych daní. Riziko vyššej inflácie sa väčšinou spája s možnými sekundárnymi efektmi súčasnej vysokej miery inflácie a s vývojom miezd. Vytvorenie prostredia vedúceho k cenovej stabilite bude na Slovensku závisieť od uskutočňovania primeranej menovej politiky, pokračovania stratégie udržateľnej fiškálnej konsolidácie, zdržanlivosti v oblasti miezd a pokračovaní v reštrukturalizácii ekonomiky. Svoj vplyv na infláciu bude v budúcich rokoch pravdepodobne mať aj proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín, hoci presná miera tohto vplyvu sa dá odhadnúť len ťažko.