Economist Corporate Network len nedávno uverejnila správu, podľa ktorej bude prechod na euro pre spoločnosti oveľa jednoduchší a lacnejší, než tomu bolo pri zavádzaní jednotnej meny v roku 2001. Podľa správy nazvanej „V očakávaní eura – na čo by mali spoločnosti myslieť už dnes“, je však strategická výzva, ktorou je príprava na začlenenie do eurozóny, oveľa väčšia. Zmeny vo vládnej politike a v stratégii medzinárodných spoločností v počiatočnej fáze zavádzania eura vo významnej miere ovplyvnia podnikateľskú činnosť firiem pôsobiacich na Slovensku.
o Vlády pri reforme verejného sektora krátkodobo významne znížia výdavky, aby zredukovali deficit štátneho rozpočtu a v oblasti dlhodobých výdavkov upravia priority.
o Vzhľadom na znižujúce sa úrokové miery budú banky čoraz viac požičiavať súkromnému sektoru, zvýši sa miera pôžičiek pre domácnosti, ale rozmach sa dostaví aj v oblasti pôžičiek pre malé a stredné podniky.
o Spoločnosti pri zavádzaní eura prehodnotia svoju cenovú politiku v úsilí už teraz zvýšiť svoj podiel na trhu, a zároveň sa prispôsobia väčšej transparentnosti v eurozóne.
o Spoločnosti preveria svoje potreby v oblasti počítačových technológií a prejdú na systémy, ktoré zabezpečia hladký prechod na euro a súčasne zvýšia ich konkurencieschopnosť v novom prostredí.
Trhy sa budú vyznačovať väčšou konkurenciou a súťaživosťou, keďže blížiaca sa jednotná mena zvyšuje efektivitu fungovania jednotného trhu Európskej únie. „Euro je katalyzátorom, vďaka ktorému si človek v plnej miere uvedomí výhody rozšíreného jednotného trhu, rýchlejší rozvoj ekonomiky vyvolaný silným rozvojom obchodu a prílivom zahraničných investícií,“ hovorí autorka správy Delia Meth-Cohnová, Senior Consultant v Economist Corporate Network. Skúsenosti zo štátov ako sú Španielsko a Grécko ukazujú, že vďaka menovej únii tu bol v posledných piatich rokoch zaznamenaný rast. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu sa v strednej Európe prostredníctvom zavedenia jednotnej meny môže za 20 rokov HDP zvýšiť o ďalších 20%.
Estónsko, Litva a Slovinsko sa v rámci prípravy na prijatie eura v roku 2007 zapojili do mechanizmu ERM2 uplatňovaného v oblasti výmenných kurzov, ako ďalšie sa pridajú rovnako malé krajiny Cyprus, Lotyšsko, Malta a možno Slovensko, pokiaľ si zachová svoju súčasnú politiku. Najväčšie tri ekonomiky v strednej Európe, v Maďarsku, v Poľsku a v Českej republike prejdú na euro s najväčšou pravdepodobnosťou najskôr v roku 2010.
Aby boli nové členské štáty EÚ prijaté do eurozóny, musia najprv minimálne dva roky používať systém výmenných kurzov ERM2, čím však podstupujú riziko prílivu špekulatívnych investorov. Malé štáty ako Estónsko a Slovinsko majú dobrú rozpočtovú disciplínu už niekoľko rokov a sú pripravené podstúpiť tento tlak, zatiaľ čo Slovensko sa v súčasnosti uberá smerom fiškálnej konsolidácie a na základe odhadov sa do systému ERM2 bude môcť zaradiť v rokoch 2006-2007. Podľa správy však Maďarsko, Česká republika a Poľsko stratili politickú vôľu, ktorá bola hnacou silou reformy pred vstupom do EÚ. Prv, než sa vydajú na cestu za eurom, budú musieť dospieť k novému konsenzu, ktorým by sa v rámci reformy verejného sektora podarilo znížiť rozpočtový deficit.
„Väčšina organizácií v nových členských štátoch bude musieť vo svojich informačných systémoch zabezpečiť konverziu na euro a dodržiavanie platných predpisov. Spoločnosti budú musieť spĺňať požiadavky Medzinárodných účtovných štandardov a ostatných predpisov platných v EÚ pre oblasť riadenia spoločností,“ hovorí Brian Gregory, Senior Director of Applications Marketing spoločnosti Oracle. „V rámci toho by sa mali štandardizovať jednotlivé systémy zabezpečujúce riadenie všetkého, mzdami a daňami počnúc a odbytovým reťazcom končiac. Spoločnosti v strednej Európe však možno tieto nové počítačové systémy zavedú s menšími problémami než boli tie, s ktorými sa potýkali ich predchodcovia zavádzajúci euro. Väčšina z nich totiž nemá zložité existujúce systémy, ktorých zmena sa v prvom kole prijímania eura ukázala byť tak nákladná.“