Slovensko nepodporuje plány na harmonizáciu výpočtu daňového základu pre zdaňovanie firiem medzi štátmi Európskej únie v takej podobe, ako sa o nich momentálne diskutuje. Uviedol to na neformálnom rokovaní ministrov financií Európskej únie v Holandsku slovenský minister financií Ivan Mikloš. Podľa Mikloša poskytujú súčasné systémy pre tvorbu daňového základu v krajinách EÚ ako sú Francúzsko a Nemecko celý rad výnimiek a tým sa stávajú neprehľadnými a neefektívnymi. Mikloš zároveň označil za „absurdné“ návrhy francúzskeho ministra financií Nicolasa Sarkozyho, aby sa krajinám s nízkymi sadzbami korporátnych daní stenčil prílev eurofondov. Sarkozy chce týmto návrhom bojovať proti „daňovému dampingu“ zo strany nových členských štátov EÚ ako je Slovensko, Maďarsko, Poľsko či Estónsko.
Slovensko by podľa poradcu I. Mikloša Martina Bruncka súhlasilo s harmonizáciou daňového základu iba v prípade, že by sa z metodiky jeho výpočtu odstránili všetky výnimky, ktoré tam majú európske krajiny. V praxi by to znamenalo, že by tradičné členské štáty EÚ prešli na slovenský model tvorby daňového základu. „Ak by sme zmenili metodiku výpočtu daňového základu a zaviedli doň rôzne výnimky a zároveň by sme ponechali súčasné sadzby dane z príjmov právnických osôb, znamenalo by to pre náš rozpočet zníženie objemu vybraných daní. Preto s tým nemôžme súhlasiť,“ povedal Bruncko. Ďalším dôvodom slovenského odporu voči súčasným návrhom na harmonizáciu tvorby daňového základu je fakt, že ak by prešli, nadnárodné korporácie by si optimalizovali svoje daňové náklady presunom zdaňovania do krajín, ktoré poskytujú vo svojich daňových systémoch viac výnimiek a sú menej transparentné. Bruncko zároveň pripustil, že odpor voči harmonizácii základu dane súvisí s tým, že by sa po jej schválení mohla otvoriť diskusia o harmonizácii sadzieb korporátnych daní, ktorú Slovensko striktne odmieta.
Mikloš na stretnutí poukázal aj na to, že slovenský systém nízkych daní a nulových výnimiek pri tvorbe daňových základov je oveľa efektívnejší, ako daňové systémy tradičných členov EÚ. Slovensko so svojou 19-percentnou daňou by malo tento rok vybrať na dani z príjmov právnických osôb 2,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Naproti tomu napríklad Nemecko, ktoré má 38,3-percentnú daň ale široký okruh výnimiek by malo vybrať len 0,7 až 1,2 % HDP.
Slovensko na neformálnom stretnutí zároveň požiadalo ostatných členov EÚ o podporu pre nezapočítavanie nákladov na daňovú reformu do výdavkov verejných financií podľa normy ESA 95. Tento návrh podal Mikloš v menej štyroch krajín, okrem Slovenska to bolo Poľsko, Maďarsko a Švédsko. Ak by tento návrh Európska komisia prijala, Slovensko by plnilo Maastrichtské kritéria skôr a mohlo by zaviesť spoločnú európsku menu už od 1. januára 2008 a nie až od roku 2009 ako je súčasný plán. „Vysvetlili sme, že zo štatistického pohľadu patria tieto náklady do výdavkov verejných financií podľa ESA 95. Avšak z ekonomického pohľadu tam nepatria, pretože tieto výdavky nespôsobujú ani rast spotreby vlády ani prehlbovanie verejného dlhu,“ vysvetlil Miklošov poradca Bruncko. Ministri financií sa dohodli, že k tejto téme vypracuje Európska komisia hodnotiaci materiál a definitívne sa o nej rozhodne na novembrovom oficiálnom rokovaní ECOFIN-u.